Drahí priatelia,
Blíži sa 6. apríl a 116. narodeniny Pier Giorgia a tak ako každý rok, neradi by sme nechali prejsť tento dátum bez prípravy daru, ktorý mu môžeme spoločne dať.
Ako viete, tento rok oslavujeme 100. výročie zjavenia sa Panny Márie vo Fatime, kde zvolala všetky svoje deti, aby obnovili zasvätenie ružencu. Všetci vieme, že Pier Giorgio miloval ruženec a delil sa oň s inými. Jedného dňa sa ho opýtal jeden priateľ, ktorý ho videl vychádzať z kostola: „Pier Giorgio, stal si sa náboženským fanatikom?“ On odpovedal: „Nie, zostal som kresťanom!“ Keď mal 17 rokov, cítil potrebu zapojiť sa do Ružencového bratstva v Pollone.
Pozvánka, ktorú adresujeme aj vám je nasledovná:
Vo štvrtok 6. apríla tohto roku, sa zjednotíme, ak je možné v tom istom čase (medzi 15:00 až 20:00) vo zväzku, ktorý nie je materiálny, a s Pier Giorgiom sa pomodlíme tajomstvá Ruženca svetla. Jednoduchý návod, pripravený pre túto príležitosť, nám umožní modliť sa spolu, tými istými slovami, ako jedno srdce.
Prosím potvrďte svoju účasť menom a miestom na: info@piergiorgiofrassati.org Všetky skupiny budú uvedené na stránke Tipi Loschi Company www.tipiloschi.com kde si budete môcť v rôznych jazykoch stiahnuť Ruženec s Pier Giorgiom a pozývací list.
VŠETKO NAJLEPŠIE K NARODENINÁM PIER GIORGIO!
Wanda Gawronska
Associazione Pier Giorgio Frassati Roma
Don Michele Falabretti
Italian National Service for Youth Ministry
Marco Sermarini
Tipi Loschi Company Grottamare
Rím, 6. marca 2017
Ruženec s blahoslaveným Pier Giorgiom
ÚVOD
“Idem do Oropy budem sa za teba modliť
pri nohách Čiernej Madony, hoci moje modlitby
nestoja za veľa, a … pošlem ti darček na pamiatku,
ktorý nás vždy bude spájať zväzkom,
ktorý nie je materiálny: ruženec zo semienok zo záhrady.
(z listu Marcovi Beltramovi, 22. október 1924)
Drahí priatelia,
Dnes Pier Giorgio oslavuje 116. narodeniny a ako každý rok, neradi by sme nechali prejsť tento dátum bez daru pre neho – odpovedajúc na jeho pozvanie: „Bol by som rád, keby sme vytvorili pakt, ktorý nepodlieha zemským hraniciam a časovým limitom: zjednotenie v modlitbe.“ (I. Boninimu 15. 1. 1925)
Ako viete, tento rok oslavujeme 100. výročie zjavenia Panny Márie vo Fatime, kde zvolala všetky svoje deti, aby obnovili svoje zasvätenie ružencu. Obráťme sa k našej matke, ktorú Pier Giorgio tak nežne miloval, modlitbou ruženca, zjednotení s ním a s tými, ktorí ho milujú na celom svete.
Budeme sa spoločne modliť za mládež na celom svete, v duchu nadchádzajúcej synody „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. Chceme Pier Giorgia poprosiť, aby mladí ľudia siahli po ruženci s takým nadšením ako on, ktorý ho vždy nosil vo vrecku – a aby na príhovor Panny Márie rozpoznali svoje povolanie. V tomto mimoriadnom roku si môžeme iba predstaviť, s akým nadšením by Pier Giorgio rozdával svojim priateľom množstvo ružencov, zhotovených zo semienok z jeho vlastnej záhrady. Jedného dňa sa ho opýtal jeden priateľ, ktorý ho videl vychádzať z kostola: „Pier Giorgio, stal si sa náboženským fanatikom?“ On odpovedal: „Nie, zostal som kresťanom!“
Otvárací hymnus ad libitum (podľa ľubovôle)
Úvodné modlitby
Znamenie kríža
Apoštolské vyznanie viery
na úmysly sv. Otca:
Otče náš
3x Zdravas Mária
Sláva Otcu
Úvodné čítanie
Z listu Marcovi Beltramovi, najlepšiemu priateľovi Pier Giorgia, od Clementiny Luotto v deň pohrebu Pier Giorgia, dva dni po jeho smrti:
„V tú noc, vo vlaku z Turína do Oulxu, vo všetkej tej snehovej belosti, nám Pán dal neoceniteľný dar – vidieť ho v rozličných situáciách: obliekať si prišiplášť, pomáhať železničiarovi s batožinou, recitovať nahlas jeho milovanú poéziu… Potom sa vrátil naspäť do kupé – pamätáš sa? – a každý sa sťažoval na hlasný rámus, ktorý robil. A tak si ticho sadol vedľa mňa, na opačnú stranu ako bola opierka na ruku. Myslela som si, že zaspal, ale uvedomila som si, že sa modlil ruženec, svoj sivý ruženec, dar na pamiatku, ktorý dal každému z nás, a ktorý mi bol drahý pred dvoma dňami, ale dnes je taký posvätný, že by som ho za nič na svete nedala.“
Prvé tajomstvo svetla
KTORÝ BOL POKRSTENÝ V JORDÁNE
Z evanjelia podľa sv. Matúša (3,3-17)
Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Reflexia
Pier Giorgiova viera bola taká jasná ako jeho oči, taká silná a široká ako jeho ramená, a taká živá ako jeho úsmev. Bola vždy čerstvá a nová ako voda, voda krstu, ktorý dáva život. 15. januára 1925 napísal svojmu priateľovi Isidorovi Boninimu:“Kým študujem, vždy sa tu i tam pýtam sám seba: Mám sa snažiť viesť dobrý život? Mám silu vytrvať dokonca po všetkom? V tomto obrovskom konflikte pochybností viera daná mi pri krste, hovorí ku mne istým hlasom: sám neurobíš nič, ale ak je Boh stredom tvojej činnosti, dosiahneš všetko.
Otče náš
10 Zdravas Mária
Sláva Otcu
Záver
Otec Rinaldo Ruffini si takto spomínal na Pier Giorgia: „Koľkokrát v hoteloch alebo v horských prístreškoch, vo večerných hodinách, Pier Giorgiov hlas zrazu prehlušil ruch, ktorý sám podnietil, spievajúc svätý ruženec s falošným hlasom, tak hlasno, že ostatní návštevníci, ktorí neboli z jeho skupiny boli nútení sa k nemu pridať.“
Druhé tajomstvo svetla
KTORÝ ZJAVIL SEBA SAMÉHO NA SVADBE V KÁNE
Z evanjelia podľa sv. Jána (2,1-5)
Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“
Reflexia
Zázrak mení vodu na víno, a zázrak mení bohatého mladého muža, šťastného a silného mladíka na svätca. Rovnaká milosť spôsobuje zázrak a to isté tajomstvo obsahuje milosť: tým tajomstvom je Mária. Tridsať rokov po Pier Giorgiovej smrti, jeho priateľ Marco Beltramo povedal: “Ak by ste sa ma spýtali aké boli zaručené prostriedky, ktorými dosiahol také trvalé majstrovské dielo života, jeho intímne zjednotenie s Bohom, tak by som sa nebál povedať, že tajomstvo Pier Giorgiovej duchovnej dokonalosti treba hľadať v jeho oddanosti k Márii. Nikdy neprešiel deň, aby ho človek nenašiel pri nohách nebeskej Matky s jeho najobľúbenejšou modlitbou, ružencom, omotaným okolo prstov… Mnohokrát ho členovia jeho rodiny našli v spáln; spal pri posteli s ružencovými zrnkami pevne zovretými v rukách.“
Otče náš
10 Zdravas Mária
Sláva Otcu
Záver
Otec Pietro Occelli spomína toto: „Len čo vystúpil z električky na Monterosa, na predmestí Turína, aby navštívil chudobných…. Pier Giorgio, držiac zrnká svojho obovského ruženca fra Savonarolu v pravej ruke, zrazu zašepkal s veľkou zbožnosťou: „Prvé tajomstvo Bolestného ruženca: Ježiš, ktorý sa pre nás potil krvou. Otče náš…“ Takto sme mnoho piatkov na zrnkách ruženca modlili bolestné tajomstvá, idúc hore a dole po ulici a aleji, až kým sme neprišli ku chatrčiam bezdomovcov.
Tretie tajomstvo svetla
KTORÝ OHLASOVAL BOŽIE KRÁĽOVSTVO A POKÁNIE
Z evanjelia podľa sv. Matúša (5,1-10)
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Reflexia
Ak chceme ohlasovať Božie kráľovstvo, musíme byť pokorní, musíme byť chudobní v duchu, musíme mať čisté srdce… Musíme byť mužmi a ženami ôsmich blahoslavenstiev, ako pápež Ján Pavol II. nazval Pier Giorgia „mužom blahoslavenstiev“, aby sme mali odvahu ozvať sa uprostred davu a hlásať Pravdu.
Pier Giorgio napísal svojmu priateľovi Isidorovi Bonninimu 29. januára 1925:“Viera je jedinou kotvou spásy, a my by sme sa mali na ňu mali pevne zavesiť. Čím by bol náš život bez nej? Nič, alebo ešte horšie, žili by sme nadarmo, pretože vo svete je len smútok a smútok bez viery je neznesiteľný. Ale smútok živený maličkou fakľou viery sa stáva nádherným dielom, pretože jeho oheň očisťuje dušu pre boj. V dnešnom zápase nemôžem nič iné ako sa poďakovať Bohu, pretože v Jeho nekonečnej milosti sa mu zapáčilo dať tento zápas do môjho srdca, a tak pomocou týchto ostrých tŕňov ma navrátiť do života, ktorý je vnútornejší, duchovnejší.“
Otče náš
10 Zdravas Mária
Sláva Otcu
Záver
Jedného dňa videl Pier Giorgia jeden jeho priateľ náhlivo vychádzať z kostola, stále s ružencom v ruke: „Pier Giorgio, stal si sa náboženským fanatikom?“ On odpovedal: „Nie, zostal som kresťanom!“
Štvrté tajomstvo svetla
KTORÝ SA PREMENIL NA VRCHU TÁBOR
Z evanjelia podľa sv. Lukáša (9,28b-31)
Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.
Reflexia
Smerom hore: čisté srdce je schopné rozoznať tam hore na vrchole Tvár, ku ktorej sa približuje v oslnivej belosti. Srdce v láske s Bohom a s horami je schopné „kontemplovať v tomto čistom vzduchu Veľkosť Stvoriteľa“. Silné srdce je schopné premeniť temnú kľukatú cestu na chodník, ktorý je jasne vidieť v žiarivom svetle. Je schopné vidieť aj utrpenie a smrť v novom svetle.
Pier Giorgio napísal Marcovi Beltramovi 20. decembra 1924: „Smrť: Čo to slovo znamená? Ak chápeš smrť v bežnom zmysle slova, potom som nažive teraz, ak mi moje zmysly hovoria pravdu. Ale ak chápeš skutočný význam smrti, potom možno nielenže som zomrel, ale bohužiaľ, niekedy som povstal len aby som znovu umrel. Rád by som sa dal na správnu cestu, ale na každom kroku zakopnem a padnem. A tak na teba nalieham, aby si sa modlil za mňa, koľko len môžeš, aby deň, ktorý Božská prozreteľnosť určí za koniec môho trápenia, príde, ale správnou cestou. „
Otče náš
10 Zdravas Mária
Sláva Otcu
Záver
Luciana Frassati spomína, že v posledných hodinách svojho života Pier Giorgio “už takmer vôbec nebol schopný hovoriť, ale kúsok života zostal v jeho očiach, ktoré boli fixované na tvár Madony.”
Piate tajomstvo svetla
KTORÝ USTANOVIL OLTÁRNU SVIATOSŤ
Z evanjelia podľa sv. Lukáša (22,14-20)
Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
Reflexia
“Ježiš ma navštevuje každý deň v Eucharistii,” povedal Pier Giorgio, odhaliac, že intímne božské stretnutia, ktoré v ňom vytvárali hlbokú túžbu po svätom prijímani, sa rozvinuli do sna:“Rád by som vytvoril pakt, ktorý nemá žiadne pozemské hranice, ani hranice času: jednotu v modlitbe.“ A z toho tiež vyplynul záväzok:“Posielam vám na pamiatku darček, ktorý nás bude spolu navždy zväzovať putami, ktoré nie sú materiálne:je t oruženec vyrobený zo semien z našej záhrady.”
Tridsať rokov po Pier Giorgiovej smrti povedal Marco Beltramo o ňom: „V záhrade pestoval rastlinu, ktorej tvrdé semená zbieral a dával mníškam, ktoré z nich robili ružence, ktoré potom dával svojim priateľom. Niekedy sme spievali, keď sme preberali ich obrovské krikľavé zrnká, a hovorili sme, že boli dedičstvom po starej matke predstavenej. Ale nikdy sme ho nezabuli nosiť pri sebe, až do dnešného dňa, ruženec, ktorý sa stal najúžasnejším a najcennejším darom, ktorý nám dal.
Otče náš
10 Zdravas Mária
Sláva Otcu
Záver
“V zime 1926-27 (rok po Pier Giorgiovej smrti) sme išli do Sauze D’Oulx, a v čierno-čiernej noci som počul tichý zvuk prichádzajúci z vrecka môjho spoločníka, ktorý išiel so mnou na výlet. Bolo to zvonenie ruženca, ktorý mu dal Pier Giorgio. Spýtal som sa ho: “Bojíš sa?” Odpovedal: “Nie, modlím sa desiatok ruženca s Pier Giorgiom. On sa často modlil, keď tadeto prechádzal.“ Povedal som: “Chceš, aby sme sa modlili s ním?” Odpovedal: “Áno, Pier Giorgio počuje modlitby prednesené pod horskou oblohou. Z miesta pokoja počuje svojich priateľov, tak ako mnohokrát predtým, keď mu znova a znova opakovali v ťažkých chvíľach: ‘Pier Giorgio, pomôž nám . . . ty si taký silný!”
Hymna: Salve, Regina alebo “Zdrava Kráľovná”
Litánie k Márii Kráľovnej
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Otec na nebesiach, Bože zmiluj sa nad nami.
Syn Vykupiteľ sveta, Bože zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh zmiluj sa nad nami.
Svätá Mária, oroduj za nás.
Svätá Božia Rodička, oroduj za nás.
Svätá Panna panien, oroduj za nás.
Vyvolená dcéra Otca, oroduj za nás.
Matka Krista Kráľa, oroduj za nás.
Sláva Ducha Svätého, oroduj za nás.
Panna, dcéra sionská, oroduj za nás.
Panna chudobná a ponížená, oroduj za nás.
Panna tichá a poslušná, oroduj za nás.
Služobnica Pána, oroduj za nás.
Matka Pána, oroduj za nás.
Spoločníčka Vykupiteľa, oroduj za nás.
Plná milosti, oroduj za nás.
Žriedlo krásy, oroduj za nás.
Vrchol čností, oroduj za nás.
Vznešený plod vykúpenia, oroduj za nás.
Dokonalá Kristova učeníčka, oroduj za nás.
Najčistejší obraz Cirkvi, oroduj za nás.
Žena nová, oroduj za nás.
Žena odetá slnkom, oroduj za nás.
Žena korunovaná hviezdami, oroduj za nás.
Pani dobrotivá, oroduj za nás.
Pani láskavá, oroduj za nás.
Pani naša, oroduj za nás.
Radosť Izraela, oroduj za nás.
Jas Cirkvi, oroduj za nás.
Ozdoba ľudského rodu, oroduj za nás.
Orodovnica milosti, oroduj za nás.
Služobnica Božej lásky, oroduj za nás.
Pomocnica Božieho ľudu, oroduj za nás.
Kráľovná lásky, oroduj za nás
Kráľovná milosrdenstva, oroduj za nás.
Kráľovná pokoja, oroduj za nás.
Kráľovná anjelov, oroduj za nás.
Kráľovná patriarchov, oroduj za nás.
Kráľovná prorokov, oroduj za nás.
Kráľovná apoštolov, oroduj za nás.
Kráľovná mučeníkov, oroduj za nás.
Kráľovná vyznávačov, oroduj za nás.
Kráľovná panien, oroduj za nás.
Kráľovná všetkých svätých, oroduj za nás.
Kráľovná počatá bez poškvrny dedičného hriechu, oroduj za nás.
Kráľovná nanebovzatá, oroduj za nás.
Kráľovná zeme, oroduj za nás.
Kráľovná neba, oroduj za nás.
Kráľovná vesmíru, oroduj za nás.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.
Oroduj za násm svätá Božia Rodička.
R. Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.
Modlime sa:
(Všetci sa spolu modlia modlitbu sv. Bernarda k Panne Márii zo Spevu 33 – Nebo – z Božskej komédie od veľkého talianskeho básnika Dante Alighieriho. Pier Giorgio ju často nahlas naspamäť recitoval, okopíroval si ju a nalepil na dvere vo svojej izbe.)
Panna a matka, dcéra svojho syna,
Ponížená a vyššia ako tvory;
Nemenný, večný zámer Hospodina
Tys’ tá, v ňu toľká šľachetnosť sa vnorí
a s takou ľudskou prírodou sa zlúči,
že sám jej Tvorca v tvora z nej sa stvorí.
Láska sa tak ti v lone rozhorúči,
že takýto kvet krásny od plápolu
nám do večného pokoja z nej vzpučí.
Si poludňajšou fakľou lásky spolu
nám všetkým tu, kým v ceste k svetu svetiel
živúcou studňou nádeje si dolu.
Pani, tak plá, moc takú má tvoj zreteľ,
že kto chce milosť bez teba, ó, svätá,
chce, aby v túžbach bez krídel k nej letel.
Z dobroty rosíš pomoc deťom sveta,
nielen keď prosia teba vo velebe ‒
pomoc už často pred prosbou k nim zlieta.
V tebe je súcit, láskavosť je v tebe,
veľkosť i dobro, koľké od ich zrodu
v stvoreniach všetkých sústredilo nebe.
Záverečná modlitba
Pane Ježišu,
učil si nás, že ak chceme byť tvojimi učeníkmi,
musíme byť otvorení tvojej láske a kráčať v tvojich šľapajách.
Daj nám odvahu vznášať sa do výšin
a unikať pokušeniu priemernosti a fádnosti.
Učiň nás schopnými usilovať o dokonalosť, podľa príkladu Pier Giorgia,
a otvor naše srdcia pre radosť, ktorá plynie z tvojho povolania k svätosti.
Osloboď nás od strachu zo zlyhania,
a falošnej pokory, ktorá nám nahovára, že nie sme toho schopní.
Chceme byť tvojimi učeníkmi, pevne a navždy zjednotení s tebou ako Pier Giorgio.
Keď držíme ruženec, to nepretrhnuteľné lano, ktoré nás drží pevne zviazané s tebou, prosíme, daj nám silu verne ťa nasledovať po ceste, ktorá vedie „smerom k výšinám“.
Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Požehnanie
Ak predsedá kňaz alebo diakon, dá požehnanie.
Ak kňaz nepredsedá, zakončí sa takto:
Nech nás žehná Pán,
nech nás chráni od zlého,
a privedie do života večného. Amen.
Záverečný hymnus ad libitum (podľa ľubovôle)
