Andrej sa narodil v provensálskom Saint–Maximin okolo roku 1375. V mladom veku prijal odev Rehole kazateľov v konvente, ktorý bol zasvätený sv. Márii Magdaléne. Ako prior sa pričinil o rozkvet tohto konventu. Vynikal v štúdiu filozofie a slobodných umení. Vyučoval teológiu v Montpellier, Paríži a Avignone; predovšetkým však kázal v Provensálsku a v grófstve Venaissin. Obľúbil si mestečko Aix–en–Provence, v ktorom posilňoval občanov postihnutých hrozným morom. Pričinil sa o obnovenie rehoľnej poslušnosti v konventoch skôr „zhovievavosťou a príkladom svojich čností než unáhleným konaním“. Zomrel 15. mája 1450 v Aix–en–Provence. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 19. augusta 1902.
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si si vyvolil blahoslaveného kňaza Andreja, aby ohlasoval evanjelium pokoja a obnovoval rehoľný život. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa venovali hlásaniu viery a tak verne niesli Kristovo jarmo. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1190 v obci Vauzela vo Viseuskej diecéze v Portugalsku. Jeho otcom bol urodzený Rodrigo Pelagius Valladeres. Vyučoval na lekárskej fakulte v Paríži. Okolo roku 1224 opustil rozpustilý spôsob života – podľa rozprávania na základe dobrotivého zásahu blahoslavenej Panny – a spolu s Humbertom de Romans vstúpil do Rehole kazateľov. Bol dobrým priateľom bl. Jordána Saského, Magistra rehole. Potom sa vrátil do vlasti. Vytrvalo kázal a príkladne žil. Takto mnohých priviedol na cestu spásy, najmä zatvrdlivých hriešnikov. Bol viackrát provinciálom Španielskej dominikánskej provincie (1233–45). Keď zomieral, na lôžko si dal priniesť žinenku a s veľkou vľúdnosťou potešoval bratov. Zomrel na sviatok Nanebovstúpenia Pána dňa 14. mája 1265 v konvente v Santarem. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 9. mája 1748.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, pokorne sa dovolávame tvojho milosrdenstva, veď ty si priviedol blahoslaveného Egída na cestu spravodlivosti a svätosti; podobne i nás priveď z otroctva a smrti hriechu k dokonalej slobode a k životu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa roku 1812 v katalánskej obci Gombreny ako desiaty a posledný syn farbiara vlny. Kým ešte žil na vidieku, vyučoval chlapcov základné poznatky. Rehoľný odev prijal v roku 1830 v Gerone. Tam sa zdržiaval aj v dobe zloženia doživotných sľubov, až do diakonského svätenia. Od roku 1835 bol nútený žiť mimo komunity, dominikánske povolanie však nikdy nezanechal, skôr ho ešte usilovnejšie rozvíjal. Kvôli chudobe ho so súhlasom predstavených v roku 1836 vysvätili za kňaza a určili ho pre farskú službu. Neskôr sa s apoštolskou horlivosťou plne venoval potulnému kázaniu. Usilovne pracoval pre potreby dominikánskych laikov a spolupracoval s nimi. Tiež založil ženskú rehoľnú spoločnosť, ktorá neskôr dostala názov „od Zvestovania“. Bola určená na vzdelávanie mládeže. Zomrel slepý vo Vich dňa 2. apríla 1875. Pápež Ján Pavol II. ho slávnostne zaradil do zoznamu blahoslavených 29. apríla 1979.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si si vyvolil blahoslaveného kňaza Františka, aby ohlasoval meno tvojho Syna a vzdelával kresťanský ľud v zbožnosti. Na jeho príhovor daj, aby sa kázaním neustále prebúdzala a vzrastala pravá viera. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Pochádzal zo šľachtického rodu Franchi (Boccagni) z toskánskej Pistoje a narodil sa roku 1335. Vo veku štrnástich rokov vo Florencii vstúpil do Rehole kazateľov. Keď v meste skončil mor, pričinil sa o obnovu rehoľného života. Najprv sa stal priorom v konvente, do ktorého pôvodne vstúpil (1370), potom bol priorom v mestách Lucca a Orvieto (1371–1375), nakoniec sa stal biskupom v Pistoji (1382). Veľmi podporoval pokoj medzi ľudom, horlivo sa staral o svoje stádo, vynikal zbožnosťou, osobnou prísnosťou a kázaním. Osobitným spôsobom si ctil dieťa Ježiša s Pannou Máriou a mudrcami. Rád poskytoval pohostinstvo cudzincom a pútnikom, posluhoval im, a umýval im nohy. Prispel k rozvoju slobodných umení a snažil sa, aby sa ich prispením obohatila história. Po osemnástich rokoch sa vzdal pastierskeho úradu (1400), vrátil sa do svojho konventu a tam žil jednoduchým spôsobom a nábožne. Zomrel dňa 26. mája 1401. Pápež Benedikt XV. jeho úctu potvrdil 23. novembra 1921.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenému biskupovi Andrejovi si dal milosť, aby vynikal láskavosťou a učenosťou, keď kázal tvoje slovo a slúžil ako dobrý pastier. Na jeho príhovor daj, nech horlivo pracujeme v tvojej svätej službe a tak nech prinášame bohatý úžitok. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa 15. augusta 1514 vo Florencii. Tam v roku 1547 prijala aj odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika. Štyridsaťpäť rokov preležala na lôžku. Zakúšala veľké bolesti, ale znášala ich s podivuhodnou statočnosťou. Svojou veľkou vierou a podriadenosťou voči Božej vôli povzbudila a potešila mnohých, ktorí ju navštívili. Zomrela 28. mája 1577. Jej telesné pozostatky sú uložené v kostole karmelitánskych mníšok vo Florencii. Je úctu schválil pápež Pius VII. dňa 11. júla 1804.
MODLITBA
Milosrdný Bože, blahoslavenej Márii Bartolomey si dal milosť, že podivuhodne znášala choroby a vynikala nevinnosťou; daj, prosíme, nech i nás tvoja milosť posilňuje v ťažkých súženiach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa roku 1231 v Benátkach v starobylej šľachtickej rodine. Keď dovŕšil sedemnásť rokov, jeho otec zomrel a matka sa stala cistercitskou mníškou. Majetok rozdal chudobným a vstúpil do dominikánskej rehole. Po 45 rokoch pobytu v Benátkach sa presťahoval do Forl?, už vtedy zahrnutý darmi Ducha svätého a preslávený zásluhami a čnosťami. Osobitne vynikal pokorou a láskou, pre ktorú si zaslúžil meno „Otec chudobných“. Zomrel 31. mája 1314. Jeho liturgickú úctu 22. septembra 1621 potvrdil pápež Gregor XV. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Benátkach.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si svojmu ľudu prezieravo daroval blahoslaveného Jakuba, ktorý hlbšie prenikol do tajomstiev spásy; pre jeho zásluhy a podľa jeho príkladu daj, nech tak poznávame tvojho Syna, aby sme ho plnšie spodobili vo svojom živote. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Viliam bol jedným z prvých bratov, ktorým bol zverený inkvizítorský úrad v Toulouskej diecéze „za Kristovu vieru a za poslušnosť Rímskej Cirkvi“. V Avignone bol bludármi ľstivo zajatý spolu s inými dvomi bratmi z našej rehole, kňazom Bernardom de Rochefort a bratom spolupracovníkom Garciom z Aux, a ďalej s niekoľkými spoločníkmi z rehoľného i svetského duchovenstva. Títo slávni, svedkovia viery „sa radovali … ako apoštolskí mužovia“ a podstúpili mučeníctvo za spevu „Teba, Bože, chválime“. Spoločne prijali slávnu korunu mučeníctva v noci sviatku Nanebovstúpenia Pána dňa 29. mája 1242. Pápež bl. Pius. IX. ich úctu schválil 6. septembra 1866. Ich telesné pozostatky sa stratili počas zmätkov náboženských vojen v XVI. storočí.
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si posilou svojich veriacich; blahoslavenému Viliamovi a jeho spoločníkom si udelil milosť, že dokázali obetovať život za vieru v Krista a za poslušnosť voči Cirkvi. Daj, prosíme, nech i my spolu s nimi máme podiel na Kristovom kalichu a stále vzrastáme v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
V čase, keď sa svätý Otec Dominik zrodil pre nebo, narodila sa svätá Zdislava pre túto zem. Pochádzala zo šľachtickej rodiny, narodila sa v Křižanove na Morave, vydala sa za urodzeného muža Havla, kráľovho spojenca, ktorý vlastnil hrad Lemberk v severných Čechách. Žili v šťastnom manželstve a mali štyri deti. Pre bratov kazateľov založili konventy v mestečkách Jablonné a Turnov. Ako laická členka rehole podporovala bratov dominikánov, záujmy Cirkvi a pápeža a chránila blaho svojho ľudu v čase nepokojných politických bojov. Počas svojho krátkeho života vynikala ako matka chudobných a liečiteľka chorých. Po svojej smrti v roku 1252 bola pochovaná v Jablonnom, kde je odpradávna uctievaná ako „Pani svätého života“ a dnes ako patrónka rodinného života. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za svätú v Olomouci dňa 21. mája 1995.
MODLITBA
Bože, ty si svätú Zdislavu plnením povinností manželského života a skutkami dobročinnej lásky priviedol na cestu dokonalosti; daj nám, aby sa na jej orodovanie všetky rodiny tak isto obnovili a prekvitali v kresťanských čnostiach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Traduje sa, že mladý Sadok dostal rehoľný habit od sv. Dominika a takisto sv. Dominikom bol na generálnej kapitule v Bologni v roku 1221 poslaný, aby rozšíril rehoľu na územie Panónie. Spolu s bratom Pavlom Uhorským založil a rozšíril Uhorskú provinciu, v ktorej prežil mnoho rokov. Potom ho poslali do Poľska, aby viedol bratov v Sandomierzi. Roku 1260 zabili Tatári Sadoka s celou komunitou 48 bratov. Stalo sa to práve pri speve antifóny Salve, Regina. Prednedávnom sa to potvrdilo, keď boli v Sandomierzi vykopané základy kláštora. Dňa 18. októbra 1807 pápež Pius VII. dovolil ich liturgickú úctu.
MODLITBA
Pane Ježišu Kriste, blahoslavený Sadok a jeho spoločníci pozdravovali tvoju Matku, keď ich prepadli nepriatelia a tak od teba dostali vytúženú palmu mučeníctva. Nech milostivá a presladká Panna Mária ťa ukáže aj nám po tomto vyhnanstve. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Narodil sa koncom XII. storočia vo Verone, jeho rodičia boli členmi sekty manichejcov. Ako chlapec prestúpil na katolícku vieru. Ako mladík prišiel do Bologne kvôli štúdiu a tam vstúpil do rehole. Podnietili ho k tomu kázne svätého Dominika, a z jeho rúk prijal aj rehoľné rúcho. Od toho času sa venoval kazateľskej činnosti, najmä medzi katarmi, a stal sa z neho vynikajúci hlásateľ a svedok evanjelia. Pri práci s katarmi používal metódu dialógu. Nezvyčajne podporovaný darmi Ducha Svätého obetavo šíril a obhajoval pravú vieru. Na podporu jej šírenia medzi ľuďmi zakladal „Združenia viery“ a „Bratstvá na oslavu Panny Márie“. Bratstvá si veľmi obľúbil a bol ich prívržencom, horlivo rozširoval život v spoločenstvách, ako predstavený ich múdro viedol a odhodlane bránil. Príkladne sa staral aj o duchovné dobro mníšok, s veľkou láskou im pomáhal radou a povzbudením, a bol ich duchovným vodcom. V posledných rokoch života mu zverili úrad inkvizítora a v polovici roka 1251 úspešne ukončil apoštolské poslanie, pričom v ňom prejavil veľa ľudského citu. Dňa 6. apríla 1252, keď sa vracal z Coma do Milána, zavraždili ho bludári. Zomrel „za vernosť vo viere a oddanosť rímskej Cirkvi“, keď nahlas odriekal vyznanie viery „Krédo“ a svojou krvou ho aj potvrdil. Jeden z vrahov, menom Carinus, neskôr vstúpil do rehole. Pápež Inocent IV. zapísal Petra do zoznamu svätých dňa 9. marca 1253 a jeho sviatok určil na 29. apríla. Podľa poslednej liturgickej obnovy sa jeho sviatok slávi 4. júna, vo výročitý deň prenesenia jeho pozostatkov (r. 1340).
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj, nech žijeme z viery s rovnakou oddanosťou ako tvoj svätý mučeník Peter; veď on si za jej šírenie zaslúžil od teba palmu mučeníctva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Diana de Andal sa narodila v Bologni začiatkom XIII. storočia. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v Bologni. Keď roku 1219 prišiel do Bologne Dominik, spolu s inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk svätého patriarchu. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský. Mníškam bola pravou matkou. Zomrela v roku 1236. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o spiritualite dominikánskej rodiny a o bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Dianinu úctu 8. augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.
Cecília sa narodila v Ríme na začiatku XIII. storočia. Roku 1221 prešla z benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo do kláštora sv. Sixta, v ktorom spoznala sv. Dominika. Stala sa veľmi vernou svedkyňou jeho zovňajšku i ducha. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola poslaná s tromi inými mníškami pápežom Honoriom III. do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. Tamtiež roku 1290 zomrela. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.
MODLITBA
Prosíme ťa, Pane Bože náš, nech je nám dôvodom k radosti milá oslava blahoslavených panien Diany a Cecílie. Na ich príhovor a podľa ich príkladu daj, nech srdcom i skutkami dokazujeme lásku k bratom, sestrám i pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa okolo roku 1355 vo Florencii. Sedemnásťročný vstúpil do rehole v konvente Santa Maria Novella. Účinne pomáhal pri reforme, ktorú začal Rajmund z Kapuy po skončení epidémie čierneho moru roku 1348, a zaviedol ju v mnohých konventoch, takže sa stal „prvým horliteľom rehoľnej observancie v Itálii“. Roku 1395 v Benátkach s niekoľkými učeníkmi sv. Kataríny Sienskej, ktorú si veľmi ctil, založil kláštor Božieho Tela pre dominikánske mníšky. Jeho apoštolát bol roku 1399 náhle prerušený zákazom mestských úradov. Na zákaz však nedbal. Bol vyhnaný na dobu piatich rokov. Odišiel do Florencie, kde sa plne venoval kázaniu a preslávil sa výrečnosťou a horlivosťou o duše. Keďže v jeho humanistickej dobe sa množili otázky viery a mravov, napísal v samote knihu Locula noctis. V tomto diele podal základ kresťanskej výchovy. Občania Florencie ho roku 1406 vyslali do Ríma, aby tam rokoval o odstránení pápežskej schizmy. Získal si dôveru nedávno zvoleného pápeža Gregora XII. Pápež si ho ponechal ako svojho poradcu a roku 1408 ho vymenoval za arcibiskupa v Raguse (dnešný Dubrovník) a za kardinála s titulárnym kostolom sv. Sixta v Ríme. I vo veľmi ťažkej dobe Kostnického koncilu preukázal múdrosť a vernosť. Nový pápež Martin V. mu takisto prejavil svoju dôveru a ako svojho legáta ho poslal do Čiech a Uhorska, aby sa tam pričinil o potlačenie Husovho bludu. Počas tohto poslania zomrel v Budíne dňa 10. júna 1419. Pápež Gregor XVI. jeho úctu schválil 9. apríla 1832.
MODLITBA
Bože, štedrý darca nebeskej rady a lásky, blahoslaveného biskupa Jána si posilňoval v práci na udržiavaní jednoty Cirkvi a pri obnovovaní rehoľnej disciplíny. Na jeho príhovor daj, nech stále usilujeme o jednotu a pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Tento výrečný a horlivý apoštol, ktorého nazývali „nový Pavol“, sa narodil roku 1369 v Castelnuovo Scrivia neďaleko piemontskej Alessandrie
a v Piacenzi prijal rehoľný odev. Vyučoval filozofiu a teológiu na univerzite v Pávii. Vynikol však najmä kázaním a spovedaním. Svojím kázaním obrátil mnohých hriešnikov. Zomrel 11. júna 1450 v mestečku Saluzzo pri Turíne viac ako osemdesiatročný. Jeho orodovaniu po smrti sa pripisuje, že mestečko Saluzzo bolo vyslobodené z obliehania. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 21. februára 1856.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty zblúdilých navraciaš na cestu spásy, preto si z blahoslaveného Štefana učinil vynikajúceho kazateľa evanjelia. Pre jeho zásluhy daj, aby sme sa jeho napodobňovaním užšie spojili s Kristom a pracovali tak, aby sme dostali odmenu, ktorú si prisľúbil robotníkom budujúcim Božie kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.
Bartolomej Fernandes od Mučeníkov sa narodil v Lisabone 3. mája 1514. Jeho prímeno od Mučeníkov je pripomienkou na kostol, v ktorom bol pokrstený a ktorý je zasvätený Panne Márii, kráľovnej mučeníkov. Dominikánsky rehoľný habit prijal 11. novembra 1528 v Lisabone. V tamojšom dominikánskom konvente absolvoval svoj noviciát a v roku 1538 úspešne ukončil filozofické a teologické štúdiá. Po kňazskej vysviacke sa stal lektorom konventu v Lisabone s prívlastkom „da Batalha“ a v rokoch 1538–1557 sa venoval vyučovaniu v Lisabone a v Évore. V rokoch 1557–1558 bol priorom konventu „de Benfica“ v Lisabone. V roku 1551 sa stal magistrom posvätnej teológie a 4. októbra 1559 prevzal apoštolské poslanie, keď sa stal arcibiskupom v Brage. Konaním pastoračných návštev farností evanjelizoval ľud. Postaral sa o náboženské vzdelanie ľudu príručkou Katechizmus, čiže Kresťanská náuka a duchovné cvičenia (15. vydanie v roku 1962), dbal o zdokonalenie a posvätenie kňazov a ustanovil viaceré školy morálnej teológie. Ináč napísal 32 diel, medzi ktorými vyniká Stimulus Pastorum (22 vydaní), ktoré mali v rukách aj otcovia Prvého i Druhého
vatikánskeho koncilu. V rokoch 1561–1563 sa zúčastnil aj na Tridentskom koncile, kde podal 268 návrhov na reformu Cirkvi. V roku 1564 zorganizoval diecéznu synodu a v roku 1566 provinciálnu synodu. V roku 1571 alebo 1572 začal budovať kňazský seminár v Campo da Vinha. 23. februára 1582 sa zriekol svojho arcibiskupského úradu a uchýlil sa do dominikánskeho konventu sv. Kríža vo Viana do Castelo, ktorý dal postaviť v roku 1561. Tu aj zomrel 16. júla 1590. Ľud vtedy zvolal: „Svätý arcibiskup, otec chudobných a chorých.“ Jeho telesné pozostatky sú uctievané v konventnom kostole sv. Kríža vo Viana do Castelo. Za ctihodného ho vyhlásil pápež Gregor XVI. dňa 23. marca 1845. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného 4. novembra 2001, na liturgickú spomienku na svätého Karola Borromea, s ktorým Bartolomej od Mučeníkov naplno zasvätil život tomu, aby rozhodnutia
Tridentského koncilu boli uvedené do praxe.
MODLITBA
Pane a Bože náš, blahoslavený biskup Bartolomej s apoštolskou láskou strážil tvoju Cirkev; prosíme ťa, zhliadni na nás, a tak ako jeho pastierska starostlivosť mu priniesla slávu, nech jeho príhovor nám zabezpečí vrelú lásku k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa okolo roku 1291 v bavorskom Donauwörthe. V rodičovskom dome sa vyučila v čnostiach a vo vedách. Okolo roku 1306 odišla do kláštora v Medingene v Augsburskej diecéze. V tomto kláštore Nanebovzatia Panny Márie žila zbožne s mníškami Rehole kazateľov. Roku 1311 dostala ponuku, aby sa úplne odovzdala do Božej vôle a žila dokonalým životom podľa vzoru sv. Otca Dominika, „spasiteľným pre ňu, príkladným pre ľudí, príjemným pre anjelov, milým pre Boha“. Dostala mnoho darov od Ducha Svätého. Prežívala mnoho súžení s trpiacim Kristom, denne pozdvihovala myseľ k Bohu. Po mnohých rokoch kontemplácie došla k dokonalému spojeniu s Bohom až v roku 1347. Margita patrí k vynikajúcim rýnskym mystičkám, ktorých počet sa rozmnožil v XIV. storočí v Nemecku vo viac než sedemdesiatich
kláštoroch našej rehole. Bola priateľkou Jána Taulera, rada sa stýkala s ľuďmi dobrej vôle, ktorí sa nazývali „priatelia Boží“. Svoje mystické
skúsenosti vynikajúco spísala, ako to dosvedčuje kniha „Zjavenia“, alebo „Denník“ a súbor duchovných výlevov „Otče náš“! Všetky tieto spisy nás vzdelávajú v zbožných citoch. Do nebeskej vlasti sa odobrala 20. júna 1351. Jej úctu, ktorá bola od nepamäti, dňa 24. februára 1979 schválil pápež Ján Pavol II.
MODLITBA
Nanajvýš dobrotivý Bože, ty si blahoslavenú Margitu roznietil ohňom Ducha Svätého a uviedol si ju do tajomstiev božskej lásky; na jej príhovor naplň aj nás tým istým Duchom a tak nech sa ponáhľame k tebe po Kristových chodníkoch. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa v roku 1754 v Doumis, vo francúzskom kraji Auvergne, najmladšia zo siedmich detí. V mladosti pomáhala svojim rodičom roľníkom. Šesťdesiat rokov prežila v mestečku Mauriac a zasvätila ich dielam dobročinnej lásky: pomáhala biednym, sirotám, väzňom. Stala sa členkou Tretieho rádu sv. Dominika, nasledovala sv. Katarínu Siensku, hrdinsky prejavovala svoju lásku voči Cirkvi a najmä jej prenasledovaným služobníkom. Zomrela 4. júla 1836 a pápež Ján Pavol II. ju dňa 24. novembra 1996 vyhlásil za blahoslavenú.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslavenej Kataríne daroval horiace srdce a nepremožiteľnú silu, aby pomáhala kňazom a potešovala núdznych; na jej príhovor, udeľ i nám silu, aby sme mohli slúžiť svojim bratom s vierou, ktorá sa prejavuje v láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa 6. apríla 1901 v Turíne. Svoj život zasvätil štúdiu, zbožnosti, apoštolátu v sociálnej oblasti, športu a dobročinnej láske. Stal sa žiarivým príkladom pre mládež, autentickým kresťanom žijúcim vo svete. S rehoľou sv. Dominika začal udržiavať kontakty vo veku 18 rokov. V tom čase bol univerzitným študentom na inžinierskej fakulte. Súčasne sa začal venovať skutkom dobročinnej lásky. Vo veku 21 rokov, dňa 28. mája 1922 vstúpil do Tretieho rádu sv. Dominika, – dominikánskeho laikátu – za prítomnosti otca Martina Stanislava Gilleta, neskoršieho Magistra rehole. V nasledujúcom roku vykonal profesiu a vybral si meno brat Hieronym. Bolo to z úcty a z túžby napodobňovať veľkého dominikána Hieronyma Savonarolu, ktorého s obľubou čítaval. Podobne čítal diela sv. Kataríny Sienskej a sv. Tomáša Akvinského. Zomrel 4. júla 1925 zasiahnutý detskou obrnou. Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1990 vyhlásil za blahoslaveného. Jeho telesné pozostatky sú uložené v turínskej katedrále.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému mladému mužovi Petrovi Jurajovi udelil milosť, aby našiel Krista v radostnej viere a láske; daj, prosíme, nech na jeho orodovanie aj my môžeme medzi ľuďmi súčasného sveta šíriť ducha evanjeliových blahoslavenstiev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Mikuláš Boccasini sa narodil roku 1240 v chudobnej rodine v mestečku Treviso v Benátsku. Bol pokorný, „milý a pokojný, nenávidel hádky a miloval pokoj“. I preto priťahoval myseľ bratov a občanov, vynikal vo vernosti a statočnosti. Bol predstaveným Lombardskej dominikánskej provincie a potom celej rehole (1296). „Veľmi miloval a pestoval spoločný život.“ Pápež Bonifác VIII. ho vymenoval za kardinála (1298); bol pritom, keď Nogaret, vyslanec francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného, fyzicky napadol pápeža. Bonifác VIII. onedlho zomrel. Po ňom nastúpil Mikuláš pod menom Benedikt XI. Počas svojho pontifikátu (22.X.1303–7.VIII.1304) obnovil mier v Británii a Nemecku a zmieril Francúzsko s Apoštolským Stolcom. S otcovskou láskavosťou podporoval žobravých bratov. Zomrel v povesti svätosti v Perugii 7. júla 1304. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Klement XII. schválil jeho úctu dňa 24. apríla 1736.
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si blahoslaveného pápeža Benedikta preslávil tým, že vynikal veľkou láskou k bratom a zvrchovanou službou tvojmu stádu; na jeho príhovor daj, nech stále horlíme za bratský spôsob života a svorne a vytrvalo slúžime Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1476 v šľachtickej rodine v Devonskom grófstve v A nglicku. Oženil sa a stal sa veľmi čnostným manželom a otcom. Bol zmierovacím sudcom a rytierom Maltézskeho rádu, riadil sa regulou oxfordského Laického bratstva sv. Dominika a okrem toho si pridal nasledujúce pravidlá: „Vo všetkom sa budem snažiť spĺňať Božiu vôľu; pri konaní sa budem riadiť vnuknutiami Ducha Svätého; denne si obnovím dobré úmysly a všetky starostlivo zrealizujem, od Boha si vyprosím vytrvalosť.“ Pre svoje čnosti ho nenávideli, dvakrát ho uväznili, napokon ho popravili 8. alebo 9. júla 1539, pretože odmietol zložiť prísahu, na základe ktorej by bol mal poslúchať kráľa vo veciach viery. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 13. mája 1895.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si blahoslaveného Hadriána obzvlášť posilňoval obdivuhodným duchom zbožnosti a statočnosti; vyslyš prosby svojho ľudu a daj, nech sa poučíme jeho slávnym príkladom a naučíme sa viac poslúchať teba než ľudí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Ján Heer, vynikajúci svedok katolíckej pravdy a dušpastierskej lásky, sa narodil v Nemecku na začiatku XVI. storočia. Ako rehoľný brat žil v konvente v Kolíne, a neodbytne naliehal na svojich predstavených, aby mu dovolili odísť do Holandska, kde by dodával odvahu katolíkom, ktorých tamojší kalvíni bezcitne prenasledovali. Keď bol v Holandsku správcom farnosti v Hoornaare, kalvíni ho zajali a na smrť umučili. Obesili ho za hradbami mesta Brielle nad Maasou v južnom Holandsku v noci z 8. na 9. júla 1572 spolu s inými 18 kňazmi a rehoľníkmi, ktorí zväčša pochádzali z blízkeho mestečka Gorkum. Tých všetkých obesili, pretože sa nechceli zriecť katolíckej náuky o Eucharistii a o primáte rímskeho pápeža v Cirkvi; ich telá
rozsekali na kusy. Pápež Klement X. dňa 24. novembra 1675 jeho a spoločníkov slávnostne vyhlásil za blahoslavených. Bl. Pius IX. dňa 29. júna 1867 ich vyhlásil za svätých.
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, tvoji svätý mučeníci Ján a spoločníci nám dali obdivuhodný príklad viery a statočnosti. Prosíme ťa, dopraj i nám, aby sme na ich orodovanie a podľa ich príkladu statočne odolávali protivenstvám sveta a vytrvalo vyznávali pravú vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1230. Roku 1244 v Janove vstúpil do rehole. Vynikal v učení a kázaní, srdcia ľudí priťahoval ku Kristovi viac vľúdnosťou a príkladom čností. Okolo roku 1260 bol priorom konventu v Janove, potom dvakrát provinciálom Lombardskej provincie. Po smrti generála rehole Jána Vercellského bol vikárom rehole a riadil voľbu Magistra Munia zo Zamory (1285). Ponúkanú arcibiskupskú hodnosť v Janove odmietol, ale pápež Mikuláš IV. mu o niekoľko rokov nariadil, aby ju prijal (13. apríla 1292). Zverenému stádu sa plne venoval so znamenitou pastierskou láskou. Osobitne sa snažil o obnovu posvätnej liturgie, o upevnenie kresťanského života a pokoja medzi ľudom. Veľmi cenná je Legenda aurea, ktorú napísal. Dlhé obdobia hlboko pôsobila na západnú spiritualitu a stala sa obsiahlym dokladom o duchu a kultúre onoho veku. Zomrel 13. júla 1298. Pápež Pius VII. potvrdil jeho liturgickú úctu 11. mája 1816. Jeho telesné pozostatky boli prenesené do Varazze.
MODLITBA
Láskavý Bože, blahoslaveného biskupa Jakuba si urobil vynikajúcim hlásateľom pravdy a šíriteľom pokoja. Na jeho príhovor nám dopraj, nech milujeme pokoj a pravdu a tak dôjdeme k tebe, lebo v tebe je zvrchovaný pokoj a čistá pravda. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa okolo r. 1180 v Poľsku a bol jedným z prvých bratov rehole sv. Dominika. Spolu s poľským Hyacintom sprevádzal na ceste do Ríma krakovského biskupa. Česlav i Hyacint boli uchvátení životom a vystupovaním sv. Otca Dominika a tak i oni obliekli rehoľný odev. Česlav sa s planúcou horlivosťou pustil do kázania a šírenia rehole. Preslávil sa apoštolskými čnosťami a mal podiel na založení Poľskej dominikánskej provincie, hlavne konventu vo Vratislavi (Wrocław, r. 1223). Zomrel 15. júla 1242. Jeho telesné pozostatky sú uložené vo Vratislavi, v kaplnke, ktorá zostala zázračne neporušená počas bombardovania mesta za Druhej svetovej vojny. Jeho úctu dňa 27. augusta 1712 schválil pápež Klement XI.
MODLITBA
Večný Bože, blahoslavený kňaz Česlav planul horlivosťou za spásu duší a ty si mu udelil milosť, aby nadšene hlásal evanjelium. Daj, nech verne kráčame v jeho šľapajach a môžeme šíriť vieru životom i kázaním. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Mária z Magdaly bola zachránená Pánom Ježišom, nasledovala ho a s veľkou láskou mu posluhovala (porov. Lk 8, 3). Keď nakoniec učeníci sa rozutekali, Mária Magdaléna stala pod Pánovým krížom s Máriou, Jánom a niektorými ženami (porov. Jn 19, 25). Vo veľkonočné ráno sa jej Ježiš zjavil a poslal ju, aby oznámila jeho zmŕtvychvstanie učeníkom (porov. Mk 19, 9; Jn 20, 11–18). Jej úcta sa v západnej Cirkvi rozšírila najmä od XI. storočia a kvitla v Reholi bratov kazateľov, ako o tom svedčí Humbert de Romans: „Keď sa (Magdaléna) obrátila a dala sa na pokánie, dostala
od Pána také milosti, že po blahoslavenej Panne sa na svete nenájde žena, ktorej by sa vzdávala väčšia úcta a ktorej by bola pripočítaná väčšia sláva v nebi“ (ed. J. Catalani, Rom? 1730, p. 210). Rehoľa kazateľov ju považuje za jednu zo svojich ochrancov a patrónov. Bratia a sestry všetkých dôb ju uctievali ako „apoštolku apoštolov“ – ako ju oslavuje aj byzantská liturgia – a porovnávali poslanie Magdalény zvestovať zmŕtvychvstanie so svojím poslaním.
MODLITBA
Všemohúci Otče, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; prosíme ťa, na jej príhovor nás posilňuj, aby sme podľa jej príkladu aj my ohlasovali vzkrieseného Ježiša Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho Kráľa. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa roku 1430 vo vznešenej rodine v piemontskom mestečku Biella. Tam tiež vstúpil do rehole a chváliac slávu Najvyššieho Boha zomrel v Benátkach 22. júla 1493. Tieto slová poukazujú, ako sa venoval modlitbe, kázaniu, spovedaniu a ako uplatňoval láskavú, ale prísnu autoritu. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 5. septembra 1872. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Biella.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Augustína obdaroval vynikajúcou láskou, aby mohol zvestovať tajomstvo spásy a potešovať zarmútených. Daj, nech ho tak nasledujeme, že vždy budeme vzrastať v tvojej milosti a poznávať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa okolo roku 1264 v Carnaiole neďaleko Orvieta. V detstve stratila rodičov. Bola prijatá k sestrám Tretieho rádu sv. Dominika. Dostalo sa jej mystických zážitkov a takisto prijala účasť na Kristových utrpeniach. Bola skromná a úslužná. Všetci ju mali radi a žiadali ju často o radu alebo uzdravenie. Zomrela 23. júla 1306. Pápež Benedikt XIV. jej úctu schválil 11. septembra 1754.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si vynikajúcu čistotu a vrúcnu lásku blahoslavenej Jany doplnil božskými darmi. Daj, prosíme, nech napodobujeme jej pracovitosť a nevinnosť života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Patrí ku skupine 85 mučeníkov: kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí podstúpili smrť v Anglicku v XVI. storočí, aby vydali svedectvo o viere v katolícku Cirkev a v primát pápeža. Róbert Nutter sa narodil roku 1557. Patril k svetskému duchovenstvu; bol vyhostený, vrátil sa do svojej vlasti a počas dvoch rokov vykonával kňazskú službu. V roku 1585 ho uväznili na obdobie piatich rokov. Vo väzení sa rozhodol, že vstúpi do dominikánskej rehole. Na zámku Lancaster viedol diskusie s protestantskými teológmi. Dňa 26. júla 1600 podstúpil v Lancasteri mučenícku smrť. Bol obesený na šibenici a jeho telo rozštvrtili. Pápež Ján Pavol II. ho s jeho spolumučeníkmi 22. novembra 1987 slávnostne vyhlásil za blahoslaveného.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Róberta pričlenil k svojim mučeníkom; na jeho príhovor, daj nám milosť, aby sme spolu s ním mali účasť na Kristovom utrpení i na radostiach večného života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.