Veľký piatok

Bol to bez pochyby najtragickejší deň v dejinách sveta. Boh, ktorý stvoril svet, Boh, ktorý stvoril človeka, bol v osobe Ježiša Krista týmto človekom zabitý na kríži. A tu treba povedať, že slabá je naša viera, malý je náš intelekt na to, aby sme porozumeli tomu, čo sa v skutočnosti na Golgote stalo. Kríž, nástroj zločinu a drevo našej spásy môžeme iba adorovať ako znak víťazstva lásky nad hriechom, lásky nad nenávisťou. Lublin má už niekoľko storočí svoje miesto spojené s posolstvom vyplývajúcim z Kristovho kríža. Je to dominikánska bazilika v Starom meste. Ten chrám, jeho zmysel a význam sú úzko zviazané s relikviou svätého kríža. Práve tu naši otcovia, dedovia a mnoho, mnoho pokolení prichádzali sa pomodliť pred drevom kríža. Adorovať ho. Aj my sa včleňujeme do tohto zástupu pokolení, keď kľakáme, aby sme sa poklonili drevu, na ktorom visel Spasiteľ sveta. Veľký piatok je špeciálnym dňom v liturgii, neslúži sa vtedy sv. omša, iba adorujeme kríž a uvažujeme o Kristovom umučení. Bohostánok je v kostole prázdny, oltár úplne obnažený. Vládne ticho a zamyslenie a my čakáme na svetlo veľkonočného rána. Lebo vieme, že po piatku bude ticho soboty a nedeľné ráno. Každý z nás musí nájsť svoje osobitné miesto pod krížom a tiež každý z nás musí vziať na seba svoj kríž každodenného života. Krížu sa nevyhneme. Práve Veľký piatok nám pripomína, že kríž je vpísaný do našej každodennosti, ale nemôže to byť kríž zúfalstva, ale nádeje. To sa učíme od Krista počas takýchto dní, akým je aj ten dnešný. Je to ťažká, bolestná a často veľa vyžadujúca lekcia. Ale Kristus nás z kríža učí, že láska je silnejšia než smrť. Že život, skutočný večný život sa dosahuje cez Golgotu. Tajomstvo kríža je vpísané do kresťanského života a je to tajomstvo víťazstva.