Ježišovo milujúce Srdce očakáva našu odpoveď lásky…

V evanjeliu na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho nám evanjelista Matúš umožňuje nahliadnuť do hlbín Ježišovho Srdca (Mt 11, 25-30). Srdce Božieho Syna prekypuje zvelebovaním a vzdávaním vďaky Bohu Otcovi za zjavenie múdrosti maličkým – teda tým, ktorí nie sú múdri sami v sebe, ale sa nechávajú múdrosťou obdarovať. Ich otvorené srdcia sú dobrou pôdou pre Ježišove slová, ktoré v ich životoch prinášajú mnohonásobnú úrodu. Maličkí ostro kontrastujú s učenými farizejmi a zákonníkmi, ktorí zostávajú uväznení vo svojom obmedzenom poznaní a tvrdošijne si zatvárajú srdcia pred múdrosťou, ktorá ich v osobe Ježiša presahuje.

Ježišovo Srdce sa tiež vyznačuje súcitnou pozornosťou k potrebám človeka. Ježiš volá k sebe všetkých, ktorí sa namáhajú a sú preťažení – unavení, smutní, zlomení, bez nádeje…, aby prišli k Nemu, odpočinuli si a nechali sa Ním posilniť. Ježiš – prameň života – pozýva teda aj nás, aby sme ku Jeho nohám zložili všetko, čo nás trápi, oberá o pokoj a berie nám nádej. Odpoveďou na toto Ježišovo pozvanie môže byť aj túžba duše vyjadrená slovami jednej anglickej piesne:  „Byť v Tvojej prítomnosti, sedieť pri Tvojich nohách, kde ma obklopuje Tvoja láska a sceľuje ma – to je moja túžba, ó Pane.“ (To be in your presence, to sit at your feet, where your love surrounds me and makes me coplete – this is my desire, o Lord.)

Jedine Láska Ježišovho Srdca má moc „dať dokopy“ naše vnútro rozbité hriechom, slabosťami, ranami od druhých, či iným utrpením. Jedine Láska Boha Otca zjavená v Synovi nás môže očistiť, uzdraviť, priniesť útechu a novú silu. Ak sa oddáme tejto Láske, zrodí sa v nás nový život. Chaos zmení na poriadok, rozbúreným vlnám pochybností, strachu a beznádeje prikáže, aby utíchli a naše srdcia obdarí pokojom, ktorý nám tento svet dať nemôže. Ježiš nás v dnešný deň zvlášť pozýva k sebe, aby sme ticho spočinuli v Jeho milujúcej prítomnosti a nechali sa Ním obdarovať… Len tak potom budeme schopní byť Jeho autentickými svedkami a naša služba bratom a sestrám bude plodná.

V nasledovnom verši (v. 29) nám Ježiš dáva za vzor kvality vlastné Jeho srdcu – Srdcu samotného Boha, ktoré je  tiché a pokorné. Už v knihe Proroka Izaiáša je Boží služobník opísaný ako ten, ktorý nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo (porov. Iz 42, 2-3). Boh sa prihovára srdcu človeka v tichu. Len v tichu môže človek načúvať Jeho hlasu a zachytiť vnuknutia Ducha Svätého.

Pokora Božieho Syna je zrejmá z mnohých udalostí Jeho pozemského života. Všimnime si aspoň niektoré: Boží Syn berie na seba krehkú ľudskú prirodzenosť. On – všemohúci Boh – sa stáva malým, bezbranným dieťaťom. Neskôr, pri poslednej večeri sa skláňa a umýva učeníkom nohy. On – Pán neba i zeme – sa nenecháva obsluhovať, ale sám slúži. Ježiš sa z lásky k nám a pre našu spásu nechá pribiť na kríž a zomiera. On – Život sám – kvôli nám podstupuje potupnú smrť. Je ako zrno, ktoré padne do zeme  a odumiera. Čoskoro však z neho klíči nový život. Ani v Ježišovom živote nemá smrť posledné slovo, Jeho zmŕtvychvstaním víťazí definitívne život.

Obraz jarma, o ktorom je v evanjeliovom úryvku zmienka, bol v judaizme používaný v súvislosti s múdrosťou a Tórou. V Sir 51,26 pozýva učiteľ múdrosti svojich žiakov: „Svoju šiju vložte pod jarmo a vaša duša nech si osvojí vzdelanie.“ Obraz bremena zase odkazuje na bremeno predpisov, ktorým farizeji a zákonníci zaťažovali ľudí.

Ježiš nám neodoberá jarmo či bremená z nášho života, tie sú nám ponechané. Náročnosť Desatora či príkaz lásky k Bohu a blížnemu sú aktuálne stále. Často múdrosť sama si vyžaduje znášanie nejakého „bremena“ – či už je to vo forme zrieknutia, obety a pod. Ježiš nám však dáva prísľub, že v dôvernom vzťahu s Ním sa nám aj tieto náročnejšie výzvy stanú ľahkými a príjemnými, pretože nás bude motivovať Jeho láska.

Z Ježišovho Srdca vyviera prameň Jeho nesmiernej lásky k človeku. Lásky, ktorá má moc spasiť ho a darovať mu život v plnosti – nielen vo večnosti, ale už aj tu a teraz – práve tam, kde sa každý z nás nachádza a uprostred toho, čo práve prežívame. A čo my? Ako odpovieme na túto lásku Ježišovho Srdca.