jan
22
Ut
BL. ANTONA DELLA CHIESA, KŇAZA (1394–1459)
jan 22 celý deň
BL. ANTONA DELLA CHIESA, KŇAZA (1394–1459)

Narodil sa v roku 1394 v šľachtickej rodine Della Chiesa v piemontskom mestečku San Germano. Rehoľný odev prijal v roku 1417 v kláštore vo Vercelli. Bol priorom v kláštoroch v Como, Savone, Florencii, Bologni, Janove a so schválením generálneho Magistra rehole Bartolomeja Texiera pomáhal pri obnove rehoľného života. Všade na neho spomínali ako na vľúdneho priora, ktorý bol zhovievavý voči ľudskej krehkosti, pričom však ju pevne napravoval. Vyčerpaný prácou a pokáním zomrel 22. januára 1459 v kláštore v Como vo veku šesťdesiatpäť rokov. Úctu, ktorá mu bola vzdávaná od jeho smrti, potvrdil 15. mája 1819 pápež Pius VII. Jeho pozostatky sú uložené v San Germano.

MODLITBA

Láskavý Bože, blahoslaveného Antona si roznietil božskou láskou. Prosíme ťa, daj, nech na jeho orodovanie rovnakou láskou slúžime spoločnej viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
23
St
BL. HENRICHA SUZU, KŇAZA († 1366)
jan 23 celý deň
BL. HENRICHA SUZU, KŇAZA († 1366)

Veľmi slávna a milá postava tohto blahoslaveného sa skvie spolu s majstrom Eckhartom a Jánom Taulerom medzi vynikajúcimi učiteľmi dominikánskej špirituality, tzv. rýnskymi mystikmi. Henrich, ctiteľ božskej Múdrosti a veľký milovník Kristovho umučenia, narodil sa neďaleko Kostnice (Konstanz) v Nemecku pravdepodobne na konci XIII. storočia. Jeho otec bol šľachtic a nebol nábožensky založený. Meno prijal od matkinej rodiny Seuze. Jeho matka bola veľmi zbožná. Vo veku trinástich rokov vstúpil do rehole sv. Dominika v Kostnici. Mal nežnú a láskavú povahu. Päť rokov rehoľného života prežil vlažne, ale zasiahnutý svetlom božskej milosti a zahrnutý mystickými darmi, vynikal prísnym životom a trpezlivo a mlčky znášal protivenstvá a nactiutŕhania.

Napísal knihy, veľmi obľúbené veriacimi, preslávené v dejinách literatúry, ktoré ešte dnes majú vplyv na duchovný život. Jeho mystické spisy, z ktorých niektoré napísal ľudovým jazykom, sú stále obľúbené a nanovo vydávané. Na prvom mieste je to kniha Hodinky o večnej Múdrosti. V nej podáva náuku o zbavení sa zmyslovosti a o spojení s Bohom nazeraním na Kristove dokonalosti a na jeho umučenie. Vynikal pokorou a láskou, bol ozdobený nebeskými darmi a planul láskou k Ježišovi, ktorého meno si vyryl do hrude. Zbožne skonal v Ulme 25. januára 1366. Pápež Gregor XVI. schválil jeho úctu 22. apríla 1831. Jeho hrob bol zničený počas náboženských nepokojov reformácie v XVI. storočí.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si povolal blahoslaveného Henricha, aby nasledoval tvojho Syna a obdivuhodne si ho preslávil umŕtvovaním tela. Prosíme ťa, daj, nech i my nasledujeme ukrižovaného Krista a ustavične pociťujeme jeho útechu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
27
Ne
BL. MARKOLÍNA Z FORLI, KŇAZA (1317–1397)
jan 27 celý deň
BL. MARKOLÍNA Z FORLI, KŇAZA (1317–1397)

Narodil sa v roku 1317 vo Forli v Taliansku. Do rehole Kazateľov vstúpil mladý. Vynikal láskou k mlčaniu a samote, darom kontemplácie a zbožným uctievaním Božej Rodičky Panny Márie. Bol opovrhovaný bratmi, ktorí neprijali reformu Rajmunda z Kapuy. Celý svoj dlhý život prežil v kláštore vo Forl?, kde sa venoval vysluhovaniu posvätných tajomstiev a konal skutky lásky. K tomuto mužovi veľkej modlitby a veľkému priateľovi chudobných prichádzalo mnoho ľudí, najmä biednych a nemocných. Ochotne všetkým pomáhal a potešoval ich. Vynikal obdivuhodnou jednoduchosťou, čistotou a láskou. Zahrnutý nebeskými darmi zomrel 24. januára 1397 ako osemdesiatročný. Pápež Benedikt XIV. potvrdil jeho úctu 9. mája 1750.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si vždy mal zaľúbenie v prosbách tichých a pokorných ľudí. Prosíme ťa, daj, nech podľa príkladu blahoslaveného Markolína sme naozaj tichého a pokorného srdca, aby sme účinnejšie prijali tvoje dary. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
28
Po
SV. TOMÁŠA AKVINSKÉHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI (1225–1274)
jan 28 celý deň
SV. TOMÁŠA AKVINSKÉHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI (1225–1274)

Sviatok

Narodil sa roku 1225 na zámku Roccasecca v Taliansku. V mladom veku sa rozhodol vstúpiť do rehole Kazateľov v Neapole (r. 1244) aj napriek odporu vlastnej rodiny. Pobudol v popredných študijných strediskách tej doby (Kolín, Paríž, Rím, Neapol) a všade vynikal bezúhonným životom a pozoruhodným a dôsledným dodržiavaním rehoľných pravidiel. Poslanie vlastnej rehole, totiž slúžiť Božiemu slovu v dobrovoľnej chudobe, dostala u neho formu dennej teologickej práce: usilovne bádať o pravdách viery, s láskou o nich rozjímať a odovzdávať ich druhým. Preto všetky svoje sily a schopnosti celkom dal do služieb pravdy: túžil si ju osvojiť, prijímal ju odkiaľkoľvek prichádzala, a horel túžbou odovzdať ju aj iným. Pokorou a ľudským správaním prevýšil ostatných, stal sa z neho slávny učiteľ posvätnej náuky a obľúbený kazateľ evanjeliových právd. Napísal viaceré diela, naplnené božskou i ľudskou múdrosťou, ktoré zreteľne ukazujú veľmi úzku spojitosť medzi Božím zjavením a výplodom ľudského rozumu.

Bol verný a veľmi oddaný Kristovi Spasiteľovi, badateľne v utrpení Kríža a v tajomstve Eucharistie – ktoré vyzdvihol zostavením ofícia. Synovskou láskou planul aj k Bohorodičke Panne Márii. Zomrel vo Fossa Nuova (Fossanova) dňa 7. marca 1274 cestou na koncil v Lyone. Pápež Ján XXII. ho dňa 18. júna 1323 zapísal do zoznamu svätých. Pápež svätý Pius V. ho 11. apríla 1567 vyhlásil za učiteľa Cirkvi, v poradí piateho v rímskej Cirkvi. Pápež Lev XIII. ho 4. augusta 1880 vyhlásil za patróna katolíckych univerzít a škôl. Jeho sviatok, vzhľadom na dôvody obnovenej liturgie, sa slávi dnešný deň, kedy jeho telesné pozostatky boli prenesené do mesta Toulouse.

MODLITBA

Bože, prameň všetkej múdrosti, ty si urobil svätého Tomáša Akvinského veľkým na poli svätosti a posvätnej vedy; prosíme ťa, osvieť nám myseľ, aby sme chápali jeho náuku, a posilni nám vôľu, aby sme nasledovali jeho čnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
29
Ut
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)
jan 29 celý deň
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)

Narodila sa v 1332 vo Florencii v Taliansku v bohatej kupeckej rodine. Mladosť prežila ľahkomyseľne. Vydala sa za bohatého muža Rossu Petra Benintendiho. Spočiatku žila povrchne, venovala sa zábavám, hostinám a tancu. Neskôr po zázračnej udalosti ju zasiahlo svetlo Božej milosti a začala konať pokánie. Odišla k bratom pri kostole Santa Maria Novella a vyznala sa zo svojich hriechov. Potom prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a pod vedením bratov Kazateľov začala nový život. Horlivo študovala Sväté písmo a rozjímala o ukrižovanom Ježišovi. Viedla prísny život a mnoho žien priviedla na podobnú životnú cestu.

Horlila za Boha a blížnych, štedro rozdávala zo svojho majetku chudobným, dokonca i žobrala pre nich na florentských uliciach. Boh ju obdaril mnohými nebeskými darmi. Zomrela 29. januára 1361. Jej telesné pozostatky boli po 37 dní vystavené k ľudovej úcte v kostole Santa Maria Novella. Tam tiež boli úctivo uložené. Pápež Lev XII. potvrdil jej úctu 27. marca 1824.

MODLITBA

Bože, Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Villanu obdivuhodne odvrátil od svetských márností a pozdvihol si ju duchom pokory a pravého pokánia. Prosíme ťa, obnov v našich srdciach lásku k tebe, aby sme aj my boli naplnení týmto duchom a slúžili ti novým životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. 

feb
3
Ne
BL. ANTONA PAVONIHO, KŇAZA A MUČENÍKA (1326–1374)
feb 3 celý deň
BL. ANTONA PAVONIHO, KŇAZA A MUČENÍKA (1326–1374)

Narodil sa okolo roku 1326 v mestečku Savigliano neďaleko Turína. Do rehole Kazateľov vstúpil v mladosti. Po mučeníckej smrti bl. Petra z Ruff?e na príkaz pápeža Urbana V. zastával úrad generálneho inkvizítora. Prijaté poslanie inkvizítora plnil verne, pretože sa posilňoval nepretržitou modlitbou a cvičením čností. Nepremožiteľná statočnosť ho 9. apríla 1374 priviedla v Bricherasi k sláve mučeníctva. Jeho úctu, dosvedčenú troma listami pápeža Gregora XI. z roku 1375, potvrdil 4. decembra 1856 pápež Pius IX. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Racconigi.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si blahoslavenému Antonovi udelil nepremožiteľnú statočnosť ducha, aby posilňoval jednotu viery. Daj, prosíme, aby sme jeho nasledovaním dosiahli cieľ našej viery, spásu duší. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. BARTOLOMEJA CERVERIHO, KŇAZA A MUČENÍKA (1420–1466)
feb 3 celý deň
BL. BARTOLOMEJA CERVERIHO, KŇAZA A MUČENÍKA (1420–1466)

Narodil sa okolo roku 1420 v mestečku Savigliano. Tam tiež vstúpil do rehole Kazateľov. Po teologických štúdiách v roku 1452 v Turíne získal doktorát a bol prijatý do zboru univerzitných profesorov. Vynikal na poli teológie i v apoštolskej službe. Zastával úrad inkvizítora a dôsledne obhajoval vieru. Náuku, ktorú dlhú dobu vynikajúco podával, potvrdil mučeníckou smrťou 21. apríla 1466. Jeho úctu 22. augusta 1853 schválil pápež Pius IX. Jeho telo bolo prenesené do Cervere.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Bartolomeja urobil významným bojovníkom za vieru a ozdobil si ho mučeníckou korunou. Pre jeho zásluhy a príklad nám dopraj, aby sme stále niesli kríž a spolu s ním aby sme si zaslúžili účasť na tvojej sláve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. PETRA Z RUFFIA, KŇAZA A MUČENÍKA (1320–1365)
feb 3 celý deň
BL. PETRA Z RUFFIA, KŇAZA A MUČENÍKA (1320–1365)

Narodil sa okolo roku 1320 na Rudolfovom hrade, ľudovo nazývanom Ruff?a, v talianskom Piemonte. Veľmi mladý vstúpil v Savigliano do rehole Kazateľov. Vynikal prísnym životom, výbornou náukou a dokonalým sebazáporom. Aby prispel k upevneniu kresťanských mravov, apoštolsky pôsobil v úrade inkvizítora proti Valdencom. Vrcholnú obetu za Krista a bratov priniesol 2. februára 1365, keď ho bludári zabili v Suse. Pápež Pius IX. schválil 4. decembra 1856 úctu, ktorá mu bola preukazovaná od čias jeho mučeníckej smrti. Jeho telesné pozostatky boli prenesené do Turína.

MODLITBA

Láskavý Bože, ty si blahoslavenému Petrovi milosrdne doprial mučenícku korunu za to, že bránil pravú vieru; pre jeho zásluhy a na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa ti vždy páčili vierou, ktorá sa prejavuje láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

feb
4
Po
SV. KATARÍNY DE’ RICCI, PANNY (1522–1590)
feb 4 celý deň
SV. KATARÍNY DE’ RICCI, PANNY (1522–1590)

Pochádzala zo šľachtického rodu. Narodila sa roku 1522 a dali jej meno Alexandra. Po strate matky, ešte ako dievčatko, zahorela veľkou láskou k ukrižovanému Kristovi. Ako dvanásťročná vstúpila do kláštora svätého Vincenta sestier Tretieho rádu sv. Dominika v meste Prato a prijala rehoľné meno Katarína. Podnecovaná silou Ducha Svätého ustavične túžila oslavovať Boha a vykonala obrodu rehoľného života podľa zásad brata Hieronyma Savonarolu, ktorého vďačne a s úctou nasledovala. Keď v duši zápalisto a pozorne sledovala Kristovo umučenie, bolo jej dané, aby v mystickom spoločenstve s ním živo prežívala jeho utrpenie aj na vlastnom tele. Zostavila aj drobné verše, vybrané zo Svätého písma, na podporu a rozšírenie takéhoto druhu rozjímania. Dva razy bola predstavenou kláštora a vynikajúco viedla komunitu rozvážne a s láskou. Obohatená darmi nebeského Ženícha a podporená Božou milosťou zanechala prekrásne príklady duchovnej vyzretosti, najmä v listoch, ktoré adresovala vynikajúcim a svätým mužom a ženám tej doby, ako sv. Filipovi Nerimu, sv. Karolovi Borromeovi, sv. Márii Magdaléne de’ Pazzi. Zomrela 2. februára 1590 v Prato. Dňa 23. novembra 1732 ju pápež Klement XII. vyhlásil za blahoslavenú a Benedikt XIV. ju zapísal do zoznamu svätých dňa 29. júna 1746.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, z tvojej vôle sa svätá panna Katarína preslávila rozjímaním o utrpení tvojho Syna. Na jej príhovor nám láskavo daj, aby sme nábožne rozjímali o týchto tajomstvách a zaslúžili si ich ovocie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

feb
12
Ut
BL. REGINALDA ORLEÁNSKEHO, KŇAZA (cca 1180–1220)
feb 12 celý deň
BL. REGINALDA ORLEÁNSKEHO, KŇAZA (cca 1180–1220)

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa asi roku 1180 v Orleánskej diecéze vo Francúzsku. Bol doktorom práv a na parížskej univerzite prednášal kánonické právo. Keď prechádzal Rímom s úmyslom navštíviť posvätné miesta, upútali ho slová svätého otca Dominika. Podmanený evanjeliovou chudobou našej rehole a jej apoštolskou horlivosťou, potom keď bol zázračným spôsobom uzdravený prostredníctvom blahoslavenej Panny Márie, prijal rehoľný odev, ktorý mu ona sama ukázala. Príkladom čnostného života a ohnivou výrečnosťou, najprv v Bologni a potom v Paríži pritiahol do rehole veľké množstvo mladíkov i slávnych mužov. Múdro usporiadal spoločný život, horlivo ho podporoval a apoštolskou horlivosťou planul za Kristovo kráľovstvo. Zomrel roku 1220 v Paríži a pochovali ho v kostole Notre Dame des Champs. Hneď ho uctievali ako svätého. 8. júla 1875 pápež Pius IX. schválil jeho úctu.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, darom tvojej milosti blahoslavený kňaz Reginald nastúpil prostredníctvom Matky milosrdenstva na cestu evanjeliovej chudoby a priviedol na ňu i mnohých iných. Na jeho príhovor veď naše kroky podľa svojho rozhodnutia, aby sme sa s radostným srdcom ponáhľali po ceste tvojich prikázaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

feb
13
St
BL. JORDÁNA SASKÉHO, KŇAZA (cca 1176–1237)
feb 13 celý deň
BL. JORDÁNA SASKÉHO, KŇAZA (cca 1176–1237)

Spomienka

Narodil sa koncom XII. storočia v meste Burgberg vo Vestfálsku. 12. februára 1220 v Paríži prijal rehoľné rúcho z rúk blahoslaveného Reginalda. Po smrti sv. Dominika stal sa jeho prvým nástupcom vo vedení rehole. Úrad vykonával v priateľskom bratskom duchu plných pätnásť rokov a staral sa o bratov a sestry, slúžil a pomáhal im slovom a osobným príkladom, tiež písomnými príhovormi a častými vizitáciami. Postaral sa o zostavenie a vydanie rehoľných predpisov. Rehoľu najviac upevnil a rozšíril svojou nezvyčajnou vľúdnosťou, príkladným životom a obdivuhodnou rečníckou schopnosťou. Napĺňala ho plamenná láska a dôvera k panenskej Bohorodičke, a preto nariadil, aby sa po kompletóriu na jej počesť spievala antifóna Salve, Regina. Navštívil aj Svätú zem, aby tam vykonal vizitáciu dominikánskej provincie. Na spiatočnej ceste tragicky zahynul pri stroskotaní lode dňa 13. februára 1237. Bratia a veriaci hneď po jeho smrti mu preukazovali úctu rôznymi spôsobmi. Pápež Lev XII. dňa 10. mája 1826 potvrdil jeho uctievanie.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si preslávil blahoslaveného kňaza Jordána nezvyčajnou horlivosťou o duše a mimoriadnym úspechom pri šírení rehole. Pre jeho zásluhy daj, nech podľa jeho príkladu verne hlásame cestu k spáse a nech žijeme v takom istom duchu, aby sme mohli ustavične šíriť Kristovo kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

feb
16
So
BL. MIKULÁŠA PAGLIU, KŇAZA (1179–1256)
feb 16 celý deň
BL. MIKULÁŠA PAGLIU, KŇAZA (1179–1256)

Narodil sa koncom XII. storočia v talianskom mestečku Giovinazzo. Počas svojich štúdií v Bologni počul kázať svätého Dominika i zatúžil po dokonalosti. Od svätého Dominika tiež prijal rehoľný odev a poslanie kazateľa. Bol stálym sprievodcom blaženého otca Dominika na jeho apoštolských cestách, nasledoval horlivosť a ducha veľkého Magistra a sám sa stal „najobľúbenejším kazateľom.“ Vynikal svedomitosťou a jemnocitom a zaslúžil sa o štúdium Svätého písma a v práci na konkordancii. Zomrel v Perugii roku 1256. Pápež Lev XII. potvrdil jeho úctu 26. marca 1828.

MODLITBA

Pane a Bože náš, vlej nám dobrotivo ducha blahoslaveného Mikuláša, ktorému si dal milosť, aby výborne kázal tvoje slovo a blížnych získaval pre spásu. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme pevne vytrvali vo svätom povolaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

feb
18
Po
BL. JÁNA (ANGELIKA) Z FIESOLE, KŇAZA († 1455)
feb 18 celý deň
BL. JÁNA (ANGELIKA) Z FIESOLE, KŇAZA († 1455)

Ľubovoľná spomienka

Ján, vlastným menom Guido či Guidolinus, syn Petra, narodil sa koncom XIV. storočia vo Vicchii. V mladosti sa vo Florencii vyučil maliarskemu umeniu. Spolu so svojím rodným bratom Benediktom vstúpil do rehole Kazateľov v kláštore vo Fiesole, kde krátko predtým bl. Ján Dominici obnovil rehoľné observancie. Od neho asi roku 1420 prijal rehoľné meno i habit. Po vysvätení za kňaza v tom istom konvente dvakrát po sebe vykonával úrad vikára domu a potom priora. Prostredníctvom svojho nebeského umenia bratom i veriacim zanechal zobrazené božské tajomstvá, ktoré – verne zachovávajúc rehoľné povinnosti – prekontemploval v modlitbe a pri štúdiu posvätnej pravdy. Vo Fiesole (v rokoch 1425-1438) namaľoval mnoho oltárnych obrazov; podobne vo Florencii v kláštore sv. Marka, kde ho vtedajší prior, veľký otec Antonín, požiadal, aby maľbami vyzdobil kláštor, kapitulnú sieň, cely a chodby (v rokoch 1439-1445). Keď ho pápež Eugen IV. povolal do Ríma, vymaľoval po jednej kaplnke v chráme sv. Petra a vo Vatikánskom paláci. Potom i z poverenia pápeža Mikuláša V., ktorý ho mal v úcte najmä pre čistotu života a vynikajúce mravné kvality, vyzdobil pápežskú súkromnú kaplnku a pracovňu. Tiež pracoval v Kortone v kláštore sv. Dominika (1438) a v meste Orvieto na výzdobe katedrály (1447). Neprijal úrad florentského arcibiskupa, ktorý mu ponúkol pápež Eugen IV. Navrhol mu však, aby do tejto hodnosti povýšil sv. Antonína. Zomrel v Ríme v povesti svätosti 18. februára 1455 v kláštore pri kostole Santa Maria sopra Minerva. V tom istom kostole je pochovaný pod mramorovým náhrobkom, na ktorom je jeho podobizeň. Brat Ján bol prostý a priamy muž, skromný a pokorný; v maľbách pravdivo zbožný a anjelský, ctený, pritom však prístupný. Pre jeho neobyčajné čnosti a umeleckú metódu ho dôstojne pomenovali blahoslaveným Angelikom. Široko ďaleko sa preslávil svojou svätosťou a povestným nadaním. Napokon pápež Ján Pavol II. na jeho počesť a vzrast posvätných umení dovolil 3. októbra 1982 jeho liturgickú úctu pre celú rehoľu Kazateľov.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, na základe tvojho nesmierneho daru blahoslavený Ján Angelik s nežnou vrúcnosťou prenikol a zobrazil tajomstvá tvojho Slova. Na jeho príhovor veď aj nás, ktorí sme ťa už vierou spoznali, k nazeraniu na krásu tvojej vznešenosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

feb
19
Ut
BL. ALVARA Z KORDOBY, KŇAZA (cca 1360–cca 1430)
feb 19 celý deň
BL. ALVARA Z KORDOBY, KŇAZA (cca 1360–cca 1430)

Narodil sa asi v polovici XIV. storočia v španielskej Zamore. Rehoľný odev bratov Kazateľov prijal v roku 1368. Za účelom kázania precestoval dnešné Španielsko a Taliansko. Neďaleko Kordoby založil kláštor „Scala caeli“, v ktorom horlivo propagoval rehoľnú observanciu. Nadšene kázal a vytrvalo rozjímal o Pánovom umučení. Na Západe sa pričinil o rozšírenie pobožnosti „Krížovej cesty.“ Zomrel 19. februára asi roku 1430. Pápež Benedikt XIV. schválil jeho úctu 22. septembra 1741.

MODLITBA

Láskavý Otče a Bože náš, ty si blahoslaveného Alvara ozdobil láskou a kajúcnosťou. Na jeho príhovor a podľa jeho príkladu daj, aby sme na svojom tele vždy nosili známky Kristovho umierania a v srdci lásku k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

feb
20
St
BL. KRIŠTOFA Z MILÁNA, KŇAZA (cca 1410–1484)
feb 20 celý deň
BL. KRIŠTOFA Z MILÁNA, KŇAZA (cca 1410–1484)

Narodil sa okolo roku 1410 v Miláne. Vstúpil do rehole a úplne sa venoval putujúcemu kázaniu podľa príkladu sv. Vincenta Ferrera. Vynikol prísnym životom, dôverným spojením s Kristom a horlivosťou za duše a tak si zaslúžil záznam v starej kronike: „Bol pravým Christoforom, ktorý nosil Krista nielen podľa mena, ale i v srdci, a aj perami.“ Bol magistrom novicov a napísal pre nich knižku O službe Bohu. Zomrel v mestečku Taggia v marci 1484 a hneď ho uctievali ako svätého. Jeho úctu potvrdil 3. apríla 1875 pápež Pius IX.

MODLITBA

Všemohúci Bože, tvojím pričinením sa blahoslavený Krištof stal verným ohlasovateľom tvojho slova ľudu a horlivým služobníkom tvojej milosti. Udeľ prosíme, aby pre jeho zásluhy a podľa jeho príkladu sme v celej mysli i v celom srdci nosili Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

feb
26
Ut
BL. KONŠTANCA Z FABRIANA, KŇAZA († 1481)
feb 26 celý deň
BL. KONŠTANCA Z FABRIANA, KŇAZA († 1481)

Narodil sa začiatkom XV. storočia v talianskom mestečku Fabriano v chudobnej rodine. Do rehole vstúpil pätnásť ročný. Vytrvalo sa modlil, viedol prísny život, horlivo šíril pokoj. Stal sa jedným z veľkých apoštolov obnovy rehoľnej observancie, ktorú vtedy šíril sv. Antonín Florentský. Bol priorom vo Fabriane, Perugii a Ascoli. Zomrel 24. februára 1481 v Ascoli. Pápež Pius VII. schválil jeho úctu 22. septembra 1821.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného kňaza Konštanca preslávil medzi ľudom tým, že sa ustavične modlil a snažil sa o vytvorenie pokoja. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme kráčali po chodníkoch spravodlivosti a tak dosiahli pokoj a slávu naveky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
10
St
BL. ANTONA NEYROTA, KŇAZA A MUČENÍKA (cca 1423–1460)
apr 10 celý deň
BL. ANTONA NEYROTA, KŇAZA A MUČENÍKA (cca 1423–1460)

Narodil sa okolo roku 1423 v piemontskom Rivoli neďaleko Turína. Približne v polovici XV. storočia vo Florencii prijal rehoľný odev z rúk sv. Antonína, ktorý ho aj niekoľko rokov vychovával. Bol veľmi odvážny a prudký, chcel mnoho vidieť a skúsiť. Keď sa roku 1458 svojvoľne vydal na plavbu po mori, neďaleko Sicílie bol zajatý pirátmi a odvlečený do Tuniska. Tam podľahol nátlaku zmyslov, odpadol od viery a oženil sa. Keď sa dopočul o zbožnej smrti biskupa Antonína, pocítil pôsobenie Božej milosti. Znovu si obliekol rehoľný odev a dobrovoľne obetoval svoj život, keď ho na Zelený štvrtok roku 1460 ukameňovali. Pápež Klement XIII. schválil jeho úctu 22. februára 1767. Jeho telesné pozostatky sú vystavené k úcte v Rivoli.

MODLITBA

Láskavý Bože, ty si blahoslaveného Antona milosrdne priviedol k svetlu svojej pravdy a urobil si z neho vynikajúceho mučeníka. Udeľ nám, prosíme, aby sme sa poučili z jeho trpkých skúseností, ako máme zapierať seba a nadovšetko milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s duchom svätým po všetky veky vekov.

apr
13
So
BL. MARGITY Z CITTI DI CASTELLO, PANNY (1287–1320)
apr 13 celý deň
BL. MARGITY Z CITTI DI CASTELLO, PANNY (1287–1320)

Narodila sa v umbrijskom Citti di Castello roku 1287. Slepú od narodenia ju rodičia pohodili, a tak sa naučila spoliehať len na Boha. Žila podľa predpisov Tretieho rádu sv. Dominika. Každého dokázala potešiť, pretože vo svojom vnútri bola zaplavená Kristovým svetlom. Veľmi uctievala tajomstvo Kristovho vtelenia. Zomrela 13. apríla 1320 vo veku tridsaťtri rokov. Pápež Klement X. jej úctu potvrdil 6. apríla 1675.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si nevidiacu blahoslavenú Margitu vnútorne naplnil božským svetlom, takže osvieteným zrakom srdca mohla nazerať len na teba. Buď svetlom pre naše oči, aby sme sa zbavili temnôt tohto sveta a došli do vlasti večnej jasnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
14
Ne
BL. PETRA GONZÁLEZA, KŇAZA († 1246)
apr 14 celý deň
BL. PETRA GONZÁLEZA, KŇAZA († 1246)

Narodil sa na konci XII. storočia v kastílskej Palencii. Najprv bol čestným dekanom katedrálnej kapituly v Palencii, potom pod vplyvom Božej milosti požiadal o rehoľný odev. Po vstupe do Rehole kazateľov bol taký pokorný, akým bol predtým slávychtivý. Vynikal vo viere a v modlitbe, pomáhal blížnym. Venoval sa najmä chudobným a tým, ktorí sa živili prácou na nebezpečnom mori. Stal sa ochrancom námorníkov. Ľudovo ho volali „Svätý Telmus“, pretože utíšil hroznú búrku na mori, keď sa viacerí k nemu obrátili o pomoc. Zomrel 14. apríla 1246 v Tuy. Úcta k nemu sa rozšírila hneď od jeho smrti. Pápež Benedikt XIV. ju potvrdil 13. decembra 1741.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, námorníkom v nebezpečenstvách mora poukazuješ na zvláštnu pomoc blahoslaveného Petra. Na jeho príhovor nám dopraj, nech nám v búrkach tohto života stále žiari svetlo tvojej milosti, aby sme došli do prístavu večnej spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
17
St
BL. KLÁRY GAMBACORTOVEJ, REHOĽNÍČKY (1362–1420)
apr 17 celý deň
BL. KLÁRY GAMBACORTOVEJ, REHOĽNÍČKY (1362–1420)

Narodila sa roku 1362 ako dcéra Petra, dobre známeho muža z Pisy, vo Florencii alebo Benátkach, kam sa musela rodina vysťahovať. Vo veku dvanástich rokov sa vydala, ako pätnásťročná ovdovela. Aby ju odvrátili od posvätného predsavzatia, že sa zasvätí Bohu, rodičia ju väznili a týrali. Po prepustení na slobodu na radu sv. Kataríny Sienskej prijala rehoľný odev v kláštore sv. Kríža v Pise. Pretože túžila po prísnejšom spôsobe rehoľného života, vstúpila do nového kláštora sv. Dominika, ktorý pre ňu postavil jej otec. S veľkou múdrosťou a láskou duchovne viedla sebe zverené sestry. Osobitnú starostlivosť venovala vrahom svojho otca a bratov. Rada sa venovala štúdiu a vyzývala k tomu i sestry. Zomrela 17. apríla 1419. Pápež Pius VIII. potvrdil jej úctu 24. apríla 1830.

MODLITBA

Milosrdný Bože, daj nám ducha modlitby a kajúcnosti, aby sme kráčali v šľapajach blahoslavenej Kláry a aby sme dosiahli korunu, akú ona prijala v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
BL. MÁRIE MANCINIOVEJ, REHOĽNÍČKY (cca 1355–1431)
apr 17 celý deň
BL. MÁRIE MANCINIOVEJ, REHOĽNÍČKY (cca 1355–1431)

Narodila sa v polovici XIV. storočia v Pise. Dvakrát ovdovela a prišla o všetky deti. Novú životnú cestu na radu sv. Kataríny Sienskej začala pod regulou rehole najprv ako terciárka, neskôr v kláštore, ktorý založila bl. Klára Gambacortová. Ako mníška sa úplne venovala božskej kontemplácii a kajúcnosti. Zomrela 22. januára 1431. Hneď sa rozšírila jej úcta, ktorú 2. augusta 1855 potvrdil pápež bl. Pius IX.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, darca milosti a tešiteľ zarmútených, ty si blahoslavenú Máriu posilňoval v ťažkostiach života obdivuhodnou trpezlivosťou a nepremožiteľnou stálosťou ducha. Na jej príhovor nám pomôž, aby sme verne kráčali po rozličných cestách života a s úprimným srdcom sa riadili tvojou vôľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
apr
19
Pi
BL. ISNARDA Z CHIAMPA, KŇAZA († 1244)
apr 19 celý deň
BL. ISNARDA Z CHIAMPA, KŇAZA († 1244)

Narodil sa v obci Chiampo neďaleko Vicenze v Benátsku. Do rehole vstúpil okolo roku 1218 v Bologni. Bol „horlivým rehoľníkov a obľúbeným kazateľom“, „na tele i v srdci“ pestoval panický život, preslávil sa mnohými divmi. V Pávii založil konvent, ktorý múdro spravoval a riadil, a v ňom aj zomrel 19. marca 1244. Pápež Benedikt XV. potvrdil jeho úctu 12. marca 1919.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, svetlom svojej múdrosti zaháňaš tmy nevedomosti. Pre zásluhy a prosby blahoslaveného Isnarda posilni našu vieru a daj, aby plameň tvojej milosti, ktorý v ňom planul, nezhasol v našich pokušeniach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
BL. SIBYLINY BISCOSSIOVEJ, PANNY (1287–1367)
apr 19 celý deň
BL. SIBYLINY BISCOSSIOVEJ, PANNY (1287–1367)

Narodila sa roku 1287 v lombardskej Pávii. V mladom veku prišla o rodičov a v dvanástich rokoch o zrak. Ujali sa jej niektoré sestry Tretieho rádu sv. Dominika. Prijala ich odev a regulu, naučila sa horlivo skúmať Božie tajomstvá. Šesťdesiatpäť rokov prežila v uzavretej miestnosti pri kostole bratov kazateľov. Mnoho ľudí posilnila vnútorným svetlom, keď ju žiadali o pomoc. Osobitne uctievala ukrižovaného Krista a Ducha Svätého. Zomrela 19. marca 1367 vo veku osemdesiat rokov. Pápež bl. Pius IX. potvrdil jej úctu 17. augusta 1854.

MODLITBA

Pane a Bože náš, prosíme ťa, roznieť v našich srdciach onen božský oheň Ducha Svätého, ktorým si podivuhodne občerstvoval myseľ blahoslavenej Sibylliny. Posilni i nás tým istým nadprirodzeným svetlom, aby sme pochopili tajomstvá ukrižovaného Krista a tak aby sme stále vzrástali v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
apr
20
So
SV. AGNESY Z MONTEPULCIANA, PANNY (cca 1268–1317)
apr 20 celý deň
SV. AGNESY Z MONTEPULCIANA, PANNY (cca 1268–1317)

Spomienka

Narodila sa roku 1268 v meste Gracciano v Taliansku. Pochádzala zo zámožnej rodiny Segniovcov. Ako deväťročná vstúpila do kláštora istých panien z Montepulciana. V pätnástom roku života, so súhlasom pápeža, ale proti jej vôli, urobili ju predstavenou sestier kláštora vo Viterbe, ktorého výstavbu sama účinne podporila. Po dvadsiatich dvoch rokoch vyhovela prosbám občanov z Montepulciana a presťahovala sa k nim do kláštora, ktorý nedávno založila (1306) a dala mu regulu svätého Augustína. Po niekoľkých rokoch ho „plne a vo všetkom“ podriadila vedeniu rehole Kazateľov, keďže túžila dosiahnuť evanjeliovú dokonalosť pod vedením stanov rehole svätého Dominika. S hlboko precítenou zbožnosťou uctievala dieťa Ježiša a jeho panenskú Matku. Duch Svätý ju podporil svojimi darmi a urobil ju žiarivou fakľou modlitby a lásky. Príkladom svojho čnostného života a vážnosťou občanov dosiahla, že nevyprchalo nadšenie za uchovanie jednoty a daru pokoja. Svätá Katarína Sienská ju právom nazvala „vznešenou matkou“, ktorú hodno nasledovať „pre jej učenosť a vzor pravej pokory.“ Zomrela 20. apríla 1317. Pápež Benedikt XIII. ju dňa 10. decembra 1726 zapísal do zoznamu svätých panien.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si svoju snúbenicu Agnesu vyznamenal darom vrúcnej modlitby; daj, aby sme podľa jej príkladu stále mysleli na teba a dosiahli bohaté plody zbožnosti. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
27
So
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)
apr 27 celý deň
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)

Narodila sa v pravoslávnej rodine roku 1493 v jednej čiernohorskej obci. V mladosti pásla ovce. Žila ako pustovníčka, pretože sa chcela viac podobať trpiacemu Kristovi. Potom prijala odev Tretieho rádu sv. Dominika a tiež nové meno Hosanna. Horlivo rozjímala o božských veciach, často sa modlila, pretože sa zaujímala nielen o svoju spásu, ale i o spásu iných. Zomrela 27. apríla 1565. Pápež Pius XI. schválil jej úctu 21. decembra 1927 a vzýval ju o pomoc pri zjednotení Cirkvi.

MODLITBA

Pane a Bože náš, obnov v našich srdciach lásku k tvojmu krížu. Nech sa na príhovor a podľa príkladu blahoslavenej Hosanny, ktorá trpela za jednotu Cirkvi, staneme účastnými tvojich bolestí i slávy. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
29
Po
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)
apr 29 celý deň
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)

Sviatok

Narodila sa roku 1347 v Siene v Taliansku, v osade zvanej Fontebranda. Pochádzala z veľmi početnej rodiny; z 25 detí bola predposledná. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, zaviazala sa Bohu sľubom panenstva (r. 1354). Keď prekonala prekážky, ktoré jej členovia rodiny často stavali do cesty, začala žiť prísnym životom modlitby, pôstu a pokánia v spoločenstve Kajúcich sestier svätého Dominika (r. 1363). Vhĺbila sa do rozjímania o „Prvej sladkej Pravde“, a usilovala sa „poznávať Boha v sebe a seba v Bohu.“ Doma viedla prísne odriekavý život až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, vykročiť na cestu činného apoštolátu. Odvtedy, čo ju Duch Svätý zázračne obdaril svojimi milosťami a ona ho celkom pochopila a sa mu podriadila, v „izbičke vnútorej svojej duše“ spájala hlbokú kontempláciu o nebeských veciach s obdivuhodnou apoštolskou činnosťou. Plamennou výrečnosťou a krásnymi listami samého pápeža naviedla na to, aby sa vrátil do svojho sídla v Ríme (r. 1376), a tiež ju stálo veľa námahy, aby mnoho mužov a žien každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Zapálená láskou k Bohu usilovala stať sa podobnou ukrižovanému Kristovi, a tak si zaslúžila, že dňa 1. apríla 1375 bola ozdobená aj posvätnými stigmami, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. „Jej učenosť nebola nadobudnutá, bolo vidieť, že prv bola učiteľkou ako žiačkou“, hovorí sa v kanonizačnej bule. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí, najmä Dialóg (r. 1378). A tá, ktorú vtedajšia početná rodina jej žiakov právom nazývala menom „Matka“, aj v celej terajšej dominikánskej rodine má toto meno natrvalo. Zomrela v Ríme roku 1380 a je pochovaná v chráme Santa Maria sopra Minerva. Pápež Pius II. ju 29.júna 1461 zapísal do zoznamu svätých a pápež Pavol VI. ju roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi a pápež Ján Pavol II. Ju roku 2000 vyhlásil za spolupatrónku Európy.

MODLITBA

Všemohúci Bože, prostredníctvom svätej Kataríny nás poúčaš, že svetlo pravého sebapoznania získame, ak poznáme súčasne a obdivuhodne, čo si ty v nás a čo sme my v tebe; na jej príhovor nám daj pravdivým poznaním zveľaďovať sa v čnostiach, aby sme ťa zo dňa na deň viac milovali a dokonalejšie ti slúžili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
30
Ut
SV. PIA V., PÁPEŽA (1504–1572)
apr 30 celý deň
SV. PIA V., PÁPEŽA (1504–1572)

Spomienka

Narodil sa roku 1504 v Bosco Marengo blízko Alessandrie v Taliansku. Jeho rodné meno bolo Anton Ghislieri. Roku 1520 ako štrnásťročný mladík prijal rúcho bratov Kazateľov a tiež rehoľné meno Michal. Roku 1528 prijal kňazské svätenie a dostal hodnosť lektora; vyučoval posvätnú teológiu a viac ráz bol predstaveným kláštora. Pozornosť budil svojím čestným a voči sebe prísnym životom. Roku 1551 bol menovaný generálnym komisárom Rímskej inkvizície, neskôr roku 1556 ho pápež Pavol IV. vymenoval za biskupa v Nepi a Sutri a napokon roku 1557 za kardinála. Nakoniec roku 1560 ho pápež Pius IV. ustanovil za biskupa v Mondovi v Piemonte. Na návrh svätého Karola Borromea bol 7. januára 1566 zvolený do hodnosti najvyššieho pastiera Cirkvi, za pápeža, a prijal meno Pius V. Ako pápež všetky sily venoval službe pre spásu duší a pre obranu Cirkvi. Rázne obhajoval katolícku vieru proti reformátorom a novátorom a bdel nad šírením viery. Do života uviedol reformné dekréty Tridentského koncilu: postupne od základu zreformoval rímsku Kúriu; dal vytlačiť „Rímsky katechizmus“ (r. 1566), aby sa pomohlo kňazom pri vyučovaní náboženstva; rozhodol sa postaviť na pevný základ vzdelávania duchovných, najmä tým, že v seminároch zaviedol štúdium slávneho diela svätého Tomáša Akvinského „Summa Theologiae“. Napriek obmedzenému udeľovaniu titulov vyhlásil svätého Tomáša za učiteľa Cirkvi s prívlastkom „Anjelský“, v poradí už piateho v Latinskej Cirkvi (r. 1567); úspešne obnovil, zjednotil a pevne ustálil liturgiu tým, že roku 1568 vydal „Breviár“ a roku 1570 „Rímsky misál“; vyzdvihol jednotu vieroučnej tradície vo Východnej a Latinskej Cirkvi, keď štyroch popredných teologických učencov z oboch Cirkví vyznamenal titulom „Učiteľ Cirkvi“. Proti nepriateľom viery sa postavil na odpor so všetkou mocou a obrannými opatreniami, z ktorých treba spomenúť ním zhromaždené vojsko na zastavenie tureckých výbojov v Stredozemnom mori. Námorná bitka pri Lepante 7. októbra 1571 sa skončila presvedčivým víťazstvom kresťanov a pápež dojatý prisúdil víťazstvo pomoci ružencovej Bohorodičky Panny Márie, a na ten deň určil aj jej sviatok (r. 1572). V úplnej odovzdanosti do vôle Božej zomrel v Ríme 1. mája 1572. Pápež Klement X. vyhlásil ho 1. mája 1672 za blahoslaveného a Klement XI. dňa 22. mája 1712 za svätého. Jeho telesné pozostatky sú uložené a uctievané v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, vo svojej prozreteľnosti si poslal svojmu ľudu svätého pápeža Pia, ktorý hájil pravú vieru a obnovil liturgiu Cirkvi; daj, aby sme na jeho príhovor slávili tajomstvá spásy so živou vierou a uvádzali ich do života činorodou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
4
So
BL. EMÍLIE BICCHIERIOVEJ, PANNY (1238–1314)
máj 4 celý deň
BL. EMÍLIE BICCHIERIOVEJ, PANNY (1238–1314)

Narodila sa roku 1238 v piemontskom meste Vercelli. Vo veku devätnásť rokov zložila rehoľné sľuby v dominikánskom kláštore, ktorý dal postaviť jej otec. Viackrát bola priorkou, ale tak zachovávala pokoru, že s radosťou v dome vykonávala i najnižšie služby. Lipla len k Bohu a vrúcne mu ďakovala za dobrodenia, ktorých sa jej od neho dostávalo. Osobitne uctievala Kristovo umučenie. Pán si ju k sebe povolal na slávnosť Nájdenia sv. Kríža 3. mája 1314. Pápež Klement XIV. potvrdil jej úctu 19. júla 1769.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslavenú Emíliu naučil hľadať a pred všetkým pozemským uprednostňovať jedine teba; pre jej zásluhy a podľa jej príkladu nám daj, aby sme sa zapierali a s vďačným srdcom ťa milovali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
5
Ne
SV. VINCENTA FERRERA, KŇAZA (1350–1419)
máj 5 – máj 6 celý deň
SV. VINCENTA FERRERA, KŇAZA (1350–1419)

Spomienka

Narodil sa roku 1350 vo Valencii, ktorá bola vtedy súčasťou Aragónskeho kráľovstva. Ako sedemnásťročný mládenec vstúpil do rehole a podrobil sa prísnej disciplíne duchovného života, o čom podal krásne svedectvo v traktáte „O duchovnom živote“. Spočiatku sa venoval prednáškam z odboru filozofie a teológie, okrem toho v rokoch 1380 až 1390 vykonal tiež viaceré služby z poverenia legáta kardinála Petra de Luna a aragónskeho kráľa Jána I., ktorých cieľom bolo usporiadať pomery v živote občianskom a cirkevnom. Medzičasom sa venoval aj činnosti kazateľskej, najskôr pri pápežovi v Avignone, potom v oblastiach južného Francúzska a v Itálii. Trvalo to až do roku 1399, kedy sa celkom oddal službe „putujúceho kazateľa“ ako „Kristov splnomocnenec“. V liste proti pápežovi Benediktovi XIII. dosvedčuje, že toto poverenie dostal od samého Krista. Po odstránení protipápeža – ktorého spočiatku dobromyseľne aj on sám podporoval – bol veľmi skormútený nad tým, že sa Cirkev tak triešti, a preto zo všetkých síl pracoval na obnove pokoja a jednoty Cirkvi, rozštiepenej rozkolom. Naplnený darmi Ducha Svätého a vyzbrojený apoštolskými právomocami precestoval takmer všetky kraje západnej Európy. Stal sa z neho slávny kazateľ, obdarený charizmami, z ktorého mali duše veriacich nesmierny úžitok. Zomrel 5. apríla roku 1419 vo francúzskom meste Vannes. Pápež Kalixt III. ho pripočítal do spoločenstva svätých dňa 29. júna roku 1455.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si nás kázňami svätého Vincenta naučil, ako máme ísť po ceste do nebeskej vlasti, kým očakávame jeho príchod v sláve. Prosíme ťa, na jeho príhovor nám daj, aby sme horlivo konali skutky lásky a nehľadali trvalý domov tu na zemi, ale vo večnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
7
Ut
BL. ALBERTA Z BERGAMA, OTCA RODINY († 1279)
máj 7 – máj 8 celý deň
BL. ALBERTA Z BERGAMA, OTCA RODINY († 1279)

Narodil sa okolo roku 1214 v obci Villa d’Ogna pri Bergame. Oženil sa a trpezlivo znášal sťažnosti svojej manželky, že štedro obdarúva chudobných. Nemali deti, a preto keď ovdovel, opustil otcovské polia, odišiel do Kremony a žil tam ako chudobný kresťan. Odporoval chudobným bludárom. Chcel napodobniť ducha chudoby a kajúcnosti sv. Dominika, ktorý bol v tom čase (1234) vyhlásený za svätého, a tak sa pridal k dominikánskym terciárom (okolo r. 1260). Magister rehole Munio de Zamora (1285) zakrátko po Albertovej smrti schválil jeho plnú príslušnosť k reholi. Albert býval v konvente a horlivo pracoval „za vieru a pokoj“. Tiež slúžil pútnikom. Zomrel 7. mája 1279. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu schválil 9. mája 1748. Jeho telesné pozostatky sú uložené v lombardskej obci Villa d’Ogna.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému Albertovi doprial, že vynikal pokorným životom, horlivosťou za pravdu a apoštolskou láskou. Daj, aby sme si zaslúžili kráčať v jeho šľapajach, a tak aby sme získali odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.