Bartolomej Fernandes od Mučeníkov sa narodil v Lisabone 3. mája 1514. Jeho prímeno od Mučeníkov je pripomienkou na kostol, v ktorom bol pokrstený a ktorý je zasvätený Panne Márii, kráľovnej mučeníkov. Dominikánsky rehoľný habit prijal 11. novembra 1528 v Lisabone. V tamojšom dominikánskom konvente absolvoval svoj noviciát a v roku 1538 úspešne ukončil filozofické a teologické štúdiá. Po kňazskej vysviacke sa stal lektorom konventu v Lisabone s prívlastkom „da Batalha“ a v rokoch 1538–1557 sa venoval vyučovaniu v Lisabone a v Évore. V rokoch 1557–1558 bol priorom konventu „de Benfica“ v Lisabone. V roku 1551 sa stal magistrom posvätnej teológie a 4. októbra 1559 prevzal apoštolské poslanie, keď sa stal arcibiskupom v Brage. Konaním pastoračných návštev farností evanjelizoval ľud. Postaral sa o náboženské vzdelanie ľudu príručkou Katechizmus, čiže Kresťanská náuka a duchovné cvičenia (15. vydanie v roku 1962), dbal o zdokonalenie a posvätenie kňazov a ustanovil viaceré školy morálnej teológie. Ináč napísal 32 diel, medzi ktorými vyniká Stimulus Pastorum (22 vydaní), ktoré mali v rukách aj otcovia Prvého i Druhého
vatikánskeho koncilu. V rokoch 1561–1563 sa zúčastnil aj na Tridentskom koncile, kde podal 268 návrhov na reformu Cirkvi. V roku 1564 zorganizoval diecéznu synodu a v roku 1566 provinciálnu synodu. V roku 1571 alebo 1572 začal budovať kňazský seminár v Campo da Vinha. 23. februára 1582 sa zriekol svojho arcibiskupského úradu a uchýlil sa do dominikánskeho konventu sv. Kríža vo Viana do Castelo, ktorý dal postaviť v roku 1561. Tu aj zomrel 16. júla 1590. Ľud vtedy zvolal: „Svätý arcibiskup, otec chudobných a chorých.“ Jeho telesné pozostatky sú uctievané v konventnom kostole sv. Kríža vo Viana do Castelo. Za ctihodného ho vyhlásil pápež Gregor XVI. dňa 23. marca 1845. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného 4. novembra 2001, na liturgickú spomienku na svätého Karola Borromea, s ktorým Bartolomej od Mučeníkov naplno zasvätil život tomu, aby rozhodnutia
Tridentského koncilu boli uvedené do praxe.
MODLITBA
Pane a Bože náš, blahoslavený biskup Bartolomej s apoštolskou láskou strážil tvoju Cirkev; prosíme ťa, zhliadni na nás, a tak ako jeho pastierska starostlivosť mu priniesla slávu, nech jeho príhovor nám zabezpečí vrelú lásku k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa v roku 1754 v Doumis, vo francúzskom kraji Auvergne, najmladšia zo siedmich detí. V mladosti pomáhala svojim rodičom roľníkom. Šesťdesiat rokov prežila v mestečku Mauriac a zasvätila ich dielam dobročinnej lásky: pomáhala biednym, sirotám, väzňom. Stala sa členkou Tretieho rádu sv. Dominika, nasledovala sv. Katarínu Siensku, hrdinsky prejavovala svoju lásku voči Cirkvi a najmä jej prenasledovaným služobníkom. Zomrela 4. júla 1836 a pápež Ján Pavol II. ju dňa 24. novembra 1996 vyhlásil za blahoslavenú.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslavenej Kataríne daroval horiace srdce a nepremožiteľnú silu, aby pomáhala kňazom a potešovala núdznych; na jej príhovor, udeľ i nám silu, aby sme mohli slúžiť svojim bratom s vierou, ktorá sa prejavuje v láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa 6. apríla 1901 v Turíne. Svoj život zasvätil štúdiu, zbožnosti, apoštolátu v sociálnej oblasti, športu a dobročinnej láske. Stal sa žiarivým príkladom pre mládež, autentickým kresťanom žijúcim vo svete. S rehoľou sv. Dominika začal udržiavať kontakty vo veku 18 rokov. V tom čase bol univerzitným študentom na inžinierskej fakulte. Súčasne sa začal venovať skutkom dobročinnej lásky. Vo veku 21 rokov, dňa 28. mája 1922 vstúpil do Tretieho rádu sv. Dominika, – dominikánskeho laikátu – za prítomnosti otca Martina Stanislava Gilleta, neskoršieho Magistra rehole. V nasledujúcom roku vykonal profesiu a vybral si meno brat Hieronym. Bolo to z úcty a z túžby napodobňovať veľkého dominikána Hieronyma Savonarolu, ktorého s obľubou čítaval. Podobne čítal diela sv. Kataríny Sienskej a sv. Tomáša Akvinského. Zomrel 4. júla 1925 zasiahnutý detskou obrnou. Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1990 vyhlásil za blahoslaveného. Jeho telesné pozostatky sú uložené v turínskej katedrále.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému mladému mužovi Petrovi Jurajovi udelil milosť, aby našiel Krista v radostnej viere a láske; daj, prosíme, nech na jeho orodovanie aj my môžeme medzi ľuďmi súčasného sveta šíriť ducha evanjeliových blahoslavenstiev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Mikuláš Boccasini sa narodil roku 1240 v chudobnej rodine v mestečku Treviso v Benátsku. Bol pokorný, „milý a pokojný, nenávidel hádky a miloval pokoj“. I preto priťahoval myseľ bratov a občanov, vynikal vo vernosti a statočnosti. Bol predstaveným Lombardskej dominikánskej provincie a potom celej rehole (1296). „Veľmi miloval a pestoval spoločný život.“ Pápež Bonifác VIII. ho vymenoval za kardinála (1298); bol pritom, keď Nogaret, vyslanec francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného, fyzicky napadol pápeža. Bonifác VIII. onedlho zomrel. Po ňom nastúpil Mikuláš pod menom Benedikt XI. Počas svojho pontifikátu (22.X.1303–7.VIII.1304) obnovil mier v Británii a Nemecku a zmieril Francúzsko s Apoštolským Stolcom. S otcovskou láskavosťou podporoval žobravých bratov. Zomrel v povesti svätosti v Perugii 7. júla 1304. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Klement XII. schválil jeho úctu dňa 24. apríla 1736.
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si blahoslaveného pápeža Benedikta preslávil tým, že vynikal veľkou láskou k bratom a zvrchovanou službou tvojmu stádu; na jeho príhovor daj, nech stále horlíme za bratský spôsob života a svorne a vytrvalo slúžime Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1476 v šľachtickej rodine v Devonskom grófstve v A nglicku. Oženil sa a stal sa veľmi čnostným manželom a otcom. Bol zmierovacím sudcom a rytierom Maltézskeho rádu, riadil sa regulou oxfordského Laického bratstva sv. Dominika a okrem toho si pridal nasledujúce pravidlá: „Vo všetkom sa budem snažiť spĺňať Božiu vôľu; pri konaní sa budem riadiť vnuknutiami Ducha Svätého; denne si obnovím dobré úmysly a všetky starostlivo zrealizujem, od Boha si vyprosím vytrvalosť.“ Pre svoje čnosti ho nenávideli, dvakrát ho uväznili, napokon ho popravili 8. alebo 9. júla 1539, pretože odmietol zložiť prísahu, na základe ktorej by bol mal poslúchať kráľa vo veciach viery. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 13. mája 1895.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si blahoslaveného Hadriána obzvlášť posilňoval obdivuhodným duchom zbožnosti a statočnosti; vyslyš prosby svojho ľudu a daj, nech sa poučíme jeho slávnym príkladom a naučíme sa viac poslúchať teba než ľudí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Ján Heer, vynikajúci svedok katolíckej pravdy a dušpastierskej lásky, sa narodil v Nemecku na začiatku XVI. storočia. Ako rehoľný brat žil v konvente v Kolíne, a neodbytne naliehal na svojich predstavených, aby mu dovolili odísť do Holandska, kde by dodával odvahu katolíkom, ktorých tamojší kalvíni bezcitne prenasledovali. Keď bol v Holandsku správcom farnosti v Hoornaare, kalvíni ho zajali a na smrť umučili. Obesili ho za hradbami mesta Brielle nad Maasou v južnom Holandsku v noci z 8. na 9. júla 1572 spolu s inými 18 kňazmi a rehoľníkmi, ktorí zväčša pochádzali z blízkeho mestečka Gorkum. Tých všetkých obesili, pretože sa nechceli zriecť katolíckej náuky o Eucharistii a o primáte rímskeho pápeža v Cirkvi; ich telá
rozsekali na kusy. Pápež Klement X. dňa 24. novembra 1675 jeho a spoločníkov slávnostne vyhlásil za blahoslavených. Bl. Pius IX. dňa 29. júna 1867 ich vyhlásil za svätých.
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, tvoji svätý mučeníci Ján a spoločníci nám dali obdivuhodný príklad viery a statočnosti. Prosíme ťa, dopraj i nám, aby sme na ich orodovanie a podľa ich príkladu statočne odolávali protivenstvám sveta a vytrvalo vyznávali pravú vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1230. Roku 1244 v Janove vstúpil do rehole. Vynikal v učení a kázaní, srdcia ľudí priťahoval ku Kristovi viac vľúdnosťou a príkladom čností. Okolo roku 1260 bol priorom konventu v Janove, potom dvakrát provinciálom Lombardskej provincie. Po smrti generála rehole Jána Vercellského bol vikárom rehole a riadil voľbu Magistra Munia zo Zamory (1285). Ponúkanú arcibiskupskú hodnosť v Janove odmietol, ale pápež Mikuláš IV. mu o niekoľko rokov nariadil, aby ju prijal (13. apríla 1292). Zverenému stádu sa plne venoval so znamenitou pastierskou láskou. Osobitne sa snažil o obnovu posvätnej liturgie, o upevnenie kresťanského života a pokoja medzi ľudom. Veľmi cenná je Legenda aurea, ktorú napísal. Dlhé obdobia hlboko pôsobila na západnú spiritualitu a stala sa obsiahlym dokladom o duchu a kultúre onoho veku. Zomrel 13. júla 1298. Pápež Pius VII. potvrdil jeho liturgickú úctu 11. mája 1816. Jeho telesné pozostatky boli prenesené do Varazze.
MODLITBA
Láskavý Bože, blahoslaveného biskupa Jakuba si urobil vynikajúcim hlásateľom pravdy a šíriteľom pokoja. Na jeho príhovor nám dopraj, nech milujeme pokoj a pravdu a tak dôjdeme k tebe, lebo v tebe je zvrchovaný pokoj a čistá pravda. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa okolo r. 1180 v Poľsku a bol jedným z prvých bratov rehole sv. Dominika. Spolu s poľským Hyacintom sprevádzal na ceste do Ríma krakovského biskupa. Česlav i Hyacint boli uchvátení životom a vystupovaním sv. Otca Dominika a tak i oni obliekli rehoľný odev. Česlav sa s planúcou horlivosťou pustil do kázania a šírenia rehole. Preslávil sa apoštolskými čnosťami a mal podiel na založení Poľskej dominikánskej provincie, hlavne konventu vo Vratislavi (Wrocław, r. 1223). Zomrel 15. júla 1242. Jeho telesné pozostatky sú uložené vo Vratislavi, v kaplnke, ktorá zostala zázračne neporušená počas bombardovania mesta za Druhej svetovej vojny. Jeho úctu dňa 27. augusta 1712 schválil pápež Klement XI.
MODLITBA
Večný Bože, blahoslavený kňaz Česlav planul horlivosťou za spásu duší a ty si mu udelil milosť, aby nadšene hlásal evanjelium. Daj, nech verne kráčame v jeho šľapajach a môžeme šíriť vieru životom i kázaním. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Mária z Magdaly bola zachránená Pánom Ježišom, nasledovala ho a s veľkou láskou mu posluhovala (porov. Lk 8, 3). Keď nakoniec učeníci sa rozutekali, Mária Magdaléna stala pod Pánovým krížom s Máriou, Jánom a niektorými ženami (porov. Jn 19, 25). Vo veľkonočné ráno sa jej Ježiš zjavil a poslal ju, aby oznámila jeho zmŕtvychvstanie učeníkom (porov. Mk 19, 9; Jn 20, 11–18). Jej úcta sa v západnej Cirkvi rozšírila najmä od XI. storočia a kvitla v Reholi bratov kazateľov, ako o tom svedčí Humbert de Romans: „Keď sa (Magdaléna) obrátila a dala sa na pokánie, dostala
od Pána také milosti, že po blahoslavenej Panne sa na svete nenájde žena, ktorej by sa vzdávala väčšia úcta a ktorej by bola pripočítaná väčšia sláva v nebi“ (ed. J. Catalani, Rom? 1730, p. 210). Rehoľa kazateľov ju považuje za jednu zo svojich ochrancov a patrónov. Bratia a sestry všetkých dôb ju uctievali ako „apoštolku apoštolov“ – ako ju oslavuje aj byzantská liturgia – a porovnávali poslanie Magdalény zvestovať zmŕtvychvstanie so svojím poslaním.
MODLITBA
Všemohúci Otče, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; prosíme ťa, na jej príhovor nás posilňuj, aby sme podľa jej príkladu aj my ohlasovali vzkrieseného Ježiša Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho Kráľa. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa roku 1430 vo vznešenej rodine v piemontskom mestečku Biella. Tam tiež vstúpil do rehole a chváliac slávu Najvyššieho Boha zomrel v Benátkach 22. júla 1493. Tieto slová poukazujú, ako sa venoval modlitbe, kázaniu, spovedaniu a ako uplatňoval láskavú, ale prísnu autoritu. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 5. septembra 1872. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Biella.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Augustína obdaroval vynikajúcou láskou, aby mohol zvestovať tajomstvo spásy a potešovať zarmútených. Daj, nech ho tak nasledujeme, že vždy budeme vzrastať v tvojej milosti a poznávať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa okolo roku 1264 v Carnaiole neďaleko Orvieta. V detstve stratila rodičov. Bola prijatá k sestrám Tretieho rádu sv. Dominika. Dostalo sa jej mystických zážitkov a takisto prijala účasť na Kristových utrpeniach. Bola skromná a úslužná. Všetci ju mali radi a žiadali ju často o radu alebo uzdravenie. Zomrela 23. júla 1306. Pápež Benedikt XIV. jej úctu schválil 11. septembra 1754.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si vynikajúcu čistotu a vrúcnu lásku blahoslavenej Jany doplnil božskými darmi. Daj, prosíme, nech napodobujeme jej pracovitosť a nevinnosť života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Patrí ku skupine 85 mučeníkov: kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí podstúpili smrť v Anglicku v XVI. storočí, aby vydali svedectvo o viere v katolícku Cirkev a v primát pápeža. Róbert Nutter sa narodil roku 1557. Patril k svetskému duchovenstvu; bol vyhostený, vrátil sa do svojej vlasti a počas dvoch rokov vykonával kňazskú službu. V roku 1585 ho uväznili na obdobie piatich rokov. Vo väzení sa rozhodol, že vstúpi do dominikánskej rehole. Na zámku Lancaster viedol diskusie s protestantskými teológmi. Dňa 26. júla 1600 podstúpil v Lancasteri mučenícku smrť. Bol obesený na šibenici a jeho telo rozštvrtili. Pápež Ján Pavol II. ho s jeho spolumučeníkmi 22. novembra 1987 slávnostne vyhlásil za blahoslaveného.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Róberta pričlenil k svojim mučeníkom; na jeho príhovor, daj nám milosť, aby sme spolu s ním mali účasť na Kristovom utrpení i na radostiach večného života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Bartolomej Fernandes od Mučeníkov sa narodil v Lisabone 3. mája 1514. Jeho prímeno od Mučeníkov je pripomienkou na kostol, v ktorom bol pokrstený a ktorý je zasvätený Panne Márii, kráľovnej mučeníkov. Dominikánsky rehoľný habit prijal 11. novembra 1528 v Lisabone. V tamojšom dominikánskom konvente absolvoval svoj noviciát a v roku 1538 úspešne ukončil filozofické a teologické štúdiá. Po kňazskej vysviacke sa stal lektorom konventu v Lisabone s prívlastkom „da Batalha“ a v rokoch 1538–1557 sa venoval vyučovaniu v Lisabone a v Évore. V rokoch 1557–1558 bol priorom konventu „de Benfica“ v Lisabone. V roku 1551 sa stal magistrom posvätnej teológie a 4. októbra 1559 prevzal apoštolské poslanie, keď sa stal arcibiskupom v Brage. Konaním pastoračných návštev farností evanjelizoval ľud. Postaral sa o náboženské vzdelanie ľudu príručkou Katechizmus, čiže Kresťanská náuka a duchovné cvičenia (15. vydanie v roku 1962), dbal o zdokonalenie a posvätenie kňazov a ustanovil viaceré školy morálnej teológie. Ináč napísal 32 diel, medzi ktorými vyniká Stimulus Pastorum (22 vydaní), ktoré mali v rukách aj otcovia Prvého i Druhého
vatikánskeho koncilu. V rokoch 1561–1563 sa zúčastnil aj na Tridentskom koncile, kde podal 268 návrhov na reformu Cirkvi. V roku 1564 zorganizoval diecéznu synodu a v roku 1566 provinciálnu synodu. V roku 1571 alebo 1572 začal budovať kňazský seminár v Campo da Vinha. 23. februára 1582 sa zriekol svojho arcibiskupského úradu a uchýlil sa do dominikánskeho konventu sv. Kríža vo Viana do Castelo, ktorý dal postaviť v roku 1561. Tu aj zomrel 16. júla 1590. Ľud vtedy zvolal: „Svätý arcibiskup, otec chudobných a chorých.“ Jeho telesné pozostatky sú uctievané v konventnom kostole sv. Kríža vo Viana do Castelo. Za ctihodného ho vyhlásil pápež Gregor XVI. dňa 23. marca 1845. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného 4. novembra 2001, na liturgickú spomienku na svätého Karola Borromea, s ktorým Bartolomej od Mučeníkov naplno zasvätil život tomu, aby rozhodnutia
Tridentského koncilu boli uvedené do praxe.
MODLITBA
Pane a Bože náš, blahoslavený biskup Bartolomej s apoštolskou láskou strážil tvoju Cirkev; prosíme ťa, zhliadni na nás, a tak ako jeho pastierska starostlivosť mu priniesla slávu, nech jeho príhovor nám zabezpečí vrelú lásku k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa v roku 1754 v Doumis, vo francúzskom kraji Auvergne, najmladšia zo siedmich detí. V mladosti pomáhala svojim rodičom roľníkom. Šesťdesiat rokov prežila v mestečku Mauriac a zasvätila ich dielam dobročinnej lásky: pomáhala biednym, sirotám, väzňom. Stala sa členkou Tretieho rádu sv. Dominika, nasledovala sv. Katarínu Siensku, hrdinsky prejavovala svoju lásku voči Cirkvi a najmä jej prenasledovaným služobníkom. Zomrela 4. júla 1836 a pápež Ján Pavol II. ju dňa 24. novembra 1996 vyhlásil za blahoslavenú.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslavenej Kataríne daroval horiace srdce a nepremožiteľnú silu, aby pomáhala kňazom a potešovala núdznych; na jej príhovor, udeľ i nám silu, aby sme mohli slúžiť svojim bratom s vierou, ktorá sa prejavuje v láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa 6. apríla 1901 v Turíne. Svoj život zasvätil štúdiu, zbožnosti, apoštolátu v sociálnej oblasti, športu a dobročinnej láske. Stal sa žiarivým príkladom pre mládež, autentickým kresťanom žijúcim vo svete. S rehoľou sv. Dominika začal udržiavať kontakty vo veku 18 rokov. V tom čase bol univerzitným študentom na inžinierskej fakulte. Súčasne sa začal venovať skutkom dobročinnej lásky. Vo veku 21 rokov, dňa 28. mája 1922 vstúpil do Tretieho rádu sv. Dominika, – dominikánskeho laikátu – za prítomnosti otca Martina Stanislava Gilleta, neskoršieho Magistra rehole. V nasledujúcom roku vykonal profesiu a vybral si meno brat Hieronym. Bolo to z úcty a z túžby napodobňovať veľkého dominikána Hieronyma Savonarolu, ktorého s obľubou čítaval. Podobne čítal diela sv. Kataríny Sienskej a sv. Tomáša Akvinského. Zomrel 4. júla 1925 zasiahnutý detskou obrnou. Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1990 vyhlásil za blahoslaveného. Jeho telesné pozostatky sú uložené v turínskej katedrále.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému mladému mužovi Petrovi Jurajovi udelil milosť, aby našiel Krista v radostnej viere a láske; daj, prosíme, nech na jeho orodovanie aj my môžeme medzi ľuďmi súčasného sveta šíriť ducha evanjeliových blahoslavenstiev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Mikuláš Boccasini sa narodil roku 1240 v chudobnej rodine v mestečku Treviso v Benátsku. Bol pokorný, „milý a pokojný, nenávidel hádky a miloval pokoj“. I preto priťahoval myseľ bratov a občanov, vynikal vo vernosti a statočnosti. Bol predstaveným Lombardskej dominikánskej provincie a potom celej rehole (1296). „Veľmi miloval a pestoval spoločný život.“ Pápež Bonifác VIII. ho vymenoval za kardinála (1298); bol pritom, keď Nogaret, vyslanec francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného, fyzicky napadol pápeža. Bonifác VIII. onedlho zomrel. Po ňom nastúpil Mikuláš pod menom Benedikt XI. Počas svojho pontifikátu (22.X.1303–7.VIII.1304) obnovil mier v Británii a Nemecku a zmieril Francúzsko s Apoštolským Stolcom. S otcovskou láskavosťou podporoval žobravých bratov. Zomrel v povesti svätosti v Perugii 7. júla 1304. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Klement XII. schválil jeho úctu dňa 24. apríla 1736.
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si blahoslaveného pápeža Benedikta preslávil tým, že vynikal veľkou láskou k bratom a zvrchovanou službou tvojmu stádu; na jeho príhovor daj, nech stále horlíme za bratský spôsob života a svorne a vytrvalo slúžime Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1476 v šľachtickej rodine v Devonskom grófstve v A nglicku. Oženil sa a stal sa veľmi čnostným manželom a otcom. Bol zmierovacím sudcom a rytierom Maltézskeho rádu, riadil sa regulou oxfordského Laického bratstva sv. Dominika a okrem toho si pridal nasledujúce pravidlá: „Vo všetkom sa budem snažiť spĺňať Božiu vôľu; pri konaní sa budem riadiť vnuknutiami Ducha Svätého; denne si obnovím dobré úmysly a všetky starostlivo zrealizujem, od Boha si vyprosím vytrvalosť.“ Pre svoje čnosti ho nenávideli, dvakrát ho uväznili, napokon ho popravili 8. alebo 9. júla 1539, pretože odmietol zložiť prísahu, na základe ktorej by bol mal poslúchať kráľa vo veciach viery. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 13. mája 1895.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si blahoslaveného Hadriána obzvlášť posilňoval obdivuhodným duchom zbožnosti a statočnosti; vyslyš prosby svojho ľudu a daj, nech sa poučíme jeho slávnym príkladom a naučíme sa viac poslúchať teba než ľudí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Ján Heer, vynikajúci svedok katolíckej pravdy a dušpastierskej lásky, sa narodil v Nemecku na začiatku XVI. storočia. Ako rehoľný brat žil v konvente v Kolíne, a neodbytne naliehal na svojich predstavených, aby mu dovolili odísť do Holandska, kde by dodával odvahu katolíkom, ktorých tamojší kalvíni bezcitne prenasledovali. Keď bol v Holandsku správcom farnosti v Hoornaare, kalvíni ho zajali a na smrť umučili. Obesili ho za hradbami mesta Brielle nad Maasou v južnom Holandsku v noci z 8. na 9. júla 1572 spolu s inými 18 kňazmi a rehoľníkmi, ktorí zväčša pochádzali z blízkeho mestečka Gorkum. Tých všetkých obesili, pretože sa nechceli zriecť katolíckej náuky o Eucharistii a o primáte rímskeho pápeža v Cirkvi; ich telá
rozsekali na kusy. Pápež Klement X. dňa 24. novembra 1675 jeho a spoločníkov slávnostne vyhlásil za blahoslavených. Bl. Pius IX. dňa 29. júna 1867 ich vyhlásil za svätých.
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, tvoji svätý mučeníci Ján a spoločníci nám dali obdivuhodný príklad viery a statočnosti. Prosíme ťa, dopraj i nám, aby sme na ich orodovanie a podľa ich príkladu statočne odolávali protivenstvám sveta a vytrvalo vyznávali pravú vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1230. Roku 1244 v Janove vstúpil do rehole. Vynikal v učení a kázaní, srdcia ľudí priťahoval ku Kristovi viac vľúdnosťou a príkladom čností. Okolo roku 1260 bol priorom konventu v Janove, potom dvakrát provinciálom Lombardskej provincie. Po smrti generála rehole Jána Vercellského bol vikárom rehole a riadil voľbu Magistra Munia zo Zamory (1285). Ponúkanú arcibiskupskú hodnosť v Janove odmietol, ale pápež Mikuláš IV. mu o niekoľko rokov nariadil, aby ju prijal (13. apríla 1292). Zverenému stádu sa plne venoval so znamenitou pastierskou láskou. Osobitne sa snažil o obnovu posvätnej liturgie, o upevnenie kresťanského života a pokoja medzi ľudom. Veľmi cenná je Legenda aurea, ktorú napísal. Dlhé obdobia hlboko pôsobila na západnú spiritualitu a stala sa obsiahlym dokladom o duchu a kultúre onoho veku. Zomrel 13. júla 1298. Pápež Pius VII. potvrdil jeho liturgickú úctu 11. mája 1816. Jeho telesné pozostatky boli prenesené do Varazze.
MODLITBA
Láskavý Bože, blahoslaveného biskupa Jakuba si urobil vynikajúcim hlásateľom pravdy a šíriteľom pokoja. Na jeho príhovor nám dopraj, nech milujeme pokoj a pravdu a tak dôjdeme k tebe, lebo v tebe je zvrchovaný pokoj a čistá pravda. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa okolo r. 1180 v Poľsku a bol jedným z prvých bratov rehole sv. Dominika. Spolu s poľským Hyacintom sprevádzal na ceste do Ríma krakovského biskupa. Česlav i Hyacint boli uchvátení životom a vystupovaním sv. Otca Dominika a tak i oni obliekli rehoľný odev. Česlav sa s planúcou horlivosťou pustil do kázania a šírenia rehole. Preslávil sa apoštolskými čnosťami a mal podiel na založení Poľskej dominikánskej provincie, hlavne konventu vo Vratislavi (Wrocław, r. 1223). Zomrel 15. júla 1242. Jeho telesné pozostatky sú uložené vo Vratislavi, v kaplnke, ktorá zostala zázračne neporušená počas bombardovania mesta za Druhej svetovej vojny. Jeho úctu dňa 27. augusta 1712 schválil pápež Klement XI.
MODLITBA
Večný Bože, blahoslavený kňaz Česlav planul horlivosťou za spásu duší a ty si mu udelil milosť, aby nadšene hlásal evanjelium. Daj, nech verne kráčame v jeho šľapajach a môžeme šíriť vieru životom i kázaním. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Mária z Magdaly bola zachránená Pánom Ježišom, nasledovala ho a s veľkou láskou mu posluhovala (porov. Lk 8, 3). Keď nakoniec učeníci sa rozutekali, Mária Magdaléna stala pod Pánovým krížom s Máriou, Jánom a niektorými ženami (porov. Jn 19, 25). Vo veľkonočné ráno sa jej Ježiš zjavil a poslal ju, aby oznámila jeho zmŕtvychvstanie učeníkom (porov. Mk 19, 9; Jn 20, 11–18). Jej úcta sa v západnej Cirkvi rozšírila najmä od XI. storočia a kvitla v Reholi bratov kazateľov, ako o tom svedčí Humbert de Romans: „Keď sa (Magdaléna) obrátila a dala sa na pokánie, dostala
od Pána také milosti, že po blahoslavenej Panne sa na svete nenájde žena, ktorej by sa vzdávala väčšia úcta a ktorej by bola pripočítaná väčšia sláva v nebi“ (ed. J. Catalani, Rom? 1730, p. 210). Rehoľa kazateľov ju považuje za jednu zo svojich ochrancov a patrónov. Bratia a sestry všetkých dôb ju uctievali ako „apoštolku apoštolov“ – ako ju oslavuje aj byzantská liturgia – a porovnávali poslanie Magdalény zvestovať zmŕtvychvstanie so svojím poslaním.
MODLITBA
Všemohúci Otče, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; prosíme ťa, na jej príhovor nás posilňuj, aby sme podľa jej príkladu aj my ohlasovali vzkrieseného Ježiša Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho Kráľa. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa roku 1430 vo vznešenej rodine v piemontskom mestečku Biella. Tam tiež vstúpil do rehole a chváliac slávu Najvyššieho Boha zomrel v Benátkach 22. júla 1493. Tieto slová poukazujú, ako sa venoval modlitbe, kázaniu, spovedaniu a ako uplatňoval láskavú, ale prísnu autoritu. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 5. septembra 1872. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Biella.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Augustína obdaroval vynikajúcou láskou, aby mohol zvestovať tajomstvo spásy a potešovať zarmútených. Daj, nech ho tak nasledujeme, že vždy budeme vzrastať v tvojej milosti a poznávať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa okolo roku 1264 v Carnaiole neďaleko Orvieta. V detstve stratila rodičov. Bola prijatá k sestrám Tretieho rádu sv. Dominika. Dostalo sa jej mystických zážitkov a takisto prijala účasť na Kristových utrpeniach. Bola skromná a úslužná. Všetci ju mali radi a žiadali ju často o radu alebo uzdravenie. Zomrela 23. júla 1306. Pápež Benedikt XIV. jej úctu schválil 11. septembra 1754.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si vynikajúcu čistotu a vrúcnu lásku blahoslavenej Jany doplnil božskými darmi. Daj, prosíme, nech napodobujeme jej pracovitosť a nevinnosť života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Patrí ku skupine 85 mučeníkov: kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí podstúpili smrť v Anglicku v XVI. storočí, aby vydali svedectvo o viere v katolícku Cirkev a v primát pápeža. Róbert Nutter sa narodil roku 1557. Patril k svetskému duchovenstvu; bol vyhostený, vrátil sa do svojej vlasti a počas dvoch rokov vykonával kňazskú službu. V roku 1585 ho uväznili na obdobie piatich rokov. Vo väzení sa rozhodol, že vstúpi do dominikánskej rehole. Na zámku Lancaster viedol diskusie s protestantskými teológmi. Dňa 26. júla 1600 podstúpil v Lancasteri mučenícku smrť. Bol obesený na šibenici a jeho telo rozštvrtili. Pápež Ján Pavol II. ho s jeho spolumučeníkmi 22. novembra 1987 slávnostne vyhlásil za blahoslaveného.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Róberta pričlenil k svojim mučeníkom; na jeho príhovor, daj nám milosť, aby sme spolu s ním mali účasť na Kristovom utrpení i na radostiach večného života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.