Téma na jún 2016

//Téma na jún 2016

List sv. Kataríny Sienskej PANI MONTAGNE, VEĽKEJ BOŽEJ SLUŽOBNICI V CAPITOME V NARNSKOM KRAJI – časť II.

Téma slávenia: Láska sa získava so svetlom presvätej viery, ktorá je zrenicou oka rozumu. Svetlo, od ktorého prišlo poznanie a s poznaním láska. Pretože veci, ktoré človek nepozná, nemôže milovať. Svetlo nás teda privádza k tomuto ohňu a jedno s druhým je spojené, pretože oheň nie je bez svetla, ani svetlo bez ohňa. Kde ho nachádzame? V dome poznania seba samých.

Biblický text: Rim 12,9-15

Text na reflexiu: PANI MONTAGNE, VEĽKEJ BOŽEJ SLUŽOBNICI V CAPITOME V NARNSKOM KRAJI – časť II.

Toto je oheň, ktorý premieňa každú vec v sebe a spôsobí, že duša vyvyšuje svoju náklonnosť nad seba samu a dochádza k takému spojeniu skrze pozdvihnutie mysle, čím sa pozdvihla v Božiu lásku, že nádoba jej tela stráca všetok cit, takže vidac nevidí, počujúc nepočuje, hovoriac nehovorí, chodiac, nechodí, dotýkajúc sa nedotýka8. Všetky zmysly tela sa zdajú byť spútané a zdá sa byť stratená ich schopnosť, pretože náklonnosť k sebe sa stratila a spojila sa s Bohom. Pretože Boh svojou mocou a láskou pritiahol k sebe tú náklonnosť a preto ochabujú zmysly tela, pretože dokonalejšie je to spojenie, ktorým sa duša spojila s Bohom, ako spojenie duše s telom. On priťahuje k sebe duševné mohutnosti so všetkými ich úkonmi9. Pretože sa naplnila spomienkou na dobrodenie a jeho veľkou dobrotou, rozum položil pred seba učenie  ukrižovaného Krista, dané nám z lásky, a preto sa vôľa ponáhľa s veľkou vrúcnosťou ho milovať. Len vtedy sú všetky úkony uložené a zhromaždené v jeho mene.

Ona zakusuje sladkosť mlieka, ona sa opája krvou Kristovou a ako opojená sa nechce sýtiť iným, než potupami, objímajúc posmechy, výčitky a urážky, zimu a teplo, chlad a smäd, prenasledovanie od ľudí a pokúšanie diablov: vo všetkom tom sa honosí so slávnym Pavlom v Kristovi sladkom Ježišovi. Povedala som, že láska nehľadá seba, pretože si nevyberá miesta ani čas podľa svojej chuti, ale podľa toho, ako jej to udeľuje Božia Dobrota. A preto každé miesto je miestom, a každý čas je časom. Tak ju ťaží súženie ako potešenie, pretože hľadá slávu Boha v spáse duší, snažiac sa získavať a rozhojňovať v sebe pravé a skutočné čnosti. To si vytýčila ako cieľ, nie vlastné potešenie mysle ani zjavenie, nie zabíjanie tela, ale vlastnej vôle, zbadajúc svetlo, že v tom nespočíva dokonalosť duše, ale samozrejme v ubíjaní vlastnej vôle duchovnej i časnej. A preto ju ochotne uvrhuje do pece Božej lásky. A keď je tam vo vnútri, nutne nasleduje, že bude spálená a strávená spomínaným spôsobom. Keď sme teda zbadali o málo viac než nič (prihliadajúc k tomu, čo je v pravde) z toho, čo dáva táto sladká matka láska, viďme, kde sa získava a s čím. Poviem vám to zopár slovami: získava sa so svetlom presvätej viery, ktorá je zrenicou oka rozumu10. S týmto svetlom vidí duša to, čo má milovať a čo má nenávidieť, vidiac poznáva a poznávajúc miluje a nenávidí. Miluje, hovorím, to čo spoznala z Božej Dobroty a nenávidí to, čo videla z vlastnej zloby a biedy, ktorú vidí nutnú pre svoje spasenie. Kto bol toho príčinou? Svetlo, od ktorého prišlo poznanie a s poznaním
láska. Pretože veci, ktoré človek nepozná, nemôže milovať. Svetlo nás teda privádza k tomuto ohňu a jedno s druhým je spojené, pretože oheň nie je bez svetla, ani svetlo bez ohňa. Kde ho nachádzame? V dome poznania seba samých.11 V sebe nachádzame tento sladký a milostný oheň, pretože Boh nám dal z lásky byť na jeho obraz a byť mu podobný. Z lásky sme znova stvorení milosťou v krvi ukrižovaného Krista, pretože láska ho držala pribitého a prikovaného na kríži. My sme tie nádoby, ktoré sme prijali hojnosť krvi a všetky duchovné a telesné milosti, dané nám nad bytie, tie sme obdržali z lásky. Takže duša v sebe nachádza a poznáva tento sladký oheň. Teda so svetlom poďme do domu poznania seba samých a tam sa budeme živiť Božou láskou, vediac, že sme Bohom neoceniteľne milovaní. Táto láska živí na prsiach svoje deti cnosťami a spôsobuje, že duša je živá v milosti: bez nej by sme boli jaloví a zbavení života.

Uvažujúc nad týmto, hovorila som, že si žiadam (a tak to žiadam v sebe spolu s vami) vidieť nás spálené a strávené v peci Božej lásky. Prosím láskavosť Ducha svätého, aby nám milostivo dal, aby Božia Dobrota bola oslavovaná na nás, keď prijmeme svoj život v bolesti a horkosti pre urážky, ktoré mu činia, s pokorou a vernou, ustavičnou modlitbou za svätú Cirkev a za každého tvora, ktorý má v sebe rozum. Utopme sa v Baránkovej krvi. Iné vám nehovorím. Zostávajte vo svätom a sladkom milovaní Božom. Pokorne sa vám porúčam. Ježiš sladký, Ježiš láska!


8 Porov. tiež: „A tak, bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa. Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi“ (Porov. 1 Kor 7,29-32).

9 „Vznešená a večná Múdrosť, ty si nedarovala samotnú dušu, ale si ju obdarila troma mohutnosťami, pamäťou, rozumom a vôľou, a tak si ich spojila, že ak niekto chce jednu z nich, tie ostatné sa k nej pridajú. Preto ak pamäť začne vidieť tvoje dobrodenia a tvoju nesmiernu dobrotu, rozum ich chce ihneď pochopiť a vôľa milovať a nasledovať tvoju vôľu. A ty si ju nepostavil samu a nechceš, aby bola sama bez lásky k tebe a (náklonnosti) k blížnemu. Keď je takto obdarená, potom je
dokonale spojená: je jedno s tebou a jedno s blížnym spojená láskou“ („Božský oheň v ľudskej duši“, modlitba XXII, č.12).

10 „Pravá láska, ktorá si spojením ľudskej prirodzenosti tvojho Slova, nášho Pána Krista Ježiša, so svojím všemohúcim božstvom, dala nám, ktorí sme stratili svetlo najsvätejšej viery, zreničky oka nášho rozumu, ktorým vidíme a spoznávame pravý predmet duše, tvoje prevzácne božstvo“ (Modlitba V, „Nové stromy, V.).

11 V Prologu Dialógu Katarína píše o cele sepapoznania, v ktorej nachádza Božiu lásku voči nej. Pre Katarínu neznamená „vnútorná cela sebapoznania“ akési psychologizovanie. Katarína poznáva seba cez Boha. Pozerá na seba pohľadom Boha, ako ju vidí On. : „V nesmiernej túžbe po uctievaní Boha a po spáse duší sa jedna duša istý čas venovala cvičeniu v cnostiach; a po dlhom prebývaní v cele sebapoznania, v ktorej zotrvávala preto, aby v sebe lepšie rozpoznala Božie dobrodenie, pretože po poznaní prichádza láska, milujúc sa usilovala o to, aby mohla nasledovať pravdu a zaodieť sa ňou. Nie je iný spôsob, ktorým by mohla duša okúsiť pravdu a byť pravdou osvietená, okrem pokornej a vytrvalej modlitby, založenej na poznaní seba i Boha. Ak sa v modlitbe cvičíme pokore a vytrvalosti, spája nás s dušou Boha, lebo kráča v šľapajách a podľa príkladu ukrižovaného Krista.“ (Dialóg, Prológ.)

Modlitba: Večný Bože, hovoríš, aby som pozorne hľadela na teba, vznešené a večné Božstvo, a chceš, aby som pozorným vnímaním teba poznala seba, aby som lepšie poznala svoju malosť cez tvoju vznešenosť, a tvoju veľkosť cez moju úbohosť. Ja však vidím, že ak sa najprv nevyzlečiem zo seba samej, z mojej vlastnej zvrátenej vôle, nemôžem ťa vidieť. Preto si mi najprv dal učenie, aby som sa sebapoznaním zbavila svojej vôle, a v tomto poznaní nachádzam a spoznávam teba, a na základe tohto poznania sa dokonalejšie vyzlieka moja duša zo seba a odieva sa do tvojej vôle. Teraz chceš, aby sa moja duša pozdvihla svetlom a spoznala seba v tebe. (Katarína Sienská, Božský oheň v duši, XXII.)

Téma na marec: Someliéri Božieho vína

Téma slávenia: Dominikánsky duchovný život učí upierať svoj zrak predovšetkým na Boha. Prvou úlohou duchovného života je naplniť rozum a srdce Bohom, a to je ovocie štúdia a modlitby. Miesto toho, aby sme začínali duchovný život namáhavým a zdĺhavým [...]

Téma na január: Z jedného kusa kameňa

Téma slávenia: Pri hľadaní jednoty života nejde len o vyváženie a usporiadanie vonkajších skutočností. Jednota je skôr umením konaným s pomocnou rukou Umelca, vytváranie harmónie tým, že prechádzame z množstva „staráš sa o mnohé veci“ do jedného „iba jedno je [...]

Téma na december: Počúvajúce srdce

Téma slávenia: Je rozdiel medzi tým, čo vidím a tým, čo počujem. Izrael sa stal ľudom slova, počutia, nie obrazu. Ak sa chce srdce pohnúť dopredu, musí sa naučiť počúvať slová. Počas putovania púšťou mohli [...]

Téma na november: Boží chrbát

Téma slávenia: Namiesto spirituality príliš zamestnanej vlastným pokrokom, sme volaní k spiritualite, ktorá nás učí sledovať Kristove stopy, vidieť „Boží chrbát“, a ktorá nás privádza k Božej tvári. Sme ňou ťahaní podobne, ako nevesta z [...]

2019-04-02T23:19:34+01:0028. júla 2016|