🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Verím v Boha, ale neverím v Cirkev. To je veta, s ktorou sa stretol už nejeden z nás. Pravdupovediac, ja sa s ňou stretávam čoraz častejšie. Našou reakciou na túto vetu sa nám buď podarí ukázať zmysel Cirkvi alebo prispieť k tomu, že daná osoba bude naďalej prechovávať negatívne postoje. My tomu napomôžeme tým, že nebudeme vedieť argumentovať v prospech Cirkvi.

Prvá otázka, ktorú by sme si mali položiť, ak sa zamýšľame nad samotnou Cirkvou znie: „Kto je Cirkev?“ Cirkev nie sú len biskupi, kňazi a zasvätené osoby. Cirkev sme my všetci, ktorí sme boli krstom prijatí do spoločenstva veriacich. Obraz o Cirkvi preto podáva každý jeden z nás.

Druhou otázkou je: „Čo si myslím o Cirkvi ja ako kresťan – katolík?“ Máme zaužívané predstavovať si Cirkev ako nedobytnú pevnosť, ktorá je niekde ďaleko a nás sa netýka. Možno máme pocit, že ide o inštitúciu, ktorá rozhoduje o tom, čo sa môže, a čo bude zakázané. Cirkev to však robí pre dobro človeka nie zo svojej vôle, ale na základe autority, ktorú jej dal Kristus. My, katolíci, si máme byť vedomí, že Cirkev nie je žiadnou pevnosťou, ale spoločenstvom.

Svätý Tomáš Akvinský píše, že spoločenstvo je nevyhnutné pre spásu človeka. Slovo „nevyhnutné“ síce naznačuje, že niet inej cesty, avšak Cirkev učí, že do jej spoločenstva človek môže vstúpiť aj inak ako sviatostným krstom, napríklad krstom túžby.

Treťou a poslednou otázkou je: „Aký obraz o Cirkvi prezentujem na verejnosti?“ To, ako prezentujeme Cirkev pred ostatnými, svedčí o tom, aký postoj k Cirkvi máme my sami. Niekedy možno zabúdame, že Cirkev bola založená Kristom a On sám o nej povedal: „…a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16, 18)

Ak budeme nabudúce hájiť Cirkev na verejnosti, spomeňme si na to, že najlepší obraz o Cirkvi podávame my sami. Cirkev má svoju krásu, ktorú ale mnohí nevidia skrze jej ľudský rozmer. Nie je na nás ukázať ľuďom aj jej nebeský rozmer?

Filoména Ághová

 

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

748 „Keďže Kristus je svetlo národov, tento posvätný koncil, zhromaždený v Duchu Svätom, veľmi túži ohlasovaním evanjelia každému stvoreniu osvietiť všetkých ľudí Kristovým jasom, ktorý žiari na tvári Cirkvi.“ Týmito slovami sa začína dogmatická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi. Tým Koncil zdôrazňuje, že článok viery o Cirkvi úplne závisí od článkov o Ježišovi Kristovi. Cirkev nemá iné svetlo, iba Kristovo svetlo. Podľa obrazu obľúbeného cirkevnými Otcami možno ju prirovnať k mesiacu, ktorého celé svetlo je odrazom slnka.