Toto kázanie si môžete vypočuť tu .
„Zjednotení v rozmanitosti,” stojí v motte Európskej únie, ktorá má ambíciu zjednocovať rôznorodé národnosti s rozdielnou kultúrou, jazykom, históriou či veľkosťou. Koncept jednoty je vo všeobecnosti považovaný za niečo pozitívne, čo staviame do protikladu k roztrieštenosti, či táborovitosti. Jednota je jednoducho atraktívna. Zároveň vo svete vidíme, že je aj veľmi krehká. Ťažko sa buduje, no ľahko sa narúša. Samotný Kristus vyslovil ako jedno zo svojich posledných prianí veľkú túžbu po jednote v Cirkvi. Ako ju ale chápať? A ako jednota v Cirkvi súvisí s krstom? Na to sa pozrieme spoločne so svätým Tomášom.
„Je zrejmé, že nikto nemôže dosiahnuť spásu inak, ako skrze Krista,” hovorí svätý Tomáš (ST III, 68-1) a ďalej tvrdí, že z toho vyplýva nevyhnutnosť krstu pre spásu človeka. Odvoláva sa pri tom na slová svätého Pavla z listu Rimanom: „Ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.” (Rim 5, 18)
Práve tu prichádza na rad jednota, ktorá je v ekonómii spásy kľúčová. Prostredníctvom krstu sa kresťania obnovujú a začleňujú do Krista. Dochádza k zjednoteniu celého človeka – tela aj duše – s Kristom. Svätý Tomáš sa tu opäť odvoláva na svätého Pavla, ktorý túto jednotu metaforicky zdôrazňuje, keď hovorí: „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.” (Gal 3, 27) Práve vďaka tomuto naštepeniu na Krista sa človek stáva účastným na spravodlivosti toho Jediného spravodlivého, čo je nevyhnutným predpokladom pre spásu.
Avšak, táto jednota má aj ďalší dôležitý rozmer. Nejde o nejaký individuálny proces, ktorý by sa týkal iba jednotlivca. Prostredníctvom spojenia sa s Kristom sa významne mení aj náš vzťah s inými pokrstenými ľuďmi. Každý pokrstený človek sa stáva súčasťou jedného Kristovho tela. Ide teda aj o jednotu všetkých kresťanov, celej Cirkvi, ktorí sú týmto spôsobom mysticky zjednotení. Slovami svätého Pavla: „Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.” (1 Kor 12, 27)
Znie to vznešene, ale možno je to pre nás už natoľko „ošúchané”, že si neuvedomujeme závažnosť tejto jednoty medzi človekom a Kristom a medzi ľuďmi navzájom. Napriek tomu, že túto jednotu nevidíme mali by sme z nej žiť každý deň. Svätý Tomáš vidí paralelu medzi ľudským telom, ktorého údy čerpajú „zmysel a pohyb z telesnej hlavy” a Cirkvou, ktorá je Kristovým telom a čerpá zmysel a pohyb z duchovnej hlavy, ktorou je Kristus. (ST III, 69-5)
Čo to pre nás znamená v praxi? K čomu nás krst pozýva?
Sme pozvaní k aktualizácii, k napĺňaniu potenciálu jednoty, ktorá má svoje korene v krste. Človek, ktorý prijíma krst, získava množstvo milostí, ale časom každý v dôsledku svojej nedokonalosti padá. Každý hriech narúša jednotu s Kristom a Cirkvou. Preto ak človek po krste ďalej nerozvíja svoj život viery a neroznecuje svoju lásku ku Kristovi, podobá sa človeku, ktorý sa síce zosobášil, ale po sobáši ho jeho manželka už veľmi nezaujíma, nechce s ňou tráviť čas a láska medzi nimi chladne. Jednota týchto manželov je výrazne oslabená a hrozí úplné odlúčenie – v dôsledku straty vzájomnej lásky vytvárajúcej jednotu medzi manželmi. Podobne aj pokrstený človek by mal upevňovať jednotu prostredníctvom lásky ku Kristovi a k ostatným členom Cirkvi. Deje sa tak v prvom rade prostredníctvom sviatostí. Zvlášť prijímaním Eucharistie – sviatosti lásky, ktorá je podľa svätého Tomáša „cieľom a vrcholom všetkých sviatostí.” (ST III, 63-6) Eucharistia spája človeka s Kristom a zároveň aj s ostatnými kresťanmi, keďže obnovuje a realizuje sviatostné puto jednoty, ktoré má základ vo svätom krste. Aj keď toto puto nie je viditeľné, malo by sa prejavovať činorodou láskou, ktorá môže zjavovať Krista druhým ľuďom.
Je na každom z nás do akej miery sa rozhodneme podnecovať a upevňovať jednotu s Kristom a s našimi bratmi a sestrami. Rozhodne však nie je v živote nič dôležitejšie, čo by nás priviedlo k šťastiu, ako jednota ktorá má potenciál zjednotiť ľudí bez ohľadu na ich rozmanitosť a odlišnosti. Je to jednota, ktorá nám prináša spásu.
Lukáš Žemla