Pri rozmýšľaní nad touto témou mi celý čas v hlave vyskakovalo slovo „sloboda“. Slovo, ktoré na prvý pocit ani trochu nesúvisí s týmto nadpisom, keďže však Boh je Bohom zázrakov, tieto pojmy nie len súvisia, ale sa aj dopĺňajú.

V KKC sa píše, že „autoritou je tá vlastnosť, na základe ktorej osoby alebo ustanovizne vynášajú pre ľudí zákony a nariadenia a očakávajú od nich poslušnosť.“ Slová „zákony“, „nariadenia“ a „poslušnosť“ neznejú veľmi slobodne a často s nimi máme problém. Ďalej však Katechizmus píše, že autorita by mala zabezpečiť poriadok a v dostatočnej miere prispievať k uskutočňovaniu spoločného dobra. A tu prichádza do hry sloboda.

Boh túži po našej slobode a dal nám slobodnú vôľu, lebo iba v nej dokážeme milovať. Dal nám však aj verejnú moc, zákon, ktorý usmerňuje našu nedokonalú lásku, aby sa stala podobnou tej Jeho. „Verejná moc, ktorú vyžaduje morálny poriadok, pochádza od Boha.“ (KKC 1899) Boh vie, že potrebujeme, aby naše srdcia a činy boli usmerňované. V liste Rimanom sa píše: „Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh.“ (Rim 13, 1) Dnes, možno ešte výraznejšie ako predtým, nie je atraktívne „slepo počúvať vládu“. Aj túto verejnú moc nám však dal Boh a práve k počúvaniu nás volá. Áno, ak sa deje niečo nespravodlivé, je dobré ozvať sa, no Boh nás volá, aby sme „si náležite vážili autoritu a aby sme osoby, ktoré autoritu vykonávajú, zahŕňali úctou a podľa ich zásluhy aj vďačnosťou a láskavosťou.“ (KKC 1900) Práve táto poslušnosť zákonu môže premieňať naše srdcia, aby sa v nich zákon napĺňal a my sme naozaj milovali a boli skutočne slobodní.

Nezabúdajme teda, že nás aj dnes Boh povoláva k poslušnosti a váženiu si autorít a nechávajme svoje srdcia rásť. Modlime sa za tých, ktorí majú verejnú moc, aby ich rozhodnutia viedli k spoločnému dobru a k svätosti.

Kristína Cichová

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

1897 „Spolunažívanie medzi ľuďmi nemôže byť usporiadané a plodné bez zákonitej autority, ktorá by zabezpečila poriadok a v dostatočnej miere by prispela k uskutočňovaniu spoločného dobra.“
„Autoritou“ sa volá tá vlastnosť, na základe ktorej osoby alebo ustanovizne vynášajú pre ľudí zákony a nariadenia a očakávajú od nich poslušnosť.

1900 Povinnosť poslušnosti ukladá všetkým, aby si náležite vážili autoritu a aby osoby, ktoré autoritu vykonávajú, zahŕňali úctou a podľa ich zásluhy aj vďačnosťou a láskavosťou.
V jednom spise pápeža svätého Klementa Rímskeho sa nachádza najstaršia modlitba Cirkvi za politickú verejnú moc:

„Udeľ [im], Pane, zdravie, pokoj, svornosť a silu, aby nerušene vykonávali moc, ktorú si im zveril. Veď ty, Pane, nebeský Kráľ vekov, dávaš ľudským synom slávu, česť a moc nad pozemskými vecami. Riaď, Pane, ich rozhodnutia, aby robili to, čo je dobré a milé v tvojich očiach, aby moc, ktorú si im zveril, mohli svedomite vykonávať v pokoji a vľúdnosti, a tak našli u teba priazeň.“