P. Rafael Gregor Lexmann OP pri čítaní z Evanjelia počas svätej omše.
Prví bratia dominikáni prichádzali do Dunajskej Lužnej viac-menej ilegálne, nakoľko v danom čase nebolo kvôli komunistickej totalite možné viesť riadny komunitný život v kláštore. No napriek tomu sa na území farnosti v časti Nová Lipnica uchytila neveľká skupina Kongregačných sestier dominikánok bl. Imeldy, ktoré pracovali v miestnom Dojčeneckom ústave. Obyvatelia obce samozrejme vedeli, že o deti sa starajú rehoľné sestry v ilegalite a tak ich prítomnosť roznecovala nádej na obnovu duchovných hodnôt a náboženského života. Často sa k nim chodievali hrávať, ale aj učiť z Katechizmu náboženstvo deti a školská mládež. Miestny kňaz o tom vedel a privítal ich prínos v apoštoláte.
Už v roku 1957 sa náš brat P. Rafael Gregor Lexmann OP (na fotografii) uchádzal o verejný štátny súhlas pre duchovnú činnosť pre túto komunitu sestier v Novej Lipnici. Keď sa koncom 70-tych rokov 20. storočia podarilo svojpomocne na bývalej farskej záhrade postaviť moderný Charitný dom pre staré a nevládne rehoľné sestry dominikánky P. Rafael neváhal a opäť poslal na KNV v Bratislave svoju žiadosť, aby mohol pôsobiť v Dunajskej Lužnej ako spirituál a duchovný správca Kongregačných sestier dominikánok bl. Imeldy. P. Rafael OP často organizoval u sestier pravidelné stretnutia mladej generácie dominikánov, ktorým sa podarilo tajne vyštudovať teológiu aby mohli byť vysvätení za rehoľných kňazov – dominikánov. Viac informácií o Rafaelovi OP nájdete aj v priloženom linku.
P. Aquinas Juraj Gabura OP je najstarším rehoľníkom na Slovensku; senior vo Zvolenskom kláštore (*17.01.1915)
V neposlednom rade treba spomenúť vtedajšieho vikára pre naše územie P. Aquinasa Juraja Gaburu OP ktorý bol „spiritus movens“ hoci tiež niekoľko rokov ilegálne pôsobiaci a bez štátneho súhlasu k vykonávaniu pastoračnej služby. Spolu s P. Rafaelom OP pracovali v Stavokombináte Bratislava už počas 60-tych rokov 20. storočia. P. Aquinas OP sa počas mnohých rokov venoval intenzívnemu apoštolátu v byte na Zvolenskej ul. v Bratislave, neskôr aj po celom Slovensku keď zakladal Laické bratstvá sv. Dominika čím podnecoval modlitby za nové rehoľné povolania, aby charizma a duch Zakladateľa rehole ale aj príklady mnohých blahoslavených a svätých oduševnili mladých chlapcov a dievčatá k nasledovaniu Ježiša Krista. Často a rád prichádzal do Dunajskej Lužnej aj po revolúcii v 89´keď bratom a sestrám prednášal state z Kresťanskej asketiky, Svätého Písma a Dominikánskej spirituality v duchu sv. Tomáša i obľúbenej sv. Kataríny Sienskej, ktorej zveril pod zvláštnu ochranu a patronát aj miestne Laické bratstvo v Dun. Lužnej. Dodnes je pre všetkých bratov, ale aj sestry a celú Dominikánsku rodinu silným a nasledovania hodným príkladom zasväteného života. Aj napriek vysokému veku jeho pokojné, múdre slová a nadčasové myšlienky hovoria o mystickej hĺbke prežívaného Kristovho kňazstva. P. Aquinas OP vychoval celú novú generáciu mladých dominikánov a tak položil pevné základy pre vznik a duchovný rozvoj Slovenskej provincie Rehole dominikánov na Slovensku.
Počas rokov tzn. normalizácie pôsobil na západnom Slovensku aj P. Ľudovít Alexander Melo OP – farár vo Veľkom Bieli, kde sa často hoci tiež ilegálne a s veľkým rizikom prezradenia a možného väznenia stretávali dominikáni na rozličných prednáškach (filozofia-teológia), duchovných obnovách či rekolekciách a exercíciách, ktoré sa konali tajne na fare vo Veľkom Bieli. Z tohto obdobia sa niekoľkým „spolubratom dominikánom“ podarilo študovať na CMBF v Bratislave a boli vysvätení pričom slúžili miestnej Cirkvi ako diecézni kňazi – farári.
P. Ľudovít Alexander Melo OP – pápežský penitenciár v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
Po roku 1989 svitlo aj v Dunajskej Lužnej na lepšie časy pre pre celú ilegálnu Dominikánsku rodinu – mnohé ženy, ktoré pracovali v Dojčeneckom ústave si opäť mohli obliecť biely habit s koženým opaskom a ružencom i majestátnu čiernu kapu sv. Dominika. Tajní kňazi – dominikáni – zanechali civilné zamestnanie a mohli sa konečne venovať apoštolátu a kontemplácii i keď sa prvé mesiace a roky učili žiť spolu ako komunita pod jednou strechou v kláštore (Košice, Bratislava-Kalvária, Žilina). Dobrý BOH veru nezabudol na mnohé skryté obety a početné modlitby bratov a sestier sv. Dominika; boli vypočuté v pravý čas a tak začali prinášať duchovné plody aj v podobe nových rehoľných a kňazských povolaní…
Netrvalo dlho a z rozhodnutia Provinčnej kapituly a vtedajšieho provinciála (P. Dominik Jaroslav Duka OP) a jeho Rady v ktorej boli v tom čase zastúpení aj niekoľkí bratia dominikáni zo Slovenska, dňa 30. júna 1996 dominikáni oficiálne prevzali duchovnú správu celej farnosti, kedy bol v novej Farskej budove (časť Jánošíková) zriadený – Filiálny dom Bratislavského konventu svätého Dominika. V tomto čase bol na fare dočasný noviciát pokým sa nedokončila novostavba kláštora sv. Dominika vo Zvolene – 31. októbra 1998. A tak od 1. decembra 1998 bol Filiálny dom Krista Kráľa osamostatnený od Konventu sv. Dominika v Bratislave na Kalvárii.
P. Hilár Jozef Štefurik OP prevzal správu farnosti po dp. Štefanovi Dragúňovi v roku 1996.
Viac než dvadsať rokov požehnaného pôsobenia bratov dominikánov prinieslo nielen pre obec, ale aj široké okolie hojné duchovné ovocie, ktoré sa azda najviac prejavilo v obnovení starobylých pútí k Madone Žitného ostrova z príležitosti 250. výročia posviacky kostola (1997) o čo sa pričinil najmä P. Hilár Jozef Štefurik OP, ktorý tu pôsobil ako administrátor od 01.07.1996 – 30.08.2003. Po ňom prevzal farnosť P. Alfonz Vladimír Sabo OP od 01.09.2003 – 09.11.2007. Pomerne krátke no náročné obdobie od 10.11.2007 – 31.12.2009 kedy prebiehala rekonštrukcia Farského kostola, revitalizácia budov a zriadenie pastoračného centra (Klub OSTROV) niesol bremeno správcu P. Bartolomej Vladimír Hurňanský OP. Len pol roka 01.01.2010 – 30.06.2010 bol administrátorom P. Matúš František Kušnír OP.
V súčasnosti je správcom farnosti P. Stanislav Peter Vavrek OP (od 01.07.2010 – ), ktorý nemalé úsilie venuje obnove nielen sakrálnych pamiatok, ale aj pastoračnému a katechizačnému poslaniu v ktorom mu aktívnym spôsobom napomáhajú aj spolubratia kapláni, niekoľkí katechéti na Základných školách a rehoľné sestry či zasvätení laici. V neposlednom rade treba tiež spomenúť aktívne a živé spoločenstvo celej farnosti Dunajská Lužná, do ktorého patria aj Laickí dominikáni a členovia Ružencového bratstva.
P. Bruno Cadoré OP – Magister rehole a jeho socius pre strednú a východnú Európu – Krzysztof Popławski OP počas Generálnej vizitácie Slovenskej provincie (2015)
Magister rehole P. Bruno Cadoré OP a jeho socius pre strednú a východnú Európu P. Krzysztof Popławski OP počas Generálnej vizitácie Slovenskej provincie (2015) navštívili aj komunitu bratov v Dunajskej Lužnej. Významným a historickým dňom sa stal 1. október 2015 keď práve z podnetu Generálnej vizitácie Magistra rehole P. Bruna Cadoré OP, bol na zasadnutí Provinčnej rady vystavený Dekrét, ktorým sa Dominikánsky dom Krista Kráľa v Dunajskej Lužnej stal riadnym konventom so všetkými právami a povinnosťami podľa LCO. K danému dňu boli v komunite asignovaní šiesti kňazi: (FFr. Bohuslav Tomáš Jančiar – superior domu, Stanislav Peter Vavrek – administrátor farnosti a kapláni: Antonín Ján Husovský, Svorad Ján Duda, Bruno Branislav Donoval a Matej Juraj Šulik; oficiálne boli afiliovaní aj dvaja bratia, ktorí pastoračne pôsobia mimo územia Slovenska: FFr. František Štefan Pistrák – Ilanz (Švajčiarsko) a Egýd Peter Tavel – Retz (Rakúsko). A tak ku 01. januáru 2016 mal Dominikánsky konvent Krista Kráľa osem bratov.
Kedysi malá dedinka na Žitnom Ostrove sa v súčasnosti stala veľkou a progresívnou obcou v blízkosti Hlavného mesta Slovenskej republiky. A tak sa naši bratia venujú najmä pastorácii v samotnej Dunajskej Lužnej ale aj v priľahlých obciach Rovinka, Miloslavov a Kalinkovo, ktoré tiež patria pod duchovnú správu miestnej farnosti. Viac informácií nájdete na webstránke farnosti.