Narodil sa okolo roku 1326 v mestečku Savigliano neďaleko Turína. Do rehole Kazateľov vstúpil v mladosti. Po mučeníckej smrti bl. Petra z Ruff?e na príkaz pápeža Urbana V. zastával úrad generálneho inkvizítora. Prijaté poslanie inkvizítora plnil verne, pretože sa posilňoval nepretržitou modlitbou a cvičením čností. Nepremožiteľná statočnosť ho 9. apríla 1374 priviedla v Bricherasi k sláve mučeníctva. Jeho úctu, dosvedčenú troma listami pápeža Gregora XI. z roku 1375, potvrdil 4. decembra 1856 pápež Pius IX. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Racconigi.
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si blahoslavenému Antonovi udelil nepremožiteľnú statočnosť ducha, aby posilňoval jednotu viery. Daj, prosíme, aby sme jeho nasledovaním dosiahli cieľ našej viery, spásu duší. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1420 v mestečku Savigliano. Tam tiež vstúpil do rehole Kazateľov. Po teologických štúdiách v roku 1452 v Turíne získal doktorát a bol prijatý do zboru univerzitných profesorov. Vynikal na poli teológie i v apoštolskej službe. Zastával úrad inkvizítora a dôsledne obhajoval vieru. Náuku, ktorú dlhú dobu vynikajúco podával, potvrdil mučeníckou smrťou 21. apríla 1466. Jeho úctu 22. augusta 1853 schválil pápež Pius IX. Jeho telo bolo prenesené do Cervere.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Bartolomeja urobil významným bojovníkom za vieru a ozdobil si ho mučeníckou korunou. Pre jeho zásluhy a príklad nám dopraj, aby sme stále niesli kríž a spolu s ním aby sme si zaslúžili účasť na tvojej sláve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1320 na Rudolfovom hrade, ľudovo nazývanom Ruff?a, v talianskom Piemonte. Veľmi mladý vstúpil v Savigliano do rehole Kazateľov. Vynikal prísnym životom, výbornou náukou a dokonalým sebazáporom. Aby prispel k upevneniu kresťanských mravov, apoštolsky pôsobil v úrade inkvizítora proti Valdencom. Vrcholnú obetu za Krista a bratov priniesol 2. februára 1365, keď ho bludári zabili v Suse. Pápež Pius IX. schválil 4. decembra 1856 úctu, ktorá mu bola preukazovaná od čias jeho mučeníckej smrti. Jeho telesné pozostatky boli prenesené do Turína.
MODLITBA
Láskavý Bože, ty si blahoslavenému Petrovi milosrdne doprial mučenícku korunu za to, že bránil pravú vieru; pre jeho zásluhy a na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa ti vždy páčili vierou, ktorá sa prejavuje láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Pochádzala zo šľachtického rodu. Narodila sa roku 1522 a dali jej meno Alexandra. Po strate matky, ešte ako dievčatko, zahorela veľkou láskou k ukrižovanému Kristovi. Ako dvanásťročná vstúpila do kláštora svätého Vincenta sestier Tretieho rádu sv. Dominika v meste Prato a prijala rehoľné meno Katarína. Podnecovaná silou Ducha Svätého ustavične túžila oslavovať Boha a vykonala obrodu rehoľného života podľa zásad brata Hieronyma Savonarolu, ktorého vďačne a s úctou nasledovala. Keď v duši zápalisto a pozorne sledovala Kristovo umučenie, bolo jej dané, aby v mystickom spoločenstve s ním živo prežívala jeho utrpenie aj na vlastnom tele. Zostavila aj drobné verše, vybrané zo Svätého písma, na podporu a rozšírenie takéhoto druhu rozjímania. Dva razy bola predstavenou kláštora a vynikajúco viedla komunitu rozvážne a s láskou. Obohatená darmi nebeského Ženícha a podporená Božou milosťou zanechala prekrásne príklady duchovnej vyzretosti, najmä v listoch, ktoré adresovala vynikajúcim a svätým mužom a ženám tej doby, ako sv. Filipovi Nerimu, sv. Karolovi Borromeovi, sv. Márii Magdaléne de‘ Pazzi. Zomrela 2. februára 1590 v Prato. Dňa 23. novembra 1732 ju pápež Klement XII. vyhlásil za blahoslavenú a Benedikt XIV. ju zapísal do zoznamu svätých dňa 29. júna 1746.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, z tvojej vôle sa svätá panna Katarína preslávila rozjímaním o utrpení tvojho Syna. Na jej príhovor nám láskavo daj, aby sme nábožne rozjímali o týchto tajomstvách a zaslúžili si ich ovocie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa asi roku 1180 v Orleánskej diecéze vo Francúzsku. Bol doktorom práv a na parížskej univerzite prednášal kánonické právo. Keď prechádzal Rímom s úmyslom navštíviť posvätné miesta, upútali ho slová svätého otca Dominika. Podmanený evanjeliovou chudobou našej rehole a jej apoštolskou horlivosťou, potom keď bol zázračným spôsobom uzdravený prostredníctvom blahoslavenej Panny Márie, prijal rehoľný odev, ktorý mu ona sama ukázala. Príkladom čnostného života a ohnivou výrečnosťou, najprv v Bologni a potom v Paríži pritiahol do rehole veľké množstvo mladíkov i slávnych mužov. Múdro usporiadal spoločný život, horlivo ho podporoval a apoštolskou horlivosťou planul za Kristovo kráľovstvo. Zomrel roku 1220 v Paríži a pochovali ho v kostole Notre Dame des Champs. Hneď ho uctievali ako svätého. 8. júla 1875 pápež Pius IX. schválil jeho úctu.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, darom tvojej milosti blahoslavený kňaz Reginald nastúpil prostredníctvom Matky milosrdenstva na cestu evanjeliovej chudoby a priviedol na ňu i mnohých iných. Na jeho príhovor veď naše kroky podľa svojho rozhodnutia, aby sme sa s radostným srdcom ponáhľali po ceste tvojich prikázaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Narodil sa koncom XII. storočia v meste Burgberg vo Vestfálsku. 12. februára 1220 v Paríži prijal rehoľné rúcho z rúk blahoslaveného Reginalda. Po smrti sv. Dominika stal sa jeho prvým nástupcom vo vedení rehole. Úrad vykonával v priateľskom bratskom duchu plných pätnásť rokov a staral sa o bratov a sestry, slúžil a pomáhal im slovom a osobným príkladom, tiež písomnými príhovormi a častými vizitáciami. Postaral sa o zostavenie a vydanie rehoľných predpisov. Rehoľu najviac upevnil a rozšíril svojou nezvyčajnou vľúdnosťou, príkladným životom a obdivuhodnou rečníckou schopnosťou. Napĺňala ho plamenná láska a dôvera k panenskej Bohorodičke, a preto nariadil, aby sa po kompletóriu na jej počesť spievala antifóna Salve, Regina. Navštívil aj Svätú zem, aby tam vykonal vizitáciu dominikánskej provincie. Na spiatočnej ceste tragicky zahynul pri stroskotaní lode dňa 13. februára 1237. Bratia a veriaci hneď po jeho smrti mu preukazovali úctu rôznymi spôsobmi. Pápež Lev XII. dňa 10. mája 1826 potvrdil jeho uctievanie.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si preslávil blahoslaveného kňaza Jordána nezvyčajnou horlivosťou o duše a mimoriadnym úspechom pri šírení rehole. Pre jeho zásluhy daj, nech podľa jeho príkladu verne hlásame cestu k spáse a nech žijeme v takom istom duchu, aby sme mohli ustavične šíriť Kristovo kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa koncom XII. storočia v talianskom mestečku Giovinazzo. Počas svojich štúdií v Bologni počul kázať svätého Dominika i zatúžil po dokonalosti. Od svätého Dominika tiež prijal rehoľný odev a poslanie kazateľa. Bol stálym sprievodcom blaženého otca Dominika na jeho apoštolských cestách, nasledoval horlivosť a ducha veľkého Magistra a sám sa stal „najobľúbenejším kazateľom.“ Vynikal svedomitosťou a jemnocitom a zaslúžil sa o štúdium Svätého písma a v práci na konkordancii. Zomrel v Perugii roku 1256. Pápež Lev XII. potvrdil jeho úctu 26. marca 1828.
MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám dobrotivo ducha blahoslaveného Mikuláša, ktorému si dal milosť, aby výborne kázal tvoje slovo a blížnych získaval pre spásu. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme pevne vytrvali vo svätom povolaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Ján, vlastným menom Guido či Guidolinus, syn Petra, narodil sa koncom XIV. storočia vo Vicchii. V mladosti sa vo Florencii vyučil maliarskemu umeniu. Spolu so svojím rodným bratom Benediktom vstúpil do rehole Kazateľov v kláštore vo Fiesole, kde krátko predtým bl. Ján Dominici obnovil rehoľné observancie. Od neho asi roku 1420 prijal rehoľné meno i habit. Po vysvätení za kňaza v tom istom konvente dvakrát po sebe vykonával úrad vikára domu a potom priora. Prostredníctvom svojho nebeského umenia bratom i veriacim zanechal zobrazené božské tajomstvá, ktoré – verne zachovávajúc rehoľné povinnosti – prekontemploval v modlitbe a pri štúdiu posvätnej pravdy. Vo Fiesole (v rokoch 1425-1438) namaľoval mnoho oltárnych obrazov; podobne vo Florencii v kláštore sv. Marka, kde ho vtedajší prior, veľký otec Antonín, požiadal, aby maľbami vyzdobil kláštor, kapitulnú sieň, cely a chodby (v rokoch 1439-1445). Keď ho pápež Eugen IV. povolal do Ríma, vymaľoval po jednej kaplnke v chráme sv. Petra a vo Vatikánskom paláci. Potom i z poverenia pápeža Mikuláša V., ktorý ho mal v úcte najmä pre čistotu života a vynikajúce mravné kvality, vyzdobil pápežskú súkromnú kaplnku a pracovňu. Tiež pracoval v Kortone v kláštore sv. Dominika (1438) a v meste Orvieto na výzdobe katedrály (1447). Neprijal úrad florentského arcibiskupa, ktorý mu ponúkol pápež Eugen IV. Navrhol mu však, aby do tejto hodnosti povýšil sv. Antonína. Zomrel v Ríme v povesti svätosti 18. februára 1455 v kláštore pri kostole Santa Maria sopra Minerva. V tom istom kostole je pochovaný pod mramorovým náhrobkom, na ktorom je jeho podobizeň. Brat Ján bol prostý a priamy muž, skromný a pokorný; v maľbách pravdivo zbožný a anjelský, ctený, pritom však prístupný. Pre jeho neobyčajné čnosti a umeleckú metódu ho dôstojne pomenovali blahoslaveným Angelikom. Široko ďaleko sa preslávil svojou svätosťou a povestným nadaním. Napokon pápež Ján Pavol II. na jeho počesť a vzrast posvätných umení dovolil 3. októbra 1982 jeho liturgickú úctu pre celú rehoľu Kazateľov.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, na základe tvojho nesmierneho daru blahoslavený Ján Angelik s nežnou vrúcnosťou prenikol a zobrazil tajomstvá tvojho Slova. Na jeho príhovor veď aj nás, ktorí sme ťa už vierou spoznali, k nazeraniu na krásu tvojej vznešenosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa asi v polovici XIV. storočia v španielskej Zamore. Rehoľný odev bratov Kazateľov prijal v roku 1368. Za účelom kázania precestoval dnešné Španielsko a Taliansko. Neďaleko Kordoby založil kláštor „Scala caeli“, v ktorom horlivo propagoval rehoľnú observanciu. Nadšene kázal a vytrvalo rozjímal o Pánovom umučení. Na Západe sa pričinil o rozšírenie pobožnosti „Krížovej cesty.“ Zomrel 19. februára asi roku 1430. Pápež Benedikt XIV. schválil jeho úctu 22. septembra 1741.
MODLITBA
Láskavý Otče a Bože náš, ty si blahoslaveného Alvara ozdobil láskou a kajúcnosťou. Na jeho príhovor a podľa jeho príkladu daj, aby sme na svojom tele vždy nosili známky Kristovho umierania a v srdci lásku k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1410 v Miláne. Vstúpil do rehole a úplne sa venoval putujúcemu kázaniu podľa príkladu sv. Vincenta Ferrera. Vynikol prísnym životom, dôverným spojením s Kristom a horlivosťou za duše a tak si zaslúžil záznam v starej kronike: „Bol pravým Christoforom, ktorý nosil Krista nielen podľa mena, ale i v srdci, a aj perami.“ Bol magistrom novicov a napísal pre nich knižku O službe Bohu. Zomrel v mestečku Taggia v marci 1484 a hneď ho uctievali ako svätého. Jeho úctu potvrdil 3. apríla 1875 pápež Pius IX.
MODLITBA
Všemohúci Bože, tvojím pričinením sa blahoslavený Krištof stal verným ohlasovateľom tvojho slova ľudu a horlivým služobníkom tvojej milosti. Udeľ prosíme, aby pre jeho zásluhy a podľa jeho príkladu sme v celej mysli i v celom srdci nosili Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa začiatkom XV. storočia v talianskom mestečku Fabriano v chudobnej rodine. Do rehole vstúpil pätnásť ročný. Vytrvalo sa modlil, viedol prísny život, horlivo šíril pokoj. Stal sa jedným z veľkých apoštolov obnovy rehoľnej observancie, ktorú vtedy šíril sv. Antonín Florentský. Bol priorom vo Fabriane, Perugii a Ascoli. Zomrel 24. februára 1481 v Ascoli. Pápež Pius VII. schválil jeho úctu 22. septembra 1821.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného kňaza Konštanca preslávil medzi ľudom tým, že sa ustavične modlil a snažil sa o vytvorenie pokoja. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme kráčali po chodníkoch spravodlivosti a tak dosiahli pokoj a slávu naveky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1326 v mestečku Savigliano neďaleko Turína. Do rehole Kazateľov vstúpil v mladosti. Po mučeníckej smrti bl. Petra z Ruff?e na príkaz pápeža Urbana V. zastával úrad generálneho inkvizítora. Prijaté poslanie inkvizítora plnil verne, pretože sa posilňoval nepretržitou modlitbou a cvičením čností. Nepremožiteľná statočnosť ho 9. apríla 1374 priviedla v Bricherasi k sláve mučeníctva. Jeho úctu, dosvedčenú troma listami pápeža Gregora XI. z roku 1375, potvrdil 4. decembra 1856 pápež Pius IX. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Racconigi.
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si blahoslavenému Antonovi udelil nepremožiteľnú statočnosť ducha, aby posilňoval jednotu viery. Daj, prosíme, aby sme jeho nasledovaním dosiahli cieľ našej viery, spásu duší. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1420 v mestečku Savigliano. Tam tiež vstúpil do rehole Kazateľov. Po teologických štúdiách v roku 1452 v Turíne získal doktorát a bol prijatý do zboru univerzitných profesorov. Vynikal na poli teológie i v apoštolskej službe. Zastával úrad inkvizítora a dôsledne obhajoval vieru. Náuku, ktorú dlhú dobu vynikajúco podával, potvrdil mučeníckou smrťou 21. apríla 1466. Jeho úctu 22. augusta 1853 schválil pápež Pius IX. Jeho telo bolo prenesené do Cervere.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Bartolomeja urobil významným bojovníkom za vieru a ozdobil si ho mučeníckou korunou. Pre jeho zásluhy a príklad nám dopraj, aby sme stále niesli kríž a spolu s ním aby sme si zaslúžili účasť na tvojej sláve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1320 na Rudolfovom hrade, ľudovo nazývanom Ruff?a, v talianskom Piemonte. Veľmi mladý vstúpil v Savigliano do rehole Kazateľov. Vynikal prísnym životom, výbornou náukou a dokonalým sebazáporom. Aby prispel k upevneniu kresťanských mravov, apoštolsky pôsobil v úrade inkvizítora proti Valdencom. Vrcholnú obetu za Krista a bratov priniesol 2. februára 1365, keď ho bludári zabili v Suse. Pápež Pius IX. schválil 4. decembra 1856 úctu, ktorá mu bola preukazovaná od čias jeho mučeníckej smrti. Jeho telesné pozostatky boli prenesené do Turína.
MODLITBA
Láskavý Bože, ty si blahoslavenému Petrovi milosrdne doprial mučenícku korunu za to, že bránil pravú vieru; pre jeho zásluhy a na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa ti vždy páčili vierou, ktorá sa prejavuje láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Pochádzala zo šľachtického rodu. Narodila sa roku 1522 a dali jej meno Alexandra. Po strate matky, ešte ako dievčatko, zahorela veľkou láskou k ukrižovanému Kristovi. Ako dvanásťročná vstúpila do kláštora svätého Vincenta sestier Tretieho rádu sv. Dominika v meste Prato a prijala rehoľné meno Katarína. Podnecovaná silou Ducha Svätého ustavične túžila oslavovať Boha a vykonala obrodu rehoľného života podľa zásad brata Hieronyma Savonarolu, ktorého vďačne a s úctou nasledovala. Keď v duši zápalisto a pozorne sledovala Kristovo umučenie, bolo jej dané, aby v mystickom spoločenstve s ním živo prežívala jeho utrpenie aj na vlastnom tele. Zostavila aj drobné verše, vybrané zo Svätého písma, na podporu a rozšírenie takéhoto druhu rozjímania. Dva razy bola predstavenou kláštora a vynikajúco viedla komunitu rozvážne a s láskou. Obohatená darmi nebeského Ženícha a podporená Božou milosťou zanechala prekrásne príklady duchovnej vyzretosti, najmä v listoch, ktoré adresovala vynikajúcim a svätým mužom a ženám tej doby, ako sv. Filipovi Nerimu, sv. Karolovi Borromeovi, sv. Márii Magdaléne de‘ Pazzi. Zomrela 2. februára 1590 v Prato. Dňa 23. novembra 1732 ju pápež Klement XII. vyhlásil za blahoslavenú a Benedikt XIV. ju zapísal do zoznamu svätých dňa 29. júna 1746.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, z tvojej vôle sa svätá panna Katarína preslávila rozjímaním o utrpení tvojho Syna. Na jej príhovor nám láskavo daj, aby sme nábožne rozjímali o týchto tajomstvách a zaslúžili si ich ovocie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa asi roku 1180 v Orleánskej diecéze vo Francúzsku. Bol doktorom práv a na parížskej univerzite prednášal kánonické právo. Keď prechádzal Rímom s úmyslom navštíviť posvätné miesta, upútali ho slová svätého otca Dominika. Podmanený evanjeliovou chudobou našej rehole a jej apoštolskou horlivosťou, potom keď bol zázračným spôsobom uzdravený prostredníctvom blahoslavenej Panny Márie, prijal rehoľný odev, ktorý mu ona sama ukázala. Príkladom čnostného života a ohnivou výrečnosťou, najprv v Bologni a potom v Paríži pritiahol do rehole veľké množstvo mladíkov i slávnych mužov. Múdro usporiadal spoločný život, horlivo ho podporoval a apoštolskou horlivosťou planul za Kristovo kráľovstvo. Zomrel roku 1220 v Paríži a pochovali ho v kostole Notre Dame des Champs. Hneď ho uctievali ako svätého. 8. júla 1875 pápež Pius IX. schválil jeho úctu.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, darom tvojej milosti blahoslavený kňaz Reginald nastúpil prostredníctvom Matky milosrdenstva na cestu evanjeliovej chudoby a priviedol na ňu i mnohých iných. Na jeho príhovor veď naše kroky podľa svojho rozhodnutia, aby sme sa s radostným srdcom ponáhľali po ceste tvojich prikázaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Narodil sa koncom XII. storočia v meste Burgberg vo Vestfálsku. 12. februára 1220 v Paríži prijal rehoľné rúcho z rúk blahoslaveného Reginalda. Po smrti sv. Dominika stal sa jeho prvým nástupcom vo vedení rehole. Úrad vykonával v priateľskom bratskom duchu plných pätnásť rokov a staral sa o bratov a sestry, slúžil a pomáhal im slovom a osobným príkladom, tiež písomnými príhovormi a častými vizitáciami. Postaral sa o zostavenie a vydanie rehoľných predpisov. Rehoľu najviac upevnil a rozšíril svojou nezvyčajnou vľúdnosťou, príkladným životom a obdivuhodnou rečníckou schopnosťou. Napĺňala ho plamenná láska a dôvera k panenskej Bohorodičke, a preto nariadil, aby sa po kompletóriu na jej počesť spievala antifóna Salve, Regina. Navštívil aj Svätú zem, aby tam vykonal vizitáciu dominikánskej provincie. Na spiatočnej ceste tragicky zahynul pri stroskotaní lode dňa 13. februára 1237. Bratia a veriaci hneď po jeho smrti mu preukazovali úctu rôznymi spôsobmi. Pápež Lev XII. dňa 10. mája 1826 potvrdil jeho uctievanie.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si preslávil blahoslaveného kňaza Jordána nezvyčajnou horlivosťou o duše a mimoriadnym úspechom pri šírení rehole. Pre jeho zásluhy daj, nech podľa jeho príkladu verne hlásame cestu k spáse a nech žijeme v takom istom duchu, aby sme mohli ustavične šíriť Kristovo kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa koncom XII. storočia v talianskom mestečku Giovinazzo. Počas svojich štúdií v Bologni počul kázať svätého Dominika i zatúžil po dokonalosti. Od svätého Dominika tiež prijal rehoľný odev a poslanie kazateľa. Bol stálym sprievodcom blaženého otca Dominika na jeho apoštolských cestách, nasledoval horlivosť a ducha veľkého Magistra a sám sa stal „najobľúbenejším kazateľom.“ Vynikal svedomitosťou a jemnocitom a zaslúžil sa o štúdium Svätého písma a v práci na konkordancii. Zomrel v Perugii roku 1256. Pápež Lev XII. potvrdil jeho úctu 26. marca 1828.
MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám dobrotivo ducha blahoslaveného Mikuláša, ktorému si dal milosť, aby výborne kázal tvoje slovo a blížnych získaval pre spásu. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme pevne vytrvali vo svätom povolaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Ján, vlastným menom Guido či Guidolinus, syn Petra, narodil sa koncom XIV. storočia vo Vicchii. V mladosti sa vo Florencii vyučil maliarskemu umeniu. Spolu so svojím rodným bratom Benediktom vstúpil do rehole Kazateľov v kláštore vo Fiesole, kde krátko predtým bl. Ján Dominici obnovil rehoľné observancie. Od neho asi roku 1420 prijal rehoľné meno i habit. Po vysvätení za kňaza v tom istom konvente dvakrát po sebe vykonával úrad vikára domu a potom priora. Prostredníctvom svojho nebeského umenia bratom i veriacim zanechal zobrazené božské tajomstvá, ktoré – verne zachovávajúc rehoľné povinnosti – prekontemploval v modlitbe a pri štúdiu posvätnej pravdy. Vo Fiesole (v rokoch 1425-1438) namaľoval mnoho oltárnych obrazov; podobne vo Florencii v kláštore sv. Marka, kde ho vtedajší prior, veľký otec Antonín, požiadal, aby maľbami vyzdobil kláštor, kapitulnú sieň, cely a chodby (v rokoch 1439-1445). Keď ho pápež Eugen IV. povolal do Ríma, vymaľoval po jednej kaplnke v chráme sv. Petra a vo Vatikánskom paláci. Potom i z poverenia pápeža Mikuláša V., ktorý ho mal v úcte najmä pre čistotu života a vynikajúce mravné kvality, vyzdobil pápežskú súkromnú kaplnku a pracovňu. Tiež pracoval v Kortone v kláštore sv. Dominika (1438) a v meste Orvieto na výzdobe katedrály (1447). Neprijal úrad florentského arcibiskupa, ktorý mu ponúkol pápež Eugen IV. Navrhol mu však, aby do tejto hodnosti povýšil sv. Antonína. Zomrel v Ríme v povesti svätosti 18. februára 1455 v kláštore pri kostole Santa Maria sopra Minerva. V tom istom kostole je pochovaný pod mramorovým náhrobkom, na ktorom je jeho podobizeň. Brat Ján bol prostý a priamy muž, skromný a pokorný; v maľbách pravdivo zbožný a anjelský, ctený, pritom však prístupný. Pre jeho neobyčajné čnosti a umeleckú metódu ho dôstojne pomenovali blahoslaveným Angelikom. Široko ďaleko sa preslávil svojou svätosťou a povestným nadaním. Napokon pápež Ján Pavol II. na jeho počesť a vzrast posvätných umení dovolil 3. októbra 1982 jeho liturgickú úctu pre celú rehoľu Kazateľov.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, na základe tvojho nesmierneho daru blahoslavený Ján Angelik s nežnou vrúcnosťou prenikol a zobrazil tajomstvá tvojho Slova. Na jeho príhovor veď aj nás, ktorí sme ťa už vierou spoznali, k nazeraniu na krásu tvojej vznešenosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa asi v polovici XIV. storočia v španielskej Zamore. Rehoľný odev bratov Kazateľov prijal v roku 1368. Za účelom kázania precestoval dnešné Španielsko a Taliansko. Neďaleko Kordoby založil kláštor „Scala caeli“, v ktorom horlivo propagoval rehoľnú observanciu. Nadšene kázal a vytrvalo rozjímal o Pánovom umučení. Na Západe sa pričinil o rozšírenie pobožnosti „Krížovej cesty.“ Zomrel 19. februára asi roku 1430. Pápež Benedikt XIV. schválil jeho úctu 22. septembra 1741.
MODLITBA
Láskavý Otče a Bože náš, ty si blahoslaveného Alvara ozdobil láskou a kajúcnosťou. Na jeho príhovor a podľa jeho príkladu daj, aby sme na svojom tele vždy nosili známky Kristovho umierania a v srdci lásku k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1410 v Miláne. Vstúpil do rehole a úplne sa venoval putujúcemu kázaniu podľa príkladu sv. Vincenta Ferrera. Vynikol prísnym životom, dôverným spojením s Kristom a horlivosťou za duše a tak si zaslúžil záznam v starej kronike: „Bol pravým Christoforom, ktorý nosil Krista nielen podľa mena, ale i v srdci, a aj perami.“ Bol magistrom novicov a napísal pre nich knižku O službe Bohu. Zomrel v mestečku Taggia v marci 1484 a hneď ho uctievali ako svätého. Jeho úctu potvrdil 3. apríla 1875 pápež Pius IX.
MODLITBA
Všemohúci Bože, tvojím pričinením sa blahoslavený Krištof stal verným ohlasovateľom tvojho slova ľudu a horlivým služobníkom tvojej milosti. Udeľ prosíme, aby pre jeho zásluhy a podľa jeho príkladu sme v celej mysli i v celom srdci nosili Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa začiatkom XV. storočia v talianskom mestečku Fabriano v chudobnej rodine. Do rehole vstúpil pätnásť ročný. Vytrvalo sa modlil, viedol prísny život, horlivo šíril pokoj. Stal sa jedným z veľkých apoštolov obnovy rehoľnej observancie, ktorú vtedy šíril sv. Antonín Florentský. Bol priorom vo Fabriane, Perugii a Ascoli. Zomrel 24. februára 1481 v Ascoli. Pápež Pius VII. schválil jeho úctu 22. septembra 1821.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného kňaza Konštanca preslávil medzi ľudom tým, že sa ustavične modlil a snažil sa o vytvorenie pokoja. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme kráčali po chodníkoch spravodlivosti a tak dosiahli pokoj a slávu naveky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.