DEKRÉT

Magister Rehole kazateľov poslal dňa 14. marca 1986 prostredníctvom generálneho prokurátora tejto Kongregácii na preskúmanie a definitívne schválenie text Regule Bratstiev laikov sv. Dominika.

Toto dikastérium, po zrelom preskúmaní a vypočutí hlasu uznávaného Zhromaždenia, schvaľuje týmto dekrétom Regulu Bratstiev laikov sv. Dominika s opravami zo spomínaného Zhromaždenia v latinskom znení, ktorého jeden exemplár je uložený v archíve dikastéria a druhý je priložený k tomuto dekrétu.

Všetky rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s týmto nariadením, strácajú platnosť.

Dané v Ríme dňa 15. januára 1987.
fr. Jerôme kard. Hamer OP, prefekt
+ Vincenzo Fagiolo, sekretár


Prot.50/86/87
Brat Damian Byrne OP
profesor posvätnej teológie a pokorný magister a služobník celej Rehole kazateľov

BRATSTVÁM LAIKOV SV. DOMINIKA

Milovaní bratia a sestry v Kristovi a vo svätom Dominikovi!

S radosťou Vám odovzdávam text Reguly Bratstiev laikov sv. Dominika, ktorý bol dňa 15. januára 1987 definitívne schválený Kongregáciou pre rehoľníkov a sekulárne inštitúty.

Predchádzajúci text reguly, promulgovaný v r. 1969 magistrom rehole bratom Anicetom Fernandézom OP, bol Apoštolskou stolicou schválený v r. 1972 iba ad experimentum (na skúšku). Generálna kapitula, ktorá sa konala v Ríme v r. 1983, uložila magistrovi rehole, aby zvolal medzinárodné zhromaždenie laikov sv. Dominika, na ktorom by bola regula prispôsobená a obnovená. Toto stretnutie, ktoré sa s úspechom uskutočnilo v kanadskom Montreali v dňoch 24. – 29. júla 1985, vypracovalo text, ktorý je teraz definitívne schválený.

Túto regulu majte vo svojich srdciach a v komunitách ako evanjeliový kvas, ktorý roznecuje svätosť a podnecuje apoštolát v jednote s celou dominikánskou rodinou.
Pozdravujem Vás v Pánovi.

Dané v Ríme, na sviatok sv. Tomáša Akvinského, dňa 28. januára 1987.
fr. Damián Byrne OP, magister rehole Kazateľov
fr. J. Martin OP, sekretár

REGULA BRATSTIEV LAIKOV SV. DOMINIKA

I. Základná ústava dominikánskeho laikátu

O laikoch v Cirkvi

1. Ku Kristovým učeníkom žijúcim vo svete patria muži a ženy, ktorí skrze krst a birmovanie majú účasť na prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní nášho Pána Ježiša Krista. Sú povolaní, aby udržiavali živú Kristovu prítomnosť uprostred všetkých národov a „aby všetci ľudia na zemi poznali a prijali posolstvo Božej spásy“ (Apostolicam actuositatem, č. 3 ).

Dominikánsky laikát

2. Vnuknutím Ducha Svätého sú niektorí vedení k životu a k napĺňaniu charizmy podľa ducha sv. Dominika, a preto sú zvláštnym sľubom, podľa svojich vlastných pravidiel, včlenení do rehole.

Dominikánska rodina

3. Sú zhromaždení vo svojich spoločenstvách a s ostatnými vetvami rehole vytvárajú jednu rodinu. (LCO č.141)

Špecifický charakter dominikánskeho laikátu

4. Ich duchovný život a služba Bohu i blížnemu má v Cirkvi zvláštny charakter. Ako členovia rehole sa štúdiom, modlitbou a kázaním Božieho slova zúčastňujú na jej apoštolskom poslaní spôsobom, ktorý zodpovedá ich laickému stavu.

Apoštolské poslanie

5. Podľa vzoru sv. Dominika, sv. Kataríny Sienskej a našich predchodcov, ktorí preslávili život rehole a Cirkvi, nech svedčia životom vlastnej viery, posilnení bratským spoločenstvom, (nech) vydávajú predovšetkým svedectvo vlastnej viery, načúvajú potrebám ľudí dnešných čias a slúžia pravde.

6. S veľkou pozornosťou nech sledujú hlavné ciele apoštolátu dnešnej Cirkvi. Osobitne nech sa snažia poukazovať na pravé milosrdenstvo aj napriek všetkým ťažkostiam, nech obhajujú slobodu a podporujú spravodlivosť a mier.

7. Keďže sú inšpirovaní charizmou rehole, sú si vedomí, že ich apoštolské pôsobenie má vyvierať z plnosti kontemplácie.

II. Život bratstva

8. Členovia nech sa snažia žiť v pravom bratskom spoločenstve, podľa ducha blahoslavenstiev, ktorý sa prejavuje pri všetkých životných okolnostiach tak, že konajú skutky milosrdenstva a delia sa s tým, čo vlastnia s ostatnými členmi bratstva; najmä s chudobnými a chorými; modlia sa za zosnulých, a túžia, aby boli všetci jedno srdce a jedna duša v Bohu. (porovnaj Sk 4, 32)

9. V spolupráci so všetkými bratmi a sestrami rehole, nech sa členovia bratstva zúčastňujú na živote Cirkvi a nech sú vždy pripravení spolupracovať s ostatnými apoštolskými skupinami.

10. Hlavný prameň, z ktorého čerpajú členovia Bratstiev laikov sv. Dominika pre pokrok vo vlastnom povolaní, v ktorom je najvnútornejšie spojená kontemplácia s apoštolátom, je:

a) načúvanie Božiemu slovu a čítanie sv. Písma, najmä Nového Zákona;
b) ak je možné, tak denná účasť na slávení liturgie a na eucharistickej obeti;
c) časté pristupovanie k sviatosti zmierenia;
d) slávenie Liturgie hodín s celou dominikánskou rodinou, osobná modlitba, rozjímanie a ruženec;
e) obrátenie srdca podľa ducha a praxe evanjeliového pokánia;
f) ustavičné štúdium zjavenej pravdy a zamýšľanie sa nad problémami doby vo svetle viery;
g) úcta k preblahoslavenej Panne Márii podľa tradície rehole, k sv. Dominikovi, nášmu otcovi a k sv. Kataríne Sienskej;
h) pravidelné duchovné cvičenia.

Formácia

11. Cieľom dominikánskej formácie je vychovávať ľudí dospelých vo viere, ktorí by boli schopní prijať, sláviť a hlásať Božie slovo.

Každá provincia si pripraví program:

a) počiatočnej formácie nových členov;
b) trvalej formácie pre všetkých, aj pre samostatných členov.

12. Každý dominikán musí byť schopný hlásať Božie slovo. Týmto hlásaním sa uskutočňuje prorocký úrad, ktorý prijal vo sviatosti krstu.

13. K hlavným prameňom dominikánskej formácie patrí:

a) Božie slovo a teologická úvaha;
b) liturgická modlitba;
c) dejiny a tradícia rehole;
d) súčasné dokumenty Cirkvi a rehole;
e) poznávanie znamení doby.

Sľub alebo profesia

14. Aby boli včlenení do rehole, musia členovia bratstva zložiť sľub, ktorým navonok sľubujú žiť podľa ducha sv. Dominika a podľa predpísaných stanov. Sľub (profesia) je dočasný alebo doživotný. Pri skladaní sľubu (profesie) sa použije nasledujúca formula:

„Na poctu všemohúceho Boha Otca i Syna i Ducha Svätého, preblahoslavenej Panny Márie a sv. Dominika, ja N.N., sľubujem pred tebou N.N., predstaveným tohto bratstva a tebou N.N., asistentom, v zastúpení magistra Rehole kazateľov, že chcem žiť podľa Reguly laických bratstiev sv. Dominika (po tri roky / po celý život).“

III. Štruktúra a riadenie bratstva

15. Bratstvo je vhodný prostriedok rozvoja a rastu každého člena v jeho osobnom povolaní. Počet spoločných stretnutí závisí od bratstva. Pravidelná účasť svedčí o vernosti každého člena.

16. O prijímaní kandidátov rozhoduje rada bratstva. Podmienky prijatia sú stanovené partikulárnymi smernicami. Prijatie je vyhradené zodpovednému laikovi, uskutočňuje sa v prítomnosti rehoľného asistenta podľa obradu prijatia.

17. Po uplynutí skúšobného času predpísaného partikulárnymi smernicami a so súhlasom rady bratstva, prijíma predstavený spolu s rehoľným asistentom dočasné alebo doživotné sľuby (profesiu).

Jurisdikcia rehole a autonómnosť bratstva

18. Bratstva laikov sú pod právomocou rehole, tešia sa však z vlastnej autonómie, v rámci ktorej sa sami spravujú.

Jurisdikcia v celej reholi

19. a) Magister rehole, ako nástupca sv. Dominika a hlava celej dominikánskej rodiny, je nadriadený všetkým bratstvám na celom svete. Je zodpovedný za uchovávanie ducha rehole v bratstvách, vydáva praktické predpisy, podľa okolností miesta a času, podporuje duchovné dobro a apoštolskú horlivosť členov.

b) Generálny promótor zastupuje magistra rehole vo všetkých bratstvách. Predkladá ich návrhy magistrovi rehole alebo generálnej kapitule.

Jurisdikcia v provinciách

20. a) Provinciál je nadriadený bratstvám na území svojej provincie a so súhlasom miestneho ordinára zakladá nové bratstvá.

b) Provinčný promótor (brat alebo sestra) zastupuje provinciála a má plnoprávne členstvo v provinčnej rade laikov. Je menovaný provinčnou kapitulou alebo provinciálom spolu s radou, po porade s provinčnou radou laikov.

c) Na území provincie má byť zriadená provinčná rada laikov. Pracuje podľa predpisov, ktoré sú určené partikulárnymi smernicami a jej členovia sú volení bratstvami. Táto rada volí provinčného moderátora.

Jurisdikcia v bratstvách

21. a) Miestne bratstvo je riadené predstaveným a radou, ktorí majú plnú zodpovednosť za vedenie a správu bratstva.

b) Rada miestneho bratstva je volená na určitý čas spôsobom, ktorý je stanovený partikulárnymi smernicami a volí si zo svojich členov predstaveného.

c) Rehoľný asistent (brat alebo sestra) pomáha členom bratstva v náuke a duchovnom živote. Je menovaný provinciálom po porade s provinčným promótorom a radou bratstva laikov.

Národná a medzinárodná rada

22. a) Pokiaľ je na území jedného štátu viac provincií, predpisy dovoľujú, aby bola podľa partikulárnych smerníc ustanovená národná rada.

b) Ak sú na to vhodné podmienky, je po poradách s bratstvami celej rehole možné ustanoviť medzinárodnú radu.

23. Rady bratstva laikov môžu posielať návrhy a žiadosti provinčnej kapitule Rehole kazateľov; provinčné a národné rady generálnej kapitule. Na tieto rady sa odporúča pozvať členov bratstva laikov, aby mali účasť na rokovaniach, ktoré sa týkajú laikov.

Právo, ktorým sa riadi bratstvo

24. Dokumenty, ktorými sa riadia bratstvá laikov, sú:

a) Regula bratstiev (základná ústava dominikánskeho laikátu, životné normy, štruktúra a riadenie bratstva);
b) všeobecné vyhlásenia magistra rehole a generálnych kapitúl;
c) partikulárne smernice.


VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA K REGULI BRATSTIEV LAIKOV SV. DOMINIKA

1. Regula laických bratstiev sv. Dominika, ktorou sa riadia bratstvá sv. Dominika, je základným zákonom laických bratstiev celého sveta. Tieto všeobecné vyhlásenia, promulgované magistrom rehole, sú výkladom vyššie zmienenej reguly. Provinčné alebo národné smernice, vypracované samotnými laickými bratstvami a schválené magistrom rehole, sú partikulárnymi normami jednotlivých bratstiev.

2. Aby laickí bratia a sestry napĺňali svoje záväzky „nie ako otroci podrobení zákonu, ale ako slobodní ľudia v milosti“ (Porov. Rim 6, 14), vyhlasujeme, že ich prestúpenie nevytvára mravné previnenie.

3. Predstavení bratstiev môžu právoplatne dočasne alebo natrvalo dišpenzovať od ustanovení regule alebo partikulárnych smerníc, ak to uznajú za vhodné.

4. Provinciáli majú právomoc vyhlásiť platnými neplatné právne úkony bratstiev, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú povolenia zložiť sľuby.

5. Okrem laických bratstiev, ktorými sa zaoberá táto regula, existujú bratstvá kňazov, ktoré sa riadia vlastnou regulou.

6. Jednotlivé smernice okrem iného majú určiť:

a) podmienky k prijatiu do bratstva;
b) skúšobné obdobie k sľubom;
c) ako často majú laickí bratia a sestry pristupovať k sviatostiam a akými modlitbami sa majú denne pozdvihnúť k Bohu;
d) ako často a akým spôsobom sa majú sláviť spoločné stretnutia bratstiev a ako často sa majú konať stretnutia o spiritualite;
e) vnútorný spôsob riadenia jednotlivých bratstiev, ako aj spoločné riadenie bratstiev provincie alebo národa;
f) priebeh voľby tých oficiálov, o ktorých regula nič neurčuje;
g) duchovnú pomoc zosnulým bratom a sestrám celej rehole.

7. Ruženec, ktorým sa myseľ prostredníctvom preblahoslavenej Panny Márie dvíha k dôvernejšiemu nazeraniu Kristových tajomstiev, je tradičnou pobožnosťou rehole, a preto sa laickým bratom a sestrám sv. Dominika odporúča jeho každodenné recitovanie.

fr. Damian Bryne OP
magister rehole


VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA K REGULI BRATSTIEV LAIKOV SV. DOMINIKA

V marci 2007 zvolal generálny promótor Medzinárodný kongres laických dominikánskych bratstiev do Buenos Aires, aby rozdúchal oheň tradície a povolania laickej vetvy Rehole kazateľov.

Zúčastnilo sa na ňom 56 delegátov z celého sveta. Dokumenty a rezolúcie vydané šiestimi komisiami, ktoré pojednávajú o práci kongresu, boli schválené zhromaždením, a preto môžu byť právom považované za hlas všetkých laických dominikánov.

Medzinárodná rada laických bratstiev sv. Dominika sa stretla v júni 2007, aby vypracovala definitívnu verziu Aktov kongresu a poslala ich potom magistrovi rehole. Z rezolúcií vyplynula nielen nutnosť normatívnej revízie Reguly, ale taktiež príležitosť určitých v nej obsiahnutých integratívnych definícií, aby mohli zaniknúť pochybnosti o interpretácii, aby mohli byť vyjasnené normatívne rozdiely, alebo vyplnené legislatívne medzery a mohli byť implementované akty a nariadenia generálnej kapituly rehole, ktoré boli prijaté pre laikov.

Článok I
Pomenovanie, identita a začlenenie členov laických bratstiev sv. Dominika

§ 1. Laici sv. Dominika sú tí veriaci, ktorí boli pokrstení v Katolíckej cirkvi alebo do nej boli prijatí, prijali sviatosť birmovania a v úplnej jednote viery, sviatostí a v jednote s cirkevnou hierarchiou boli povolaní na jedinečnú cestu viesť kresťanský život a usporiadavať časné veci v duchu charizmy sv. Dominika. Aby boli začlenení do Rehole kazateľov, ktorej apoštolského poslania sa plne zúčastňujú, skladajú sľub používajúc formulu obsiahnutú v Regule. Iba sľubom môžu vstúpiť do laickej vetvy rehole nazývanej Laické bratstvá sv. Dominika, ktoré ako subjekt sú pod jurisdikciou magistra a iných predstavených rehole. Večné sľuby nasledujú po minimálne jednom roku noviciátu a troch rokoch dočasných sľubov, ktorých doklad má byť uchovaný v archívoch miestneho bratstva a provincie.

§ 2. Formula sľubu, ktorá je obsiahnutá v Regule laických bratstiev sv. Dominika a prijatá Svätou stolicou, nemôže byť platne použitá pre iné formy združení v Dominikánskej rodine, iba ak by bola vyjadrená iným spôsobom a povolená magistrom rehole. Všetky práva asociácií a bratstiev s rôznym obsahom, ktoré sú riadené vlastnými štatútmi a legitímne prijaté kompetentnou autoritou, sú formálne pripojené do Dominikánskej rodiny. Keďže tvoria obrovské a mnohotvárne bohatstvo pre Cirkev a Dominikánsku rodinu, musia byť, v duchu jednoty a aktívnej spolupráce, prijatí všetkými členmi laických bratstiev a navzájom považovaní za bratov a sestry vo sv. Dominikovi, každý s jeho vlastným stavom života a identity.

§ 3. Laickí bratia a sestry sv. Dominika sú vždy pridružení k bratstvu (podľa možnosti vo vlastnom bydlisku, alebo v kvázi kánonickom bydlisku), alebo sú aspoň v stálom kontakte s členom provinčnej alebo vikariátnej rady.

§ 4. Veriaci, ktorí žijú vo zvláštnych situáciách, kvôli ktorým, podľa rozhodnutia rady bratstva, nie je rozumné povoliť, aby skladali sľuby, sa môžu rovnako zúčasťňovať na živote bratstva a trvalej formácii, žiť podľa dominikánskej charizmy v Sequela Christi, nasledovanie Krista každý podľa svojej vlastnej situácie, vždy a integrálne chrániac poriadok a Magistérium Cirkvi.

Článok II
Národné alebo provinčné smernice

§ 1. Schválenie a promulgácia národných a/alebo provinčných smerníc neprináleží priamo magistrovi rehole. Napriek tomu môže magister z nejakého dôvodu nariadiť úpravu jednotlivého pravidla, ktoré už bolo promulgované. Provinčné smernice potvrdené provinčnou radou laikov sú ratifikované a promulgované provinciálom so súhlasom jeho rady; národné smernice potvrdené národnou radou laikov v súlade s príslušnou provinčnou radou laikov ratifikované príslušnými provinciálmi so súhlasom ich rád sú promulgované predsedom národného výboru provinciálov.

§ 2. Článok č.1 Všeobecnej deklarácie magistra rehole fr. Damiana Byrne zo 16. 2. 1987 sa týmto čiastočne anuluje pokiaľ ide o časť, v ktorej sa hovorí, že provinčné a národné smernice nadobudnú platnosť až po schválení magistrom rehole.

Článok III
Dišpenzácia od vlastného práva

Pri zachovaní zákazu dišpenzácie od noriem Reguly, ktoré sú vo vzťahu s božským alebo len s cirkevným právom, môže laických dominikánov dišpenzovať od noriem Reguly, všeobecne alebo bez časového obmedzenia, len magister rehole. Provinciál môže, v rámci tých istých obmedzení, dišpenzovať od noriem Reguly alebo smerníc mimoriadnym dišpenzom pre každé bratstvo, dokonca aj trvalou formou
bez časového obmedzenia. Predstavený bratstva môže legitímne dišpenzovať, avšak nie od konštitutívnych noriem a od božského alebo čisto cirkevného práva Reguly alebo Smerníc, a to len
v špecifických situáciách a na presne určený čas. Článok č. 3 Všeobecnej deklarácie magistra rehole fr. Damiana Byrne, ktorá bola promulgovaná 16. 2. 1987, je explicitne vyhlásený za zrušený.

Článok IV
Provinčný a národný promótor

§ 1. V čiastkovom generálnom dišpenze, uvedenom v čl. 20 b Reguly laických bratstiev sv. Dominika, je bez obmedzení uznané, že do úradu provinčného a/alebo národného promótora bratstiev môže byť, po konzultácii s provinciálom/národnou radou laických bratstiev, kompetentnou autoritou menovaný rehoľný brat alebo mníška, ktorí sú členmi rehole, ak je to možné, alebo zasvätená osoba, ktorá nie je pod priamou jurisdikciou magistra rehole, svetský klerik alebo laický dominikán, ktorý zložil večné sľuby.

§ 2. Ten, kto nie je pod jurisdikciou magistra rehole a po svojom menovaní nepodpísal zmluvu s provinciálom a promótorom a neobdržal písomné povolenie od vlastného predstaveného, nemôže platne prevziať vyššie spomenutý úrad.

§ 3. Provinčný a/alebo národný promótor nemá ani aktívny ani pasívny hlas v žiadnom kolegiátnom orgáne laických bratstiev, ktorého je súčasťou.

Článok V
Rehoľný asistent

V tých situáciách, keď nie je možné aplikovať všeobecné alebo zvláštne právo v súvislosti s rehoľným asistentom (Regula, čl. 21 c; kan. 317, §1,2), sa aplikujú všeobecné pravidlá dišpenzácie od všeobecného a vlastného práva.

Článok VI
Dočasný a trvalý indult

§ 1. Ak skončia dočasné sľuby a nie sú obnovené, laik môže slobodne opustiť rehoľu. Ten, kto zložil dočasné sľuby – ešte predtým ako skončili – alebo večné, nesmie žiadať o dočasný indult alebo o indult definitívne opustiť rehoľu, ak o tom neuvažoval pred Bohom a nehľadal pomoc u spolubratov; mal by predložiť svoju žiadosť spolu s dôvodmi predstavenému bratstva, ktorý ju postúpi provinciálovi spolu so svojím vyjadrením a tiež s vyjadrením rady bratstva. Dočasný alebo definitívny indult, raz legitímne udelený a písomne predložený zainteresovaným osobám, oznamuje udelenie dišpenzu od sľubov a observancií vyplývajúcich z partikulárneho práva laických bratstiev sv. Dominika.

§ 2. Tí, čo obdržali definitívny indult, bez ohľadu na to, kde požiadajú o začlenenie do rehole, musia podstúpiť základnú formačnú fázu. Ich večné sľuby budú prijaté iba s dovolením provinciála, súhlasom rady bratstva, do ktorého chcú byť teraz zapísaní. Ak niekto žiada o pripojenie k bratstvu a zatají predošlý indult, nezloží platne sľub a nie je platne prijatý.

Článok VII
Prepustenie

§ 1. Laik, ktorý zložil dočasné alebo večné sľuby a dopustil sa vážneho priestupku voči Regule alebo smerniciam, alebo netvorí dostatočné cirkevné spoločenstvo (viera, sviatosti, riadenie), alebo zapríčinil verejný škandál medzi veriacimi a po formálnom varovaní predstaveným bratstva zotrváva v tomto správaní sa, môže byť na žiadosť rady bratstva prepustený písomným dekrétom provinciála. Dekrét prepustenia, ktorý bol zákonne vydaný a prijatý osobou, ktorej sa to týka, má za následok ukončenie práv
a povinností, ktoré vyplývajú z jej sľubov. Takýto dekrét má, pod trestom anulovania opačných úkonov, platnosť pre všetky laické dominikánske bratstvá.

§ 2. Po starostlivom zhodnotení stavu života a s určitou istotou, pokiaľ ide o nápravu, môže byť prepustená osoba do rehole znovu prijatá za tých istých podmienok, čo do platnosti, ako je uvedené v článku VI § 2.

§ 3. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam sa vždy možno odvolať u magistra Rehole.

Dané v Ríme 15. novembra 2007,
na sviatok sv. Alberta Veľkého

fr. Carlos A. Azpiroz Costa OP
magister rehole