Všetci sme si nateraz vydýchli. Preto, že od rozsiahleho prepuknutia pandémie Pán Boh Slovensko zatiaľ ušetril. A pre nás, Kristových učeníkov, je tiež veľkou úľavou, že sa môžeme opäť stretávať okolo oltára, kde sa Kristus obetuje za nás a pre spásu celého sveta, čo je srdcom našej viery. Možnosť sledovať sv. omšu v televízii a duchovne prijímať je určite lepšie ako nič, ale nie je to to isté ako byť na nej fyzicky prítomný.

Na rozdiel od nás všetkých, náš Pán neprišiel na zem, aby žil, ale aby zomrel. Smrť pre naše vykúpenie bola totiž cieľom jeho pobytu medzi nami. Poklad, ktorý hľadal. Každé podobenstvo, každá epizóda Jeho života: pokúšanie na púšti, povolanie apoštolov, dlhý rozhovor so Samaritánkou pri studni, premenenie – to všetko bolo zamerané na Jeho spásnu smrť. Preto Ježiš nie je v prvom rade učiteľ, ale Spasiteľ.

To, čo odkrýva veľkosť (alebo malosť) každého vzťahu, je vernosť, s ktorou dvaja priatelia či partneri pristupujú jeden k druhému. Bez vernosti vzťah prestane existovať. Vo vzťahu k nám je Božia vernosť stopercentná. Ale čo tá naša? V časoch, keď nevera je tak častá a prikrýva sa kadejakým vznešeným odevom autentickosti, nasledovania hlasu svojho srdca; alebo novými, zaujímavejšími objektami našich túžob – je vernosť vôbec ešte možná? Povedané jazykom Sv. Písma, vernosť je načieraním z toho istého prameňa nielen vtedy, keď chutí ako dobré víno, ale aj vtedy, keď nám jeho chuť skysne na ocot.

Koľkokrát je vernosť jedinou pozitívnou hodnotou našej modlitby či duchovného života? Ale už táto kvalita je neoceniteľná, pretože vyjadruje náš vzťah synovský (alebo dcérsky) a priateľský. A Boh si všíma vernosť, pretože je Otec a Priateľ. Že sme sa tu po dvoch mesiacoch opäť zišli, je dôkazom tejto našej vernosti a aj toho, že Božia milosť v nás pôsobí. Tak ako semienko duba má v sebe celý potenciál vyrásť na veľký a silný strom aj napriek nehostinným vonkajším podmienkam, tak človek, aj napriek často náročným situáciám, ktoré život prináša, dôjde do úplného realizovania svojho potenciálu, vtedy keď žije v blízkom spoločenstve s Bohom, ktorý život dáva. A robí to spôsobom, ako nám povedal Pán Ježiš: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

fr. Samuel