🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Asi všetci z nás by vedeli na otázku: „Čo je to sviatosť?“ odpovedať, že je to viditeľný znak neviditeľnej milosti. Sme ľudia, a tak potrebujeme vnímať tajomstvá našej viery aj cez naše zmysly. Preto nám Ježiš dal chlieb a víno, ktoré sú nám dôverne známe, aby z nich urobil znak svojho tela a krvi. Sv. Tomáš sa v jednej otázke (ST III, q. 60, a. 3) zo Sumy teologickej zaoberá tým, či sú sviatosti znakom iba jednej veci, iba jednej reality, a odpovedá nám práve príkladom Eucharistie. Táto sviatosť značí nielen Kristovo pravé telo (jeho reálnu prítomnosť), ale aj Kristovo mystické telo, teda nás –  jeho Cirkev.

Poďme sa teda spolu so sv. Tomášom pozrieť na to, akým spôsobom sú Kristovo pravé a Kristovo mystické telo prítomné v tejto sviatosti. Kristovo pravé telo „je značená a obsiahnutá“ realita sviatosti, zatiaľ čo jeho mystické telo „je značená a neobsiahnutá“ realita sviatosti. Čo to znamená? Kristus sám je v tejto sviatosti značený, keďže táto sviatosť je jeho znakom a zároveň je v nej obsiahnutý, pretože je v Eucharistii substanciálne skutočne prítomný. Prítomnosť Krista pritom nezávisí od vnútornej disponovanosti príjemcu tejto sviatosti. Podobne je Eucharistia znakom Cirkvi, avšak tá už v nej nie je skutočne prítomná, skôr naopak, Eucharistia tvorí Cirkev. Tým, že veriaci prijímajú toho istého Krista, stávajú sa jeho mystickým telom. Avšak to sa nedeje automaticky, ale len vo viere a láske. A to je dôvod, prečo tento účinok sviatosti Eucharistie – tvorenie mystického Kristovho tela – je závislý aj od morálnej disponovanosti príjemcu.

Teraz môžeme konečne prejsť k Tomášovej otázke (ST III, q. 80, a. 4), v ktorej sa zaoberá tým, či je hriechom, ak človek prijíma Eucharistiu v stave ťažkého hriechu. V jeho odpovedi by som nás chcela upriamiť na dôvod, ktorým odôvodňuje, že to hriechom je. Tomáš vo svetle vyššie povedaného vysvetľuje, že „ktokoľvek teda prijíma túto sviatosť, práve tým naznačuje, že je spojený s Kristom a privtelený k jeho údom“. Toto privtelenie sa deje vďaka viere formovanej láskou, ktorú však nikto so smrteľným hriechom nemá. A preto sa človek v stave ťažkého hriechu dopúšťa prijímaním Eucharistie nepravdivosti. Pretože prijímaním naznačuje niečo, čo sa vlastne nedeje, fakticky klame. Naznačuje, že buduje Kristovo mystické telo, no opak je pravdou.

V dnešnej spoločnosti panuje obrovské napätie a polarizácia. Žiaľ, netýka sa to len „svetskej“ časti spoločnosti, ale aj nás, ktorí pristupujeme k sviatosti Eucharistie a pre ktorých, ako sme videli vyššie, by mala byť znakom toho, že sa privteľujeme ku Kristovmu telu. Pre nás je však často ešte aj táto samotná sviatosť dôvodom na rozdelenie, keď polemizujeme, či je lepšie prijímať takým alebo onakým spôsobom. Chcela by som nás všetkých povzbudiť, aby sme sa pri najbližšom prijímaní Eucharistie zamysleli nad tým, že pristupujeme k spoločnému stolu, ku ktorému nás Kristus nevolá iba po mene, ale aj ako súčasť spoločenstva. Tí, ktorí sa s nami zhromaždili v chráme a prijali to isté telo, spolu s nami tvoria Kristovo mystické telo. To za nás sa Kristus modlil, aby sme boli jedno a dáva nám k tomu aj posilu, seba samého ako chlieb, pretože to v našej krehkosti často nedokážeme z vlastných síl. Pristupujme teda k prijímaniu Eucharistie v pravdivosti, nechajme sa ňou premieňať a premenení vstupujme do rozdelení, do ktorých môžeme prinášať pokoj.

sr. Giorgia Helena Gallusová, OP