Starobylá tradícia Cirkvi predpisovala na tento deň čítanie pašií podľa svätého Marka. Áno, aby sa myseľ veriacich sústredila na blížiace sa utrpenie Krista.
Počiatky slávnostného slávenia Veľkého týždňa treba hľadať v Jeruzaleme vo 4. storočí. Liturgiu vtedajšieho obdobia opisujú zápisky pútničky Egérie, ktorá navštívila Jeruzalem: „V utorok sa koná to isté, čo v pondelok. No v utorok, keď sa neskoro v noci po prepustení z Martýria (časť Baziliky Božieho hrobu) ide do Anastasis (miesto Kristovho hrobu) a v Anastasis sa znova vykoná obrad prepustenia, všetci v tú nočnú hodinu idú ešte  aj do chrámu na Olivovej hore. Po príchode do Eleony (bazilika na Olivovej hore vybudovaná Konštantínom Veľkým) biskup vstúpi do jaskyne, kde Pán obvykle vyučoval svojich učeníkov, vezme evanjeliár a postojačky prečíta Pánove slová, ktoré sú napísané v Evanjeliu podľa Matúša, kde hovorí: „Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol“. Biskup prečíta celú túto reč. Keď dočíta, prednesie modlitbu, požehná katechumenov a po nich veriacich a po prepustení sa všetci vracajú domov, keďže je už dosť hlboká noc“.
Aj dnes v liturgii Cirkvi sa číta evanjelium, kde počujeme o Judášovi, ktorý prichádza s rozhodnutím zradiť Ježiša a hneď na to počujeme predpoveď Petrovho zapretia. Judáš smeruje k záhube, Peter nad svojim hriechom zaplakal. Drámu Kristovho utrpenia predchádzali tieto dve tragédie. Rovnako aj my vnášame slová evanjelia a opis udalostí do svojho života. Kto nad Kristovým utrpením medituje, kto rozjíma nad pašiami, duchovným spôsobom sa stáva ich účastníkom. Kontemplácia posledných chvíľ Ježišovho pozemského života nám dovoľuje byť účastníkmi drámy Golgoty. Oplatí sa v týchto dňoch nájsť si chvíľu a v pokoji, pozorne si prečítať ten evanjeliový opis umučenia. Je to skutočný pokrm pre náš každodenný život i pre večný život.

fr. Tomasz Dostatni OP
Preklad:  fr. Rafael Tresa OP