Rehoľa Dominikánov na Slovensku
Rehoľa bratov kazateľov (dominikáni) je súčasťou Katolíckej cirkvi. Bola založená sv. Dominikom Guzmánom a oficiálne schválená pápežom Honoriom III. v roku 1216. Od počiatku až doteraz je hlavným cieľom rehole podľa túžby sv. Dominika kázať pre spásu duší. Bratia kazatelia sa v prvých rokoch svojej existencie rýchlo rozšírili po vtedajšej stredovekej Európe.
Dominikáni sa usádzali predovšetkým vo veľkých mestách, univerzitných centrách a biskupských sídlach. Z poverenia pápeža a pod jeho ochranou kázali pre spásu duší. Slovensko bolo v stredoveku súčasťou Uhorského kráľovstva. Do Uhorska prišli prví dominikáni vďaka bratovi Pavlovi, ktorý študoval a prednášal v Bologni kánonické právo. Tam sa stretol so sv. Dominikom a pripojil sa k novozaloženej reholi. Postupne boli na našom území založené kláštory – konventy v Trnave, Banskej Štiavnici, Košiciach, Komárne a vo Veľkom Šariši. Náznaky prítomnosti dominikánov sa viažu ku Gelnici a Kláštoru pod Znievom, čo však nie je historicky overené.
Doba reformácie priniesla dominikánom v Uhorsku úpadok. Z historických kláštorov sa podarilo obnoviť na Slovensku len konvent v Košiciach. Po zániku Rakúsko-Uhorskej monarchie sa stali slovenskí dominikáni súčasťou českej provincie. V dobe socializmu pôsobili slovenskí dominikáni v „podzemnej cirkvi“. Predovšetkým páter Akvinas Juraj Gabura sa po prepustení z väzenia nenechal odradiť ťažkosťami doby a zapálený ideálom rehole pracoval na jej obnovovaní. Po páde socializmu pribúdal počet bratov a dominikáni sa mohli vrátiť do košického kláštora. Okrem košického kláštora sa založili konventy v Bratislave a v Žiline (tajne tesne pred pádom socializmu), v Dunajskej Lužnej a vo Zvolene. V roku 1997 bola vyhlásená Slovenská viceprovincia zasvätená Ružencovej Panne Márii a v roku 2001 bola založená Slovenská provincia bratov dominikánov. V súčasnosti má provincia 58 bratov.