Na zvyčajnej večernej svätej omše u dominikánov v Košiciach sa v pondelok 10. augusta zúčastnila nezvyčajná skupinka. Zo všetkých kútov Slovenska tam doputovali mladí, ktorí v Kostole nanebovzatia Panny Márie začínali Putovanie za Nanebovzatou. Po svätej omši a vešperách nasledovalo zoznamovacie kolečko, rýchla večera a potom šup do spacákov, pretože skoro ráno bolo treba vyraziť.
Počas piatich dní putovania z Košíc na Mariánsku horu v Levoči sme prešli vyše 90 kilometrov, prekonali 2000 výškových metrov, nocovali sme v školách, ale aj v seminári a minoritskom kláštore. Navštívili sme Košickú Belú, Gelnicu, Spišské Vlachy, Spišské podhradie a Levoču. Cestou sme obdivovali nielen prírodu, ale učarila nám aj architektúra mestečiek východného Slovenska, najmä kostolov, do ktorých sme zavítali.
Či už to bola náhoda alebo prozreteľnosť usporiadateľov, zostane tajomstvom, ale názov Putovanie za Nanebovzatou bol naozaj príhodný: nielenže do Levoče sme dorazili práve na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ale Nanebovzatá nás sprevádzala aj počas púte. Kostoly zasvätené tomuto tajomstvu sme našli okrem Košíc aj v Gelnici a Spišských Vlachoch.
Každý večer sme slávili svätú omšu, adoráciu a vešpery, väčšinou spolu s miestnymi farníkmi. Duchovný program dopĺňala klasicky modlitba breviára a ruženca. Bratia nezabudli ani na náš intelektuálny rast. Brat Samuel nám v Košiciach priblížil Máriu ako dokonalú prijímateľku milosti. Brat Irenej, ktorý nás navštívil v Gelnici, nám pripomenul, ako nás Mária, Matka Cirkvi, vedie k modlitbe, vernosti a odovzdanosti do Božej vôle. Na záver v Levoči nás brat Alan upriamil na to, že túžba po nebi, do ktorého nás Nanebovzatá predchádza, má premieňať naše každodenné konanie na službu a darovanie sa. Okrem toho sme počas putovania čítali Akvinského Výklad Modlitby Pána a v piatok si pre nás bratia pripravili tri rôzne workshopy.
Zaujímavých zážitkov bolo mnoho, tak spomeniem aspoň niektoré. Na ceste do Košickej Belej sme mali zriadenú poľnú kuchyňu, kde nám košickí bratia priviezli guláš – takpovediac doprostred lesa. Otec biskup Trstenský nás prijal na audienciu, počas ktorej nás inšpiroval a povzbudil k dennej modlitbe a účasti na Eucharistii. V Levoči nám istá dominikánska terciárka pripravila z vlastných zdrojov obed aj s dezertom. Jedla bolo toľko, že nám vystačilo aj na večeru a raňajky. Podarilo sa nám tiež zostaviť scholu, s ktorou sme spievali na slávnostnej omši v Levoči.
Putovanie sme ukončili v nedeľu 16. augusta výstupom na Levočskú horu, svätou omšou, záverečným zdieľaním a posledným spoločným jedlom – pizzou. Myslím, že nehovorím len za seba, že sme z putovania odišli duchovne obnovení, intelektuálne obohatení, fyzicky unavení a snáď, ako nám na začiatku poprial brat Vavrinec, aj o niečo svätejší.
Baška Novosadová
