Priznám sa, že pred nejakým časom som považovala „ústne modlitby“ ako napr. Otčenáš a Zdravas, za akýsi odrazový mostík na ceste k Bohu, vhodný hlavne pre deti alebo pre ľudí, ktorí sú „na začiatku“ vzťahu s Bohom. Nevedela som sa „skutočne“ modliť tieto modlitby, slová mi nič nehovorili, nijak nehýbali mojím srdcom. Preto mi tento spôsob prišiel veľmi neosobný. Za „viac“ som považovala, keď sa človek modlí „vlastnými slovami“, vtedy sa mi zdalo zrejmé, že má čo Bohu povedať, že s ním má vzťah a nemusí len niečo „recitovať“.

Ale aj modlitba Otčenáš sú „vlastné slová“ Ježiša Krista. On si ju nevyhľadal v modlitebnej knižke, ani neprevzal nejaký text, ktorý počul v synagóge. Je to Jeho vzťah K Otcovi pretavený do slov. Je to teda opačne, ako som si myslela. Otčenáš nie je len odrazový mostík, ale aj cieľ ústnej formy modlitby. Dosiahnuť totiž, že moje srdce bude prostredníctvom práve týchto slov spočívať v Bohu znamená, že môj vzťah k Bohu sa pripodobňuje k tomu Ježišovmu.

Na to, aby sa nám stala táto modlitba skutočne aj modlitbou nášho srdca, potrebujeme nie len uveriť, že Otčenáš je „top“ modlitba, ale je potrebné porozumieť jej konkrétnym slovám. A to až tak, že ich prijmeme za vlastné a „zvnútorníme“ ich. V tom nám môže pomôcť rozjímanie (meditácia). Katechizmus uvádza, že rozjímanie je hľadaním – človek sa usiluje pochopiť, aby súhlasil s Pánom a odpovedal mu. V tomto smere je základným postojom pozornosť a otvorenosť mysle – vždy je niečo nové, čo môžem o Bohu spoznať. Aj cez slová modlitby, ktorú viem naspamäť (o to treba byť pozornejší!), sa mi môže dať Boh spoznať stále viac.

Isto máte na pôst už mnoho predsavzatí, programov a cvičení, ktoré vám pomáhajú prehĺbiť váš život. Aj tak by som vás chcela pozvať ešte k jednej „aktivite“: v čase, kedy sa možno viacerí zriekame niečoho hlavne z jedál a nápojov, skúsme miesto toho prežúvať a vychutnávať slová modlitieb, ktoré sa denne modlíme, no naše srdce v  nich často nie je prítomné. Skúsme sa vpíjať do slov a nasiaknuť ich významom, aby sa Ježišove slová postupne stali skutočne našimi vlastnými.

Margaréta M. Khuriová

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

2700 Boh hovorí človekovi svojím Slovom. Aj naša modlitba dostáva konkrétnu podobu prostredníctvom vnútorných alebo vyslovovaných slov. Ale najdôležitejšie je, aby srdce bolo v prítomnosti toho, ku komu v modlitbe hovoríme. „Aby sme boli vypočutí, to nezávisí od množstva slov, ale od bedlivosti srdca.“

2701 Ústna modlitba je nevyhnutnou zložkou kresťanského života. Ježiš učí svojich učeníkov, ktorých priťahovala tichá modlitba ich Učiteľa, ústnu modlitbu: Otče náš. Ježiš sa nemodlil len liturgické modlitby synagógy. Evanjeliá nám ho ukazujú, ako nahlas vyslovuje svoju osobnú modlitbu, od nadšeného velebenia Otca až po úzkosť v Getsemanskej záhrade.

2706 Rozjímať o tom, čo sa číta, nás vedie k tomu, aby sme si to osvojili porovnávaním so sebou. A tu sa otvára iná kniha: kniha života. Od myšlienok sa prechádza na skutočnosť. Podľa stupňa pokory a viery človek v tejto knihe objaví hnutia, ktoré hýbu srdcom a môže ich rozlišovať. Ide o to, aby konal pravdu a prišiel k svetlu: „Pane, čo chceš, aby som robil?“