Pamätám sa, že ako dospievajúci som čítal knihu írskeho dominikána o. Paul O’Sullivana. Táto malá knižka, Jednoduchý spôsob, ako sa stať svätým, obsahovala niekoľko inšpiratívnych rád pre mladého človeka, ktorý začína žiť duchovný život. Jedna taká rada mi zostala v priebehu rokov: „jednoduchý a účinný spôsob, ako dosiahnuť mimoriadny stupeň svätosti, je duchovné čítanie“.
Tento dominikánsky mních žil a písal na začiatku 20. storočia, ale jeho slová sú nadčasové. Samozrejme, čítanie nie je celý duchovný život, ale malo by si nájsť privilegované miesto v našich kresťanských životoch. Mnohí svätí – od púštnych otcov až po kresťanov žijúcich v modernej dobe – ukazujú, ako môže čítanie slúžiť ako kanál pre Božiu milosť.
Svätý Augustín napríklad rozpráva, ako dvaja pohanskí dvorní úradníci náhodou našli knihu zo života svätého Antona. Keď jeden z týchto mužov čítal knihu, „tep mu prudko stúpol a napokon so stonaním prerušil čítanie, lebo rozpoznal správny smer a rozhodol sa, že ním pôjde“ (Vyznania, VIII . 6,15). Netrvalo dlho a títo dvaja dvorní úradníci sa vzdali všetkého, čo mali, a začali nasledovať Pána Ježiša.
Svätý Augustín píše, ako konverzný príbeh týchto dvoch pohanov vyvolal v ňom samom istý krízový moment.. Keď si vypočul ich príbeh, vnútorne musel zápasiť s neschopnosťou vzdať sa rozkoší, do ktorých bol zapletený. Svätý Augustín čítal úryvok z Pavlových spisov. Potom sa o tieto verše podelil so svojím priateľom, svätým Alypiom. Pri čítaní Slova boli títo dvaja muži podnietení napodobňovať to, o čom práve počuli v živote dvoch pohanských úradníkov. Svätý Augustín a svätý Alypius zanechali svoju minulosť a urobili život meniace rozhodnutie nasledovať Pána Ježiša. (Vyznania, VIII. 12, 29)
O tisíc rokov neskôr sa Božia milosť rozvinie podobným spôsobom pre ďalšieho veľkého svätca. Keď sa svätý Ignác zotavoval zo zásahu delovou guľou, náhodou si prečítal niektoré zo životopisov svätých a časti zo Života Krista. Keď v jeho srdci pôsobili pohnútky milosti, svätý Ignác si začal klásť otázku: „Čo ak by som mal urobiť to, čo robil svätý František a svätý Dominik?“ (Autobiografia, 1, 7). Vo svätom Ignácovi zapôsobila Božia milosť do takej miery, že vznikla nová skupina misionárskych učeníkov – Spoločnosť Ježišova, ktorá rozlievala Kristovo svetlo do kútov sveta.
Tieto príklady nie sú len historickými faktami. Sú svedectvom o tom, ako Božia posväcujúca sila žiari cez jeho svätých, aby osvetľovala srdcia iných mužov a žien. Aj dnes môže byť náš život neustále formovaný a reformovaný bohatou pokladnicou životov, ktorú nám Cirkev ponúka na kontempláciu a napodobňovanie.
Prvým krokom k tomu, aby sme sa pripojili k Cirkvi v jej rozjímaní o týchto pokladoch, by sme si mali uvedomiť, kto pôsobí v našom živote. Nebol to len akt čítania, ktorý obrátil srdcia dvoch pohanských úradníkov, svätého Augustína, svätého Alypia alebo svätého Ignáca. Pôsobila v nich predovšetkým Božia milosť. Keď teda vo viere uvažujeme o životoch našich starších bratov a sestier, mali by sme prosiť Pána, aby osvietil našu myseľ k poznaniu a zapálil naše srdcia k láske. Takto nasledujeme príklad ďalšieho svätca, svätca, ktorý kontemploval a napodobňoval vtelenú svätosť. Týmto svätcom je Mária, Matka Slova. Počas života svojho božského dieťaťa Mária prijímala a učila sa z každého aspektu vteleného Božieho Slova: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lukáš 2, 19).
Obrázok: pixabay.com
