🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

„Cirkev? Zastaralá a trápna inštitúcia, ktorá ovláda ľudí pocitmi viny a náboženskými povinnosťami. Moderný človek určite nemôže brať Cirkev vážne.“ Moderný človek totiž neverí, že by existovala realita mimo jeho mysle alebo vôle. Objektívna pravda podľa neho nie je možná. Existujú len rôzne druhy osobných skúseností a pluralita názorov je sekulárnou doktrínou moderného človeka. „Pravda“ je tekutý koncept určený subjektívnymi preferenciami a skúsenosťami. Keď však človek odmieta pravdu, potom odmietne aj princíp všetkej pravdy a reality – Boha. Ak je odmietnutý Boh, potom zostane iba ten, kto odmieta: „moderný človek“. Ten potom „tvorí“ a vnucuje svoje „reality“ a „pravdy“ na miesta, kde raz bola objektívna realita a pravda. Nakoniec sa moderný človek stáva „bohom“. Teda takmer…

Benedikt XVI. nazval tento typ myslenia „diktatúrou relativizmu“. Konkrétnym dôsledkom tohto myslenia je však izolácia a nespokojnosť. Apologéti relativizmu bojujú za to, že ich „svetonázor“ je nástrojom jednoty a mieru: nikto nie je vylúčený, všetci sú vítaní v mýtickom svete, ktorý propagujú. Ako teda môžeme tvrdiť, že všetci relativisti sú osamelí a nešťastní? Podstata relativizmu je totiž nutne izolujúca: Moja myseľ vytvára moju realitu, vy máte tú svoju. Ja určujem svoju pravdu, vy určujete svoju. Uznávam vaše presvedčenia, ale ako platné len pre vás. Jediná vec, ktorá je pre mňa skutočnou, som ja. Vy a ja následne žijeme v úplne odlišných svetoch. A pretože vy aj ja popierame spoločnú realitu, ktorú by sme mohli spolu poznávať a zdieľať, sme od seba úplne odrezaní. Komunita je pre relativistu čisto vedľajšia a iluzórna. Preto je relativizmus taký smrtiaci. Pravda spája, relativizmus rozdeľuje. Relativizmus robí jednotlivcov izolovaných a zotročených tým „ja“, ktoré sa snažia oslobodiť a chrániť. Pravda vytvára komunitu založenú na objektívnej, zdieľanej skutočnosti – teda mieste, kde je možné zažiť skutočné priateľstvo.

Jedným z kľúčových predpokladov toho, že sv. Tomáš Akvinský získal také výnimočné poznanie, bolo spoločenstvo priateľov, ktorých spájalo hľadanie pravdy. Následne sv. Tomáš mohol viesť svojich žiakov k objavovaniu skutočnej pravdy o skutočných veciach, pochádzajúcich od skutočného Boha, ktorý dáva ľuďom skutočné šťastie. Prví kresťanskí mučeníci udivovali tisíce divákov Kolosea. Tí čakali, že uvidia prestrašených, na smrť vedených otrokov. Namiesto toho však videli odvážnych a radostných mužov a ženy, komunitu slobodnejšiu, ako boli ich prenasledovatelia. Viera v Boha ich oslobodila od pozemských strachov a kompromisov a priviedla až na prah neba. A to je Cirkev – milovaná Kristova nevesta, Kristovo tajomné telo, chrám Ducha Svätého, nový Jeruzalem. Čo toto všetko znamená? V nasledujúcom kazateľskom cykle nás spoločenstvo 25 odvážnych mladých ľudí spolu so sestrami a bratmi dominikánmi bude vovádzať do tajomstva, ktoré sa začalo na Turíce pred 2000 rokmi ako pokračovanie veľkého príbehu izraelského národa a zavŕši sa na konci čias.

br. Samuel Peter Lovás OP