Slávením dnešného sviatku vzdávame úprimný hold spomienke na „tých, ktorí nás v rodine svätého Dominika životom predišli a teraz nám slúžia ako vzor, ako sa správať v živote, znášať sa v rehoľnom spoločenstve a navzájom si pomáhať; a orodovaním u Boha nám vyprosujú pomoc, aby nás vyburcovala k nasledovaniu ich života a upevňovala v nás ducha povolania“ (porov. LCO, č. 16 a 67).
MODLITBA
Bože, ty si vzor všetkej dokonalosti a svoju Cirkev stále zdobíš rozmanitými darmi svätosti, ktoré slúžia na budovanie Kristovho tela. Prosíme ťa, daj, aby sme kráčali v šľapajach svätých našej rodiny a raz sa spolu s nimi aj radovali vo večnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Naša rehoľa, súčasť pokrsteného Božieho ľudu, pokračuje na ceste k Bohu, od ktorého dostala apoštolské poslanie. Včera sme oslavovali bratov a sestry, čo sa spolu radujú v nebi a požívajú plné spoločenstvo slávy s Kristom. Pri dnešnom slávení máme pamätať na tých, čo už zosnuli a predišli nás do večnosti so znamením viery.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, podivuhodne nás pozývaš k tej istej nádeji; pokorne ťa teda prosíme za našich zosnulých bratov a sestry. Keďže si ich v tomto živote nevýslovne miloval a dal si im milosť, že ti slúžili hlásaním evanjelia s apoštolskou láskou, prijme ich teda dobrotivo k sebe do večného pokoja a radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku l430 v Caccamo (Palermo) na Sicílii. Bl. Peter Geremia mu poradil, aby pätnásťročný vstúpil do Rehole kazateľov v konvente sv. Zity. Od neho prijal tiež rehoľný odev. Bol veselej a srdečnej povahy, horlil za obnovu rehoľných observancií a rozširoval mariánsky ruženec. Kázal po celej Sicílii, všade navštevoval chorých, chudobných a uväznených. Poctili ho titulom „apoštol Sicílie“. Stále sa snažil o to, aby roky obohacoval životom a nie život rokmi.
Naplnený čnosťami a zásluhami zomrel l4. novembra 1511 v Caccamo, v konvente, ktorý dal predtým postaviť. Jeho úctu potvrdil 25. apríla 1753 pápež Benedikt XIV.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jána si preslávil tým, že úplne zaprel sám seba a tak ťa miloval, že chudobným mohol zjavovať tajomstvá tvojej lásky; daj, nech ho tak napodobňujeme, aby sme vždy hľadali to, čo je hore u teba a usilovne sa snažili získať bratov a sestry pre Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa 13. novembra 1476 v umbrijskom Narni. V roku 1491 sa zasnúbila s Petrom de Alessio, vznešeným milánskym mužom. So snúbencom sa dohodla, že neporuší panenstvo. Po troch rokoch takéhoto života prijala odev dominikánskej rehole. Stalo sa to 8. mája 1494 na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Čoskoro ju poslali do domu sv. Kataríny Sienskej v Ríme, v roku 1496 do Viterba. Vo Viterbe ju Pán Ježiš vyznamenal posvätnými stigmami. Pravdivosť tejto skutočnosti potvrdili viackrát teológovia i lekári. Kvôli tomu a kvôli známkam svätosti žiadal ferrarský vojvoda Herkules I. pápeža, aby Božia služobnica prišla do Ferrary a radila mu. Keď tam bol postavený kostol i kláštor sv. Kataríny Sienskej, slávnostne ju uviedli do mesta. Bolo to 7. mája 1499. Dňa 15. novembra 1544 tam tiež umrela. Na príkaz spovedníka napísala knihu o tajomstve stigiem a o vnútornom živote. Jej úctu potvrdil 1. marca 1710 pápež Klement XI. Jej telesné pozostatky sú uložené v Narni.
MODLITBA
Milosrdný Bože, blahoslavenú Luciu si podivuhodne ozdobil znameniami umučenia tvojho Syna a spolu s darom panenstva a trpezlivosti si ju naučil odrážať vábenia sveta a odolávať jeho prenasledovaniu. Daj, nech sa na jej príhovor a podľa jej príkladu nenecháme premôcť svetským vábením ani zlomiť nijakým protivenstvom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Albert sa narodil v Lavingene vo Švábsku koncom XII. alebo začiatkom XIII. storočia. Vyštudoval v Padove (1223) a tamtiež prijal rehoľný odev z rúk blahoslaveného Jordána Saského. V rokoch 1242 až 1248 vyučoval v Paríži, a zo všetkých jeho žiakov najusilovnejší bol Tomáš Akvinský. Všestranný Albertov duch otváral študentom, ktorí prichádzali do Paríža z cudzích krajín, nový vedný odbor, totiž Aristotelovu fyziku, doplnenú výkladmi židovských a arabských učencov. V roku 1248 bol vymenovaný za predstaveného Generálneho štúdia v Kolíne, ktoré bolo zriadené pred nedávnom; prišiel s ním tam aj Tomáš. Potom vykonával rôzne funkcie, bol zvolený za provinciála Teutónie (1254 až 1257) a spolu s františkánom Bonaventúrom zápalisto obhajoval právo žobravých rádov vyučovať na univerzitách. V roku 1260 bol vysvätený za biskupa v Rezne (Regensburg), lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol; necítil sa byť toho hodný. Vrátil sa k svojmu štúdiu a zdržoval sa striedavo vo Würzburgu, Štrasburgu a Kolíne. Obdivuhodne spájal božskú múdrosť s ľudskou učenosťou. Veľmi sa preslávil napísanými dielami a prednáškami, ale ešte viac žiaril bezúhonným životom, správaním a dušpastierskou láskou. Vynikal tiež úctou k Eucharistii a k Panenskej Bohorodičke, ktorá ho, ako sa povrávalo, posilňovala k vytrvalosti vo svätých predsavzatiach. Zanechal po sebe vynikajúce svedectvá o božskej náuke a iných vedných odboroch, takže právom sa nazýva „Veľký“ a „Všestranný učiteľ“. Zomrel 15. novembra 1280 v Kolíne. Pápež Pius II. roku 1459 Alberta začlenil medzi posvätných učiteľov Cirkvi. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Gregor XV. v roku 1622. Pius XI. ho vyhlásil za svätého 16. decembra 1931 a Pius XII. ho v roku 1941 určil za patróna bádateľov v prírodných vedách.
MODLITBA
Bože, prameň všetkej múdrosti, svätého biskup Alberta si vyznačil tým, že ľudskú vedu uviedol do súladu so zjavenou pravdou; dopraj nám kráčať v šľapajach tohto učiteľa, aby nám pokrok vo vede pomáhal lepšie poznávať a vrúcnejšie milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa asi v polovici XIII. storočia v Mantove. Bol priateľom a spolupracovníkom pápeža bl. Benedikta XI. Ten istý pápež ho menoval za biskupa v Mantove (1304). Snažil sa o odstránenie nenávisti a roztržiek. Svojou starostlivosťou a láskou povzbudzoval chudobných, ktorých dvakrát po sebe smutne postihol mor i hlad. Zaslúžil si meno „otec chudobných“. Zomrel 19. novembra 1332 v povesti svätosti po 28 rokoch biskupskej služby. Dňa 22. septembra 1859 pápež bl. Pius IX. schválil jeho úctu, ktorá trvala od nepamäti.
MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Jakuba si urobil vzorným pastierom stáda, aby medzi ľuďmi šíril pokoj a milosrdenstvo; jeho príhovor a príklad nech nám dopomôžu, aby sme boli svorní v pravde tvojho slova a vždy horliví v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Tento zástup 117 mučeníkov pápež Ján Pavol II. slávnostne vyhlásil za svätých 19. júna 1988. Na území dnešného Vietnamu boli pre Kristovo meno kruto mučení a usmrtení v XVIII. a XIX. storočí. Z nich je 96 Vietnamcov, 11 Španielov a 10 Francúzov. 58 ich pochádzalo z parížskych zahraničných misií, 59 ich patrilo do našej Rehole kazateľov, rozšírenej o dominikánsku rodinu. Medzi týmito našimi bratmi boli niektorí biskupmi, a to: Ignác Klement Delgado († 1838), Dominik Henares († 1838), Jozef Mária Diaz Sanjurjo († 1857), Melichar García–Sampedro († 1858), Valentín Berrio–Ochoa († 1861), Hieronym Hermosilla († 1861). Iní boli kňazmi: František Gil de Federich († 1745), Matúš Alfonz Leciniana († 1745), Hyacint Casta?eda († 1773), Vincent Le Quang Li?m a Pace († 1773), Vincent Dô Y?n († 1838), Jozef Fernandez († 1838), Dominik Nguy?n Vam Hanh (Diem) († 1838), Peter Nguy?n Van Tu († 1838), Dominik Tuóc († 1839), Tomáš Dinh Vi?t Du († 1839), Dominik Nguy?n Van (Do?n) Xuy?n († 1839), Jozef Dô Quang Hien († 1840),Dominik (Doâi) Trach († 1840), Dominik Mâu († 1858), Jozef Tuân († 1861), Peter Almató († 1861). Ďalší boli členmi kňazského bratstva sv. Dominika: Augustín Schoeffler († 1851), Dominik Câm († 1859), Tomáš Khuông († 1861). Nakoniec niektorí boli dominikánskymi laikmi: Jozef Ho?ng Luong Canh († 1838), Jozef Nguy?n Dính Uyen († 1838), Tomáš Nguy?n Van D? († 1839), František Xaver H? Trong Mâu († 1839), Augustín Nguy?n Van Mói († 1839), Dominik B?i Van Uy († 1839), Štefan Nguy?n Van Vinh († 1839), Tomáš Toán († 1840), Dominik Pham Trong (An) Kham († 1859), Jozef Nguy?n Duy Khang († 1861). Ostatní 25 boli kresťanmi z dominikánskych misií v Tonkine. Boli zabití rozličným spôsobom: 75 ich sťali, 22 prebodli, 6 upálili, 5 odsekli údy, 9 zomreli na následky rôznych múk v žalári. Ich telá boli pochované bez označenia mien, spomienka na nich medzi ľudom však zostala vždy živá a požehnaná. Dúfame, že na ich príhovor bude daný svetu mier a Cirkvi sloboda.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, prameň a pôvodca každého otcovstva, ty si urobil svätých mučeníkov Ignáca a jeho spoločníkov verných krížu tvojho Syna až po vyliatie krvi; daj, nech na ich príhovor šírime tvoju lásku medzi bratmi a sestrami, aby sme sa mohli volať a byť tvojimi synmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
