Drahí bratia a sestry, v októbri minulého roku začala v španielskej dedinke Caleruega zaujímavá púť naprieč Európou. Cesta putovného obrazu sv. Dominika, prvého pútnika našej rehole.

Muža, ktorý veľkú časť svojho života prežil ako chudobný kazateľ na cestách sa opäť vydal na cesty, aby vstúpil do dominikánskych bratstiev a komunít s ohňom vízie ohlasovania radostnej zvesti. Púť symbolicky začala v  rodisku sv. Dominika a končí v Boloni, kde je pochovaný. V tomto čase je na Slovensku. Putovný obraz, ktorý vyslala Európska rada laických dominikánskych bratiev (ECDLF), namaľoval Felix Hernandez Mariano OP pre európskych laických dominikánov pri príležitosti IX. európskeho  kongresu  laických dominikánskych bratstiev, ktorý sa uskutoční v máji tohto roku v Bologni, v Taliansku. Témou kongresu je Nositelia ohňa: prekročiť hranice. Zároveň tento obraz putuje v roku, ktorý je venovaný povolaniu dominikánskych laikov v rámci veľkého jubilea Rehole kazateľov, v ktorom si pripomíname 800. rokov od jej potvrdenia pápežom Honóriom III.

Ako sa nám putovný obraz prihovára …

Putovný obraz je bohatý na symboliku. Zvláštnu pozornosť na obraze priťahuje Dominikova tvár, ktorá vyjdaruje to, ako ho poznali jeho súčasníci: „Z jeho tváre vyžarovala vždy veselosť. Táto žiara v jeho tvári bola niečím nadzemským. Ňou si ľahko získaval všetkých. Bez ťažkosti ihneď priťahoval každého, kto sa naňho pozeral. A pretože veselá myseľ rozradostňuje tvár, prejavoval sa jeho vnútorný pokoj navonok láskavosťou a veselým výzorom na tvári“

[1].  Je to tvár nádeje, odhodlania a radosti.

Symbol sĺz v hornom pravom rohu poukazuje na ďalšiu silnú Dominikovu črtu osobnosti, ktorou bol súcit. „Bol vždy pevnej a veľmi vyrovnanej mysle, okrem chvíľ, keď ho zarmucoval pohľad na biedu, ktorá ho pohla k súcitu“[2] .

Svetlo, ktoré žiari za Dominikom odhaľuje tajomstvo jeho radosti a nádeje odzrkadľujúcich sa v jeho tvári. Je to svetlo vzkrieseného Krista, ktoré prežaruje Dominikovu osbonosť. „Maliar použil žiarivé farby na vyjadrenie Dominikovej vitality. Všetky farby na putujúcom obraze sú dynamické a to je symbolom života. Potrebujeme byť kazateľmi nádeje. Potrebujeme udržovať nádej medzi nami. My dominikáni musíme udržovať oheň nádeje“[3].

V ľavom dolnom rohu je známy atribút sv. Dominka, ktorý je spojený so snom jeho matky bl. Jany z Azy. Ide o sen, ktorý mala v požehnanom stave. Vo sne videla psíka, ako obieha okolo zemegule a zapaľuje zem horiacou fakľou. Tento prorocký sen ukazuje budúce poslanie jej syna  „proroka ako oheň, ktorého slovo blčalo ohňom sťa fakľa“ (Sir 48, 1).  Biele kvety v Dominikovej ruke symbolizujú vnútornú čistotu, ktorá sa dá opísať ako pravdivosť vyžarovaná z celej jeho osobnosti.  „Každý ho miloval najviac preto, že kráčal jednoduchou cestou a že nebola u neho ani stopa po dvojakosti alebo pretvárke, ani v slovách, ani v skutkoch.“[4]Text, ktorý Dominik drží v druhej ruke je napísaný po grécky. Ide o úryvok z prvej kapitoly evanjelia podľa Matúša a verš 13. kapitoly Pavlovho Prvého listu  Korinťanom: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal“ (1Kor 13,1). Dominik „vždy so sebou nosil Evanjelium sv. Matúša a Pavlove listy a čítal ich tak často, až ich poznal naspamäť.“[5] Tým, že si Dominik vybral k štúdiu Matúša a Pavla, ktorí sú odlišní a zároveň sa doplňujú, je inšpiratívnou „ikonou“ ako viesť dialóg s ľuďmi, s odlišnými názormi a pohľadmi na vieru, a ako sa učiť vzájomne si načúvať.

Kríž v Dominikovej blízkosti vyjadruje spôsob, často znázorňovaný blahoslaveným fra Angelicom: ako objíma kríž, čo vyjadrovalo Dominikovu jednotu v objekte lásky s Ukrižovaným Kristom. Jednota s láskou, ktorou Kristus miloval svet a dal svoj život za priateľov. Preto sa „s jednou osobitnou prosbou obracal k Bohu stále znova. Vyprosoval si pravú lásku, aby mohol mnoho vykonať pre spásu ľudí“[6].

Drahí bratia a sestry,

s príchodom putovného obrazu na Slovensko prichádza sv. Dominik s víziou, ktorú on sám realizoval, a ku ktorej pozýva aj nás: „Sväté kázanie“, ktoré sa uskutočňuje ako bratstvo a spoločné dielo všetkých členov Božieho ľudu. Dominik nás pozýva znovu objaviť záväzok, ktorý každý z nás  prijal v krste: účasť na Kristovom prorockom poslaní. Tento rok si zvlášť pripomíname spoluzodpovednosť laikov za hlásanie evanjelia.

Už do počiatkov rehole pripájal Dominik k dielu kázania aj laikov. V príbehu kázania dominikánskej rehole majú laici už svoju osemstoročnú tradíciu. Najstaršie dokumenty, ktoré sa zachovali, uvádzajú Ermengardu Godolinovú a jej manžela. Sama vyhlasuje, že zo slobodného rozhodnutia daruje seba a všetko, čo má, „Pánu Bohu, Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým Božím svätým, Svätému kázaniu a Pánu Dominikovi z Osmy a všetkým bratom a sestrám v súčasnosti i v budúcnosti.“[7]Magister rehole fr. Bruno Cadoré OP, v liste pre tento rok napísal: „Niektorí laici sa pripájajú k Dominikovmu dobrodružstvu v jeho samom počiatku. Ak premýšľam znovu o týchto ranných  časoch, nemôžem sa zbaviť dojmu, že keď Dominik prijal prvé obrátené sestry, ktoré sa zverili pod jeho ochranu, potom Ermengardu Godolinovú a jej manžela Sancha  Gasca (8. augusta 1207), inšpiroval sa vo svojom dobrodružstve príkladom skupiny, o ktorej  hovorí svätý Lukáš vo svojom evanjeliu: skupiny, ktorá sprevádzala Ježiša, keď „chodil  od mesta k mestu, od dediny k dedine a kázal a hlásal radostnú zvesť o Božom  kráľovstve“ (Lk 8,1-3). Tento krátky úryvok z Lukášovho evanjelia popisujúci Ježiša ako kazateľa stojí v centre rozprávania 7. až 10. kapitoly a my sa v jeho svetle môžeme  radovať, že sme na našej ceste „poslaní kázať evanjelium“[8] ako bratstvo. Sme  povolaní k „Svätému kázaniu“, poslaní ako rodina kázať evanjelium“[9].

„V tejto dobe, ktorá si naliehavo žiada novú evanjelizáciu, je Rehoľa kazateľov podľa môjho názoru predovšetkým volaná, aby do tejto dynamiky začlenila svoje poslanie, ktorého prioritou je podpora laického povolania: vnášať evanjelium do sveta. To by bol skvelý spôsob, ako dnes slúžiť Cirkvi. Tu by som zvlášť vyzdvihol niektoré prostriedky, ktoré by sme mohli rozvíjať. Duch, v ktorom sú rôzne skupiny dominikánskych laikov povolané žiť sa musí vyznačovať radosťou, slobodou a jednoduchosťou.“[10]

Drahí bratia a sestry, ak sa zahľadíte do tváre sv. Dominika uvidíte „veľkonočného človeka“, ktorého evanjelium premenilo na človeka radosti, odvahy, slobody a milosrdenstva. Dominik bol a ostáva kazateľom, kazateľom milosti, ktorý nechce upriamiť pozornosť na seba, ale na ohlasovanie Krista, na Vtelené Slovo. „Jeho umením bolo hovoriť o Bohu alebo s Bohom.“[11] Za všetkými jednotlivými symbolmi tohto obrazu nájdeme  Evanjelium. Prajeme Vám, aby čas strávený v modlitbe pred týmto obrazom bol pre Vás „Dominikovou kázňou“ o živote v plnosti, ktorý sme objavili v Kristovi.

Zároveň Vás chceme poprosiť o modlitby za Dominikánsku rehoľu v čase veľkého jubilea, za kazateľov a ohlasovanie evanjelia v dnešnom svete. A tiež za laikov, aby boli verní krstnému povolaniu, byť svedkami ukrižovaného a vzkrieseného Krista na miestach, kde ich Boh povolal.

Vo sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej

fr. Mannes Stanislav Marušák OP –    provinčný promótor  laických dominikánov

Peter Jeremiáš Suchovský OP –  provinčný predstavený BLSD na Slovensku

Eva Antonína Zúdorová OP –  člen európskej rady laických dominikánskych bratstiev

 

MODLITBA PRED PUTOVNÝM OBRAZOM SV. DOMINIKA

Modlime sa:

Bože, prameň všetkej svätosti, ty si svoju Cirkev obohatil rozmanitými darmi svätých kazateľskej rehole. Daj, nech všetci, ktorí pred týmto obrazom, vyhotoveným na pamiatku a česť nášho otca sv. Dominika, mu vzdajú zbožnú úctu ako kazateľovi tvojho milosrdenstva a milosti, dosiahnu na jeho príhovor apoštolského ducha tvojho Syna v tomto živote a večnú slávu v živote, ktorý príde. Skrze Krista nášho Pána.

R. Amen.

MODLITBA EURÓPSKEHO STRETNUTIA LAICKÝCH DOMINIKÁNOV

Pane Ježišu Kriste, ty si svetlo sveta. My sme nositelia ohňa, prinášajúci Tvoje svetlo svojim bratom a sestrám v celej Európe. Pomôž nám, aby Tvoj plameň neustále horel. Pomôž nám budovať mosty a nie múry; pomôž nám osvetľovať a ohrievať a nie ničiť; otvárať náruč a nie stavať bariéry. Nauč nás prekračovať hranice medzi národmi, jazykmi, generáciami, pohlaviami, medzi rehoľníkmi a laikmi, medzi tými, ktorí milujú minulosť a tými, ktorí túžia po budúcnosti. Daj, aby sme boli opravdivými nasledovníkmi sv. Dominika a prinášali tvoje Slovo všetkým tým, ktorých stretneme.

R. Amen.

[1]JORDÁN SASKÝ: Libellus 103.

[2]Ibid.

[3]List Europskej rady laických dominikánskych bratstiev, 12.06.2013.

[4]JORDÁN SASKÝ: Libellus 103.

[5]Ján zo Španielska, svedok jeho života.

[6]JORDÁN SASKÝ: Libellus, 13.

[7]BEAUMONT, B.: Catching fire from Dominic’s vision: The Coming of the Preachers. In: Religious Life Review, roč. 45, 2006, č. 241, s. 349.

[8]Motto osláv veľkého jubilea Rehole kazateľov v roku 2016. Porov. Trogire 2013, čl. 50.

[9]CADORÉ, B.: List magistra rehole, 22. decembra 2013

[10]Ibid.

[11]Štefan zo Španielska, svedok jeho života.