Čo vlastne oslavujeme slávnosťou Zjavenia Pána? Nie sú dôležitejšie udalosti v Ježišovom živote ako to, že sa mu prišli pokloniť nejakí pohanskí králi, ktorí navyše možno ani neboli králi a možno ani neboli traja… Začnime vari tam, že v minulosti bola táto slávnosť druhým najväčším sviatkom po Veľkej noci.

To bezbranné dieťa je Boží Syn

Vianoce nám predstavili Boha ako bezbranné dieťa, poníženého, uloženého do jasieľ, závislého na starostlivosti matky a otca, dokonca chudobného a bez prístrešia. Dnešný deň, dvanásť dní po sviatku Narodenia Pána, ktorý bol v minulosti vrcholom Vianoc, oslavujeme, že Ježiš sa zjavil svetu ako Boh.

Sviatok Zjavenia Pána, po grécky Epifánia, v doslovnom preklade znamená „zjavenie zhora“. Vo východnom slávení sa nazýva Teofánia, čo znamená „Božie zjavenie“.

Bartolomé Esteban Murillo – Klaňanie troch kráľov

Obsah sviatku v minulosti a dnes

Sviatok Zjavenia Pána je starší ako Vianoce. V ranej Cirkvi kresťania oslavovali Kristov príchod 6. januára pripomenutím si narodenia, návštevy troch kráľov, krstu Krista a svadby v Káne, a to všetko v rámci jedného sviatku Zjavenia Pána. Na koncile v Tours v roku 567 Cirkev stanovila Vianoce a Zjavenie Pána za sviatky na 25. decembra a 6. januára a dvanásť dní medzi sviatkami pomenovala vianočným obdobím.

V latinskom obrade Katolíckej cirkvi Epifánia znamená zjavenie, že Ježiš bol Božím Synom. Zameriava sa predovšetkým na toto zjavenie trom mudrcom, ale aj pri jeho krste v Jordáne a na svadbe v Káne.

Vo východných obradoch Katolíckej cirkvi Teofánia pripomína zjavenie Ježišovho Božstva pri jeho krste v rieke Jordán.

Postupom času západná cirkev oddelila udalosti zjavenia na samostatné oslavy (Kristov krst slávime v nedeľu po slávnosti Zjavenia Pána, svadbu v Káne v nedeľu po Krste raz za tri roky a slávenie Zjavenia Pána ponechalo na pamiatku predovšetkým návštevy troch kráľov).

Budú sa mu klaňať všetci králi  (Ž 72,11)

Sviatok Zjavenia Pána je pripomienkou chvíle, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom z východu a cez nich vlastne všetkým národom.

Mudrci z východu boli pohania, ktorí sa zaoberali štúdiom prírodných vied. Spomenutí sú len u evanjelistu Matúša, ktorý ale nehovorí nič o ich počte. Číslo tri sa uchovalo v tradícii na základe počtu darov, ktoré priniesli – zlato, kadidlo a myrhu. Mená Gašpar, Melichar a Baltazár im pridelili v 12. storočí na Parížskej univerzite.

Práve preto, že slávnosť v minulosti zahŕňala aj pripomienku Kristovho krstu, zachoval sa zvyk požehnávania vody. Touto vodou potom kňaz žehná príbytky. Na veraje dverí napíše medzi číslice aktuálneho kalendárneho roku písmená C+M+B. Podľa jednej interpretácie ide o skratky mien mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Ježišovi, podľa inej sú písmená skratkou latinského „Christus mansionem benedicat“ čiže „nech Kristus požehnáva tento dom“.

 

-js-

Obrázok: commons.wikimedia.org