V sobotu 23. apríla 2016 zorganizovala naša farnosť „Cestu do stredoveku“. Sprievodcom bol brat Bernard, ktorý nás už od prvých chvíľ púte zoznamoval so stredovekým Zvolenom a jeho okolím.

Postupne s ubiehajúcimi kilometrami sme sa dozvedeli zaujímavosti o šášovskom i revištskom hrade, o meniacej sa prírodnej scenérii a histórii územia, ktoré sme sledovali z idúceho autobusu. Našou prvou zastávkou bol Nitriansky hrad. Hradom nás previedli domáce sprievodkyne. Z hradnej veže sme sa mohli pokochať pohľadom na celú Nitru a okrem hradných priestorov sme navštívili i diecézne múzeum s veľmi vzácnymi exponátmi. Z Nitrianskeho hradu sme sa presunuli k dražovskému kostolíku, ktorý sme predtým mnohí obdivovali z obrázkov alebo z auta, keď sme išli popod skalný kopec, na ktorom sa vypína. Svätá omša v tomto kostolíku z 11. storočia mala neopísateľnú atmosféru. Obzvlášť mimoriadne ju prežíval náš obetavý miništrant Miško H., keďže kostolík je zasvätený jeho patrónovi sv. Michalovi Archanjelovi. Po sv. omši bolo možné si obzrieť mesto Nitra a občerstviť sa. Mnohí z nás využili tento čas a vrátili sa na Nitriansky hrad, kde sa stíšili k modlitbe v Bazilike sv. Emeráma a pred hrobom Jána Chryzostoma kardinála Korca. Po oddychu naša púť pokračovala do Hronského Beňadiku. Cestou sme sa opäť dozvedali zaujímavosti o miestach, ktoré sme míňali a brat Bernard odpovedal na položené otázky. V Hronskom Beňadiku nás sprievodkyňa previedla Kostolom Panny Márie a sv. Benedikta s možnosťou pokloniť sa v kaplnke Božej krvi. Relikviu Božej krvi bratom benediktínom daroval v roku 1483 kráľ Matej I. ( Korvín). V kláštornom objekte prebieha rekonštrukcia a preto nebolo možné tieto priestory navštíviť. Z Hronského Beňadika naša cesta smerovala späť domov do Zvolena, ktorý bol v stredoveku opísaný ako veľký les plný zvery, ktorú často a radi chodili loviť uhorskí králi a preto v minulosti mesto Zvolen bolo veľmi významné kráľovské mesto, na ktoré môžeme byť právom hrdí.

O púť bol veľký záujem o čom svedčil plný autobus pútnikov, a očakávania boli splnené na 100%. Unavení, ale šťastní pútnici ďakovali bratovi Bernardovi za organizáciu púte a vyslovili želanie, že aj do budúcnosti by radi prijali možnosť zúčastniť sa na podobnej púti.

Anetta Baková