Je to deň absolútneho ticha. Je to „odpočinok po smrti“ Ježiša Krista. Jeho zostúpenie k zosnulým. Už niekoľko rokov má v tento deň sprevádza starobylá homília na Svätú a Veľkú sobotu. Čítame v nej: „Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla (Ž 76,9), lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých“.

To ticho bielej soboty už okolo nás nevidieť. Doma sa dokončieva upratovanie a kulinárske prípravy na sviatky. Ku kostolom prichádzajú zástupy ľudí na požehnanie jedál, je hlasno a veselo. Niektorí navštevujú Boží hrob. Biela sobota je v úzadí. Je to už iba akýsi predsviatočný deň. A predsa ticho je prirodzenou potrebou nášho života. A ticho vyvolané Kristovou smrťou je presýtené vážnosťou a reflexiou, ktorú sme povinní premeniť na kontempláciu.   Kde je Boh? Túto otázku si mnohí kládli v minulom 20. storočí. Aj tu, v Lubline, na Majdanku. A dnes Kristus zostupuje k zosnulým. „Isto ide hľadať prvého otca ako stratenú ovcu (porov. Lk 15,3-4). Určite chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti (porov. Lk 1,79). Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu (porov. Gn 3,15).

Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí. Berie Adama za ruku, budí ho a hovorí: ‚Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus‘ “.

V sobotu večer, po západe slnka, začínajú sa obrady Veľkonočnej vigílie. Požehnanie ohňa, vnesenie svetla a veľkonočnej sviece – paškálu – do chrámu a veľkonočný chválospev, Exultet: „Zaplesaj, nebeský chór anjelov, zaplesajte oslávení v nebi“. Liturgia slova Veľkonočnej vigílie je veľmi prepracovaná. V plnej verzii pozostáva z deviatich čítaní poprepletaných spevom žalmov. Sedem čítaní je zo Starého zákona. Pripomínajú nám dôležité okamihy dejín spásy. A potom ešte Nový zákon a spev radostného aleluja. Túto noc sa objavuje aj liturgia krstu a slávenie eucharistie.

Procesia na oslavu vzkrieseného Pána je v Poľsku už dlhší čas vykonávaná dvoma rôznymi spôsobmi. Alebo na záver Veľkonočnej vigílie, alebo, tak, ako to kedysi bývalo, ráno, na začiatku dňa a pred prvou omšou. My v Starom meste sme sa vrátili k tradícii rannej procesie, ktorá obchádza námestie okolo Tribunálu. Keď mesto spí, ešte mocnejšie vyznieva radostné aleluja. A potom veľkonočné raňajky a priania.

Aj ja vám túžim zapriať, aby zmŕtvychvstalý Kristus bol základom nášho života. Aby sme na ňom mohli budovať našu existenciu. A svetlo tejto noci, teda sám Kristus, nech osvecuje cesty nášho života a sprevádza nás rôznymi zákrutami každodennosti.

fr. Tomasz Dostatni OP
Preklad: fr. Rafael Tresa OP