História a liturgické usmernenie:

Názov rorátnych sv. omší je odvodený z úvodného spevu v knihe proroka Izaiáša: „Rorate caeli desuper, et nubes pluant iustum aperiatur terra et germinet Salvatorem.“ (Iz 45,8)

Začiatky slávenia siahajú do 5. storočia, kedy sa sviatok Zvestovania Pána slávil v jednotlivých cirkvách Východu a Západu rôzne. Na Východe došlo vďaka Ildelfonzovi Toledskému k presunu termínu slávenia z pôvodného 25. marca na 18. december.

Na Západe je história týchto votívnych svätých omší trochu komplikovanejšia, nakoľko bola sprevádzaná aj obdobím zimných kántrových dní, pripadajúcim na druhý adventný týždeň.  Bolo to obdobie modlitby a pôstu, (streda, piatok, sobota) kedy sa veriaci mali pripraviť na sviatky Božieho narodenia. Uprostred tohto času sa slávil aj sviatok Zvestovania Pána. V tento deň sa pred východom slnka konala tzv. Missa Aurea – Zlatá omša. Bola tiež nazývaná aj ako omša Mesiáša. (Očakávalo sa jeho narodenie.) Prvé zmienky o tejto omši nachádzame v kláštore sv. Gotharda z Hildesheimu. Jeden z výkladov, prečo je označovaná ako zlatá je ten, že začiatočné písmená boli zdobené zlatom. Niektoré pramene tento názov vysvetľujú aj ako slávnostne slávenú liturgiu.

V západnej Európe sa prijala tradícia slávenia tejto sv. omše deväť dní pred Narodením Pána. Neskôr, vďaka rôznym privilégiám, bolo toto slávenie rozšírené na celé adventné obdobie. Preto formulár a čítania v kántrové dni boli brané zo štvrtej adventnej nedele, ktorej úvodný spev začína: „Rorade caeli desuper…“

Na našom území siaha táto tradícia do 13. -14. storočia, no najväčšej úcte sa teší až v 16. storočí, kedy dochádza k zakladaniu bratstiev, tzv. roratistov. Tradícia nám hovorí o tom, že pred touto svätou omšou prichádzali siedmi ľudia z rôznych stavov a zapaľovali sedemramenný svietnik slovami: „Sum paratus ad adventum Dei“ – Som pripravený na príchod Pána. Z tejto tradície pochádza aj rorátna svieca ozdobená modrou alebo bielou stužkou, alebo myrtou, ktorá symbolizuje najčastejšie Pannu Máriu, prinášajúcu pravé svetlo – „Hviezdu ranná” predchádzajúcu príchod Ježiša Krista vychádzajúceho slnka.

Po Druhom vatikánskom koncile je možné brať tieto votívne sv. omše o Panne Márii najmä v mariánskych svätyniach, okrem nedieľ, slávností a sviatkov v adventnom období do 16. decembra.

Treba však dbať na to, aby sa nevynechalo príliš veľa omší z tohto obdobia. Podľa tradície je vhodné ich sláviť v stredy, piatky alebo soboty.

Slávenie rorátnych omší nám má pripomínať Izaiášovo proroctvo, udalosť, kedy k Panne Márii prišiel anjel Gabriel, aby jej oznámil, že sa stane matkou Vykupiteľa. Naša rehoľa si od prvopočiatku želala, aby mariánsky charakter nevymizol z nášho slávenia liturgie. Už sv. Bernard vo svojej homílii poukazuje na dôstojnosť a tajomstvo Máriinho „fiat“ a na tajomstvo vtelenia Božieho Syna.

Prvý čas adventného obdobia je preto vhodnou príležitosťou na pozdvihnutie tohto mariánskeho ducha našej rehole.

Príprava liturgického priestoru:

Je vhodné, aby sa slávenie sv. omše uskutočnilo pred východom slnka, no z pastoračných dôvodov to môže byť aj večer. Podľa tradície sa táto svätá omša slúži pri sviecach, avšak neprekáža, ak je zapálené aj elektrické svetlo. Sviecami sa v minulosti bežne osvecoval chrám, a keďže táto svätá omša bola slávená ešte pred svitaním, bolo potrebných viac sviec. (Je potrebné vyhnúť sa postupnému zapaľovaniu svetla, ako to býva na veľkonočnú vigíliu.)

Vhodné je, aby bol osvetlený mariánsky obraz, čím sa zvýrazní charakter slávenia.

Pred sv. omšou je potrebné pripraviť v kostole zažaté sviece, od ktorých si veriaci môžu odpáliť svoju prinesenú sviecu. Podľa tradície si môžu potichu počas odpaľovania povedať slová „Sum paratus ad adventum Dei“ – Som pripravený na príchod Pána – podobne, ako to bolo v minulosti, keď sa zapaľoval sedemramenný svietnik. Pred slávením svätej omše je vhodné zachovať posvätné ticho.

Fr. Kristián Šalamon, OP