Dominikánski svätci

Ľubovoľná spomienka

Jordán Saský vo svojej knižke Libellus píše o tom, že otec svätého Dominika sa volal Félix a matka sa volala Jana. Porodila troch synov Antona, Manesa a Dominika. Najstaršieho syna vraj mala z predchádzajúceho manželstva. Podľa svedectva Rodriga Cerratského bola to „žena plná viery“ a „počestná, cudná a rozvážna, veľmi súcitná k biednym a utrápeným, a medzi všetkými ženami tohto kraja vynikala dobrou povesťou“. Zomrela na začiatku XIII. storočia. Pochovali ju v Caleruege, neskôr ju preniesli do kostola sv. Petra de Gumiel de Izán a potom do Pe?afielu. Jej pozostatky sú teraz uložené v Caleruege v kastílskej provincii Burgos. Pápež Lev XII. schválil jej úctu 1. októbra 1828.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď vo svojom ľude ducha evanjelia, ktorým bola preniknutá blahoslavená Jana tak, že mohla pripraviť svojich synov Dominika a Manesa na apoštolský spôsob života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Augustín sa narodil okolo roku 1260 v dalmátskom Trogire a v mladom veku vstúpil do rehole. Roku 1303 ho pápež bl. Benedikt XI. vymenoval a osobne konsekroval za biskupa v Záhrebe. Neskôr, roku 1322 sa stal biskupom v Lucere v Puglii, pretože uhorský kráľ Karol Róbert z A njou sa voči Augustínovi správal nepriateľsky a vyhnal ho zo Záhrebu. Bol horlivým pastierom, „otcom a ochrancom chudobných“ proti mocným. Cestoval peši, i počas vizitácií. Za
spasiteľné životné pravidlo si zvolil heslo: „Vytrvalo budem rozjímať o božských tajomstvách a uvažovať o smrti.“ Podľa vzoru sv. Dominika sa modlil v noci, aby si vyprosil Božie milosrdenstvo. Od svojho patróna, sv. Augustína sa naučil toto: „Správne žiť sa naučil ten, kto sa vie dobre modliť.“ Zomrel 3. augusta 1323. Jeho úctu potvrdil 17. júla 1700 pápež Inocent XII.

MODLITBA
Najláskavejší Otče, dopraj nám, nech sa riadime napomenutiami a príkladom blahoslaveného biskupa Augustína, nech vytrvalo rozjímame o tajomstvách
spásy a usilovne slúžime Cirkvi, a tak nech dôjdeme do radosti večného života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Slávnosť

Narodil sa niekedy v rokoch 1172–1173 v kastílskej obci Caleruega. Filozofiu a teológiu vyštudoval v Palencii v tamojšej škole, v tom čase veľmi slávnej. Už tam sa u neho prejavila pozoruhodná láska k evanjeliovej chudobe a veľký súcit s núdznymi. Po skončení teologického štúdia sa stal členom katedrálnej kapituly v Osme. Pre jeho horlivosť v modlitbe a schopnosti v správe ho kapitula vyvolila za podpriora. V oblastiach okolo mesta Toulouse, kde albigénski
bludári šírili zmätok a nepokoj, horlivo rozvíjal svoju kazateľskú činnosť (r. 1206), ktorú výrazne podporoval príklad jeho evanjeliovej chudoby a priateľský dialóg s bludármi o otázkach viery. A vôbec dialóg s bludármi vniesol ako nový prvok do šírenia viery, a mal dobré výsledky. Na ich základe pápež Inocent III. schválil túto formu apoštolátu. Dominik si vysoko cenil účasť žien v práci evanjelizácie. Preto založil pre ne kláštor v Prouilhe (r. 1206), ktorý im mal slúžiť ako miesto na vzdelávanie a prípravu, a kazateľom mal poskytovať pomoc a podľa potreby aj prístrešie. Od podaktorých spolupracovníkov „v hlásaní Ježiša Krista“ prijal do svojich rúk ich odovzdanie sa Jemu, čím vytvoril prvé konventné bratstvo, a tak položil základy pre novú rehoľu. Kanonický spôsob života povýšil na život apoštolský podľa reguly svätého Augustína (r. 1216). A tak službu slova, ktorá v tej dobe bola úlohou biskupov, prevzal na seba a na rehoľu, ktorú pápež Honorius III. potvrdil dňa 22. decembra 1216. A keď sa potom v Ríme dozvedel, že jeho reholi vôbec je určená misijná činnosť (18. januára 1217), svoju dôveru vložil do lásky Božej, dal sa do ochrany preblahoslavenej Panny Márie a bratov rozposlal do celej Európy (25. augusta 1217), najmä do Paríža a Bologne, hlavných štúdijných centier. Pre seba si vyhradil ako misijnú oblasť severnú Itáliu, zamorenú bludom albigénskej sekty katarov. „Ustavične sa zhováral s Bohom“, aby mohol potom „o Bohu“ aj kázať. Kým v zápalistých kázňach poslucháčom podával Boha, silou svojej modlitby ich tiahol k Bohu. „Všade sa slovom a skutkom predstavil ako muž evanjelia. Medzi bratmi alebo priateľmi nebolo vľúdnejšieho a láskavejšieho ako on, bol najlepším a najpôsobivejším tešiteľom.“ Zomrel v Bologni dňa 6. augusta 1221. Pápež Gregor IX., ktorý ešte ako kardinál v Ostii pri ústi Tiberu mal k nemu veľmi priateľský vzťah, zapísal ho do zoznamu svätých dňa 3. júla 1234.

MODLITBA
Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme, na jeho orodovanie
vzbuď aj v našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1190. Pochádzal zo vznešeného normandského rodu Salerni. Keď pod vplyvom bl. Reginalda r. 1219 vstúpil do rehole, bol už kňazom a univerzitným profesorom. V tom istom roku ho sv. Dominik poslal so skupinou bratov do Toskánska, aby vo Florencii založili konvent. Bol vedúcim tejto skupiny bratov. Horlivo pracoval na poli obhajoby právd katolíckej viery. Zomrel roku 1242 vo Florencii. Pápež Pius VI. jeho úctu potvrdil 2. apríla 1783.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty chceš, aby sa viera vzmáhala; preto si urobil z blahoslaveného Jána vynikajúceho hlásateľa tvojho slova. Na jeho orodovanie nám dopraj, aby to, čo srdcom veríme k spravodlivosti, sme ústami vyznávali na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa v Katzenthali v Hornom Porýnsku. Keď dovŕšil dvadsať rokov, prijal dominikánsky rehoľný odev, rehoľné meno Tomáš a v Paríži začal noviciát. Po roku zložil slávnostnú profesiu a stal sa členom konventu v Schelesdat. V roku 1791, počas Francúzskej revolúcie, odmietol zložiť schizmatickú prísahu nanútenú kléru. Po zrušení konventu odišiel do departementu La Meurthe, kde pokračoval v šírení katolíckej viery. V roku 1793 ho revolučný výbor uväznil
v Nancy, potom ho spolu s mnohými inými odsúdili na deportáciu a previezli do Rochefortu, neďaleko La Rochelle. Od mája do augusta 1794 bol uväznený na lodi. Následkom krutého a vysiľujúceho zaobchádzania zomrel 11. augusta 1794. Bol v skupine 64 francúzskych kňazov a rehoľníkov, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil dňa 1. októbra 1995 za blahoslavených.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si v ťažkých podmienkach deportácie blahoslaveného Jána Juraja a jeho spoločníkov obdaroval milosťou vernosti a odpustenia; daj, aby sme aj my, podľa ich príkladu, boli vždy zjednotení s tvojou Cirkvou a stále ochotní zmieriť sa so svojimi bratmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1398 vo vznešenej rodine v piemontskom mestečku Savigliano. Do Rehole kazateľov vstúpil v zrelom veku. Bol „vynikajúcim učiteľom a kazateľom“, horlil za dom Boží, skôr vyhľadával pravdu než bludy, najmä po smrti Bartolomeja z Cerveri (r. 1466). Veľmi si uctieval prebl. Pannu Máriu. Keď na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie roku 1495 zomrel, mal takmer sto rokov. Zanechal po sebe spomienku ako na človeka oddaného rozjímaniu. S hlbokou zbožnosťou slávil eucharistiu a božské ofícium. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 29. mája 1856.

MODLITBA
Pane a Bože náš, tebe slúžiť, znamená kraľovať; na príhovor blahoslaveného Aimona, z ktorého si učinil vynikajúceho bojovníka za vieru, dopraj i nám, nech ti v Cirkvi slúžime tým, že budeme šíriť pokoj a jednotu, a tak si zaslúžime radovať sa s ním vo večnom kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Slávnosť

Touto slávnosťou si so vzdávaním vďaky spomíname na orodovanie bl. Panny Márie i na to, že chráni dominikánsku rehoľu. Liturgicky sa to môže vyjadriť mnohými spôsobmi: procesiou pred omšou alebo slávnostným vstupom; pri omši väčším zdôraznením toho alebo onoho momentu eucharistického úkonu; pri liturgii hodín slávnostnejším slávením niektorej hodiny alebo zvolením niektorých osobitných prvkov.

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, ty si vzal nepoškvrnenú Pannu Máriu, matku tvojho Syna, s telom a dušou do nebeskej slávy; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme vždy smerovali k nebu a mohli mať s ňou účasť na večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Spomienka

Koncom XII. storočia vo Wrócławskej diecéze, v osade Kamienska, sa narodil Jacko (Jakub); od XIV. storočia je známy pod menom Hyacint. Roku 1220 ako krakovský kanonik vstúpil do Rehole kazateľov v Ríme. Roku 1221 svätý Dominik poveril jeho a brata Henricha z Moravy, aby uviedli Rehoľu kazateľov do Poľska. Už roku 1222 bol založený konvent v Krakove. Roku 1225 Gerard Wrocławský, prvý poľský provinciál, rozposlal krakovských bratov piatimi smermi po Poľsku. Jacko založil konvent v meste Gdaňsk v Pomoransku, neskôr aj v Kyjeve, kde žil od roku 1229 až do roku 1233, a všade žiaril ako vzor mravného života a synovskej úcty voči Matke Pána. Húževnato pracoval medzi pravoslávnymi a katolíkmi v tejto oblasti, a mesto opustil krátko predtým, ako knieža Vladimír Rurikovec bratov z neho vyhnal. V súvislosti s jeho cestami sa spomína zázračný prechod cez rieku Vislu, keď rozprestrel na vodu plášte a suchou nohou prešli cez rieku on i jeho spoločníci, ktorí niesli Eucharistiu a sochu Panny Márie. Zomrel v krakovskom konvent dňa 15. augusta 1257. Pápež Klement VII. ho v roku 1527 vyhlásil za blahoslaveného a Klement VIII. dňa 17. apríla 1594 ho zapísal do zoznamu svätých.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, svätého Hyacinta si naplnil horlivosťou za hlásanie evanjelia, takže mnoho národov priviedol k svetlu pravdy; prosíme ťa, daj, nech s tvojou pomocou konáme dobré skutky, aby sa nimi ľudia povzbudili k oslave tvojho mena. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou
žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1170 v Caleruege. Bol „nevlastným bratom“ sv. otca Dominika a jeho „pomocníkom v šírení rehole“. Bol to „muž rozjímavý a svätý“, „príjemný, pokorný, radostný a milosrdný“, tiež však „ohnivý kazateľ“. Spolu s inými bratmi v roku 1217 založil konvent sv. Jakuba v Paríži. Od roku 1219 sa na Dominikov príkaz horlivo venoval duchovnému vedeniu mníšok v Madride. Bol pritom rozvážny a dával príklad svojimi čnosťami. „Žil dlho v ustavičnej modlitbe pred Bohom.“ Zomrel v roku 1235 v kláštore sv. Petra v Gumiel de Izán. Pápež Gregor XVI. ho 2. júna 1834 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Manesa si ako kazateľa pridružil k jeho bratovi Dominikovi. Daj, prosíme, nech aj my kráčame v jeho šľapajach a vytrvalo a horlivo hlásame radostnú zvesť o spáse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa okolo roku 1260 pravdepodobne na hrade Rivalto, ktorý vtedy patril Republike v Pise. V konvente sv. Kataríny v Pise prijal rehoľný odev. Vynikal učenosťou a výrečnosťou. V Pise a vo Florencii zanechal na seba spomienku ako slávny kazateľ. Obrátil mnohých ľudí. Keď hovoril, vedel spájať šírku a hĺbku učenia s veľkou jednoduchosťou. Prestal kázať, podľa vtedajšieho zvyku, po latinsky, a hovoril ľudovou rečou. Žil v ťažkej dobe, podobne ako Dante Alighieri, a pomáhal vytvoriť ľudový jazyk. Na ceste do Paríža ochorel. Zomrel 19. augusta 1311 v Piacenzi. Pápež Gregor XVI. ho 23. augusta 1833 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Pise.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jordána si ozdobil počestným životom a jemnými mravmi, takže bol dôstojným služobníkom kázania evanjelia; prosíme, daj, nech podľa jeho vzoru sa i my veľkodušne venujeme službe tvojho slova a spáse ľudí, a tak aby sme získali večnú odmenu v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Spomienka

Roku 1586 v peruánskom meste Lime sa narodila Izabela Floresová, ktorú pre jej mimoriadnu krásu nazývali „Ruža“ – Ružena. V jej osobe vyrástol a vykvitol prvý americký kvet svätosti, z ktorého sa šírila ľúbezná vôňa pokánia a modlitby. Obdarená premnohými darmi ducha túžila vstúpiť do kláštorného spoločenstva mníšok, aby dôkladnejšie prenikla k dokonalosti podľa evanjelia. Horlivo a vytrvalo rozjímala o nebeských veciach a túžila aj iných zasvätiť do tajomstva tejto skrytej modlitby. Na tento cieľ rozširovala aj duchovnú literatúru, ba aj samých kňazov nabádala, aby získavali ľudí a prebúdzali v nich lásku k modlitbe. Hoci žila takmer zavretá v rodičovskej záhrade, predsa otvárala svoje srdce misionárskej činnosti Cirkvi. Horela túžbou zachraňovať hriešnikov pre večnú spásu, a k nej privádzať aj domorodých Indiánov, pre ktorých bola ochotná obetovať aj život. Preto sa dobrovoľne trýznila, aby ich získala pre Krista. Bolelo ju, že ako žena sa nemôže zapojiť do apoštolskej služby hlásaním evanjelia. S plnou vážnosťou si uvedomovala, akou pohromou pre človeka je hriech. Preto si želala byť balvanom a vápnom, aby sa ním pre všetkých uzavreli dvere do pekla. Horela láskou k Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej a zbožnou úctou k Bohorodičke Panne Márii. S nezvyčajným zanietením horlivo šírila modlitbu svätého ruženca a bola presvedčená, že každý kresťan by mal túto modlitbu šíriť aj slovom a nosiť ju zaštepenú hlboko v srdci. Zomrela v Lime 24. augusta 1617 v 31. roku života. Pápež Klement IX. ju roku 1668 vyhlásil za blahoslavenú a Klement X. dňa 12. apríla 1671 za svätú. Od roku 1671 ju uctievajú ako patrónku Južnej Ameriky.

MODLITBA
Všemohúci Bože, štedrý darca všetkého dobra, ty si svätú Ruženu, dotknutú rosou nebeskej milosti, preslávil pokorou, trpezlivosťou a horlivosťou za spásu jej národa. Daj, aby sme kráčali v jej šľapajach a stali sa Kristovou príjemnou vôňou. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa okolo roku 1220 v umbrijskom mestečku Bevagna. Vo veku šestnástich rokov v Spolete vstúpil do Rehole kazateľov. V Bevagni založil konvent a múdro ho riadil. Prísne a účinne bojoval proti bludu nikolaitov. Podarilo sa mu dosiahnuť to, že Horta verejne odvolal svoje omyly. Zázračným spôsobom bol pokropený Kristovou krvou a posilnený dôverou vo večnú spásu. Zomrel dňa 12. augusta 1301. Pápež Klement X. potvrdil jeho úctu 18. mája 1672.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Jakuba si tak posilňoval, že bezpečne dôveroval vo večnú spásu; rovnaké milosrdenstvo prejav i nám, aby sme skropení krvou nášho Vykupiteľa boli naveky pripočítaní k ovciam po tvojej pravici. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Sviatok

Biskup v Hippo a teológ, na Západe sa veľmi zaskvel svojou milosťou a autoritou. Je vynikajúcim autorom reguly a učiteľom nášho spoločného života. „Regula pre Božích služobníkov“ bola pôvodne určená pre ženský kláštor. V XII. storočí ju prijali rehoľní kanonici. Po Štvrtom lateránskom koncile (1215) pápež Inocent III. vyzval sv. Dominika, aby si so svojimi bratmi vybral už jestvujúcu staršiu regulu, ktorá by vyhovovala novej rehoľnej rodine. „Hneď“, ako dosvedčuje Jordán Saský, „zložili sľub na regulu svätého Augustína, slávneho kazateľa, tí, čo mali byť budúcimi kazateľmi. Pridali si nejaké prísnejšie observancie v jedle, pôstoch, bdeniach a nosení vlneného odevu.“ Humbert de Romans neskôr poukazuje, že sv. Augustín regulu napísal podľa života apoštolov. Ak si pomyslíme, že kanoník Dominik dodržiaval už takmer dvadsať rokov regulu sv. Augustína, pochopíme, ako sa apoštolský život zvolený Augustínom, hodil pre myšlienku kazateľov. Poslušnosť podľa apoštolskej reguly sv. Augustína a podľa konštitúcií rehole obsahuje i v našej dobe celý spôsob dominikánskeho života.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, v nevýslovnej prozreteľnosti si priviedol svätého Augustína z temnoty bludu ku svetlu evanjeliovej pravdy. Keď sa radujeme, že si mu preukázal milosrdenstvo, prosíme ťa, daj, nech na jeho prosby napravíme svoje skutky. Skrze nášho Pána Ježia Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Ľubovoľná spomienka

Jordán Saský vo svojej knižke Libellus píše o tom, že otec svätého Dominika sa volal Félix a matka sa volala Jana. Porodila troch synov Antona, Manesa a Dominika. Najstaršieho syna vraj mala z predchádzajúceho manželstva. Podľa svedectva Rodriga Cerratského bola to „žena plná viery“ a „počestná, cudná a rozvážna, veľmi súcitná k biednym a utrápeným, a medzi všetkými ženami tohto kraja vynikala dobrou povesťou“. Zomrela na začiatku XIII. storočia. Pochovali ju v Caleruege, neskôr ju preniesli do kostola sv. Petra de Gumiel de Izán a potom do Pe?afielu. Jej pozostatky sú teraz uložené v Caleruege v kastílskej provincii Burgos. Pápež Lev XII. schválil jej úctu 1. októbra 1828.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď vo svojom ľude ducha evanjelia, ktorým bola preniknutá blahoslavená Jana tak, že mohla pripraviť svojich synov Dominika a Manesa na apoštolský spôsob života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Augustín sa narodil okolo roku 1260 v dalmátskom Trogire a v mladom veku vstúpil do rehole. Roku 1303 ho pápež bl. Benedikt XI. vymenoval a osobne konsekroval za biskupa v Záhrebe. Neskôr, roku 1322 sa stal biskupom v Lucere v Puglii, pretože uhorský kráľ Karol Róbert z A njou sa voči Augustínovi správal nepriateľsky a vyhnal ho zo Záhrebu. Bol horlivým pastierom, „otcom a ochrancom chudobných“ proti mocným. Cestoval peši, i počas vizitácií. Za
spasiteľné životné pravidlo si zvolil heslo: „Vytrvalo budem rozjímať o božských tajomstvách a uvažovať o smrti.“ Podľa vzoru sv. Dominika sa modlil v noci, aby si vyprosil Božie milosrdenstvo. Od svojho patróna, sv. Augustína sa naučil toto: „Správne žiť sa naučil ten, kto sa vie dobre modliť.“ Zomrel 3. augusta 1323. Jeho úctu potvrdil 17. júla 1700 pápež Inocent XII.

MODLITBA
Najláskavejší Otče, dopraj nám, nech sa riadime napomenutiami a príkladom blahoslaveného biskupa Augustína, nech vytrvalo rozjímame o tajomstvách
spásy a usilovne slúžime Cirkvi, a tak nech dôjdeme do radosti večného života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Slávnosť

Narodil sa niekedy v rokoch 1172–1173 v kastílskej obci Caleruega. Filozofiu a teológiu vyštudoval v Palencii v tamojšej škole, v tom čase veľmi slávnej. Už tam sa u neho prejavila pozoruhodná láska k evanjeliovej chudobe a veľký súcit s núdznymi. Po skončení teologického štúdia sa stal členom katedrálnej kapituly v Osme. Pre jeho horlivosť v modlitbe a schopnosti v správe ho kapitula vyvolila za podpriora. V oblastiach okolo mesta Toulouse, kde albigénski
bludári šírili zmätok a nepokoj, horlivo rozvíjal svoju kazateľskú činnosť (r. 1206), ktorú výrazne podporoval príklad jeho evanjeliovej chudoby a priateľský dialóg s bludármi o otázkach viery. A vôbec dialóg s bludármi vniesol ako nový prvok do šírenia viery, a mal dobré výsledky. Na ich základe pápež Inocent III. schválil túto formu apoštolátu. Dominik si vysoko cenil účasť žien v práci evanjelizácie. Preto založil pre ne kláštor v Prouilhe (r. 1206), ktorý im mal slúžiť ako miesto na vzdelávanie a prípravu, a kazateľom mal poskytovať pomoc a podľa potreby aj prístrešie. Od podaktorých spolupracovníkov „v hlásaní Ježiša Krista“ prijal do svojich rúk ich odovzdanie sa Jemu, čím vytvoril prvé konventné bratstvo, a tak položil základy pre novú rehoľu. Kanonický spôsob života povýšil na život apoštolský podľa reguly svätého Augustína (r. 1216). A tak službu slova, ktorá v tej dobe bola úlohou biskupov, prevzal na seba a na rehoľu, ktorú pápež Honorius III. potvrdil dňa 22. decembra 1216. A keď sa potom v Ríme dozvedel, že jeho reholi vôbec je určená misijná činnosť (18. januára 1217), svoju dôveru vložil do lásky Božej, dal sa do ochrany preblahoslavenej Panny Márie a bratov rozposlal do celej Európy (25. augusta 1217), najmä do Paríža a Bologne, hlavných štúdijných centier. Pre seba si vyhradil ako misijnú oblasť severnú Itáliu, zamorenú bludom albigénskej sekty katarov. „Ustavične sa zhováral s Bohom“, aby mohol potom „o Bohu“ aj kázať. Kým v zápalistých kázňach poslucháčom podával Boha, silou svojej modlitby ich tiahol k Bohu. „Všade sa slovom a skutkom predstavil ako muž evanjelia. Medzi bratmi alebo priateľmi nebolo vľúdnejšieho a láskavejšieho ako on, bol najlepším a najpôsobivejším tešiteľom.“ Zomrel v Bologni dňa 6. augusta 1221. Pápež Gregor IX., ktorý ešte ako kardinál v Ostii pri ústi Tiberu mal k nemu veľmi priateľský vzťah, zapísal ho do zoznamu svätých dňa 3. júla 1234.

MODLITBA
Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme, na jeho orodovanie
vzbuď aj v našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1190. Pochádzal zo vznešeného normandského rodu Salerni. Keď pod vplyvom bl. Reginalda r. 1219 vstúpil do rehole, bol už kňazom a univerzitným profesorom. V tom istom roku ho sv. Dominik poslal so skupinou bratov do Toskánska, aby vo Florencii založili konvent. Bol vedúcim tejto skupiny bratov. Horlivo pracoval na poli obhajoby právd katolíckej viery. Zomrel roku 1242 vo Florencii. Pápež Pius VI. jeho úctu potvrdil 2. apríla 1783.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty chceš, aby sa viera vzmáhala; preto si urobil z blahoslaveného Jána vynikajúceho hlásateľa tvojho slova. Na jeho orodovanie nám dopraj, aby to, čo srdcom veríme k spravodlivosti, sme ústami vyznávali na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa v Katzenthali v Hornom Porýnsku. Keď dovŕšil dvadsať rokov, prijal dominikánsky rehoľný odev, rehoľné meno Tomáš a v Paríži začal noviciát. Po roku zložil slávnostnú profesiu a stal sa členom konventu v Schelesdat. V roku 1791, počas Francúzskej revolúcie, odmietol zložiť schizmatickú prísahu nanútenú kléru. Po zrušení konventu odišiel do departementu La Meurthe, kde pokračoval v šírení katolíckej viery. V roku 1793 ho revolučný výbor uväznil
v Nancy, potom ho spolu s mnohými inými odsúdili na deportáciu a previezli do Rochefortu, neďaleko La Rochelle. Od mája do augusta 1794 bol uväznený na lodi. Následkom krutého a vysiľujúceho zaobchádzania zomrel 11. augusta 1794. Bol v skupine 64 francúzskych kňazov a rehoľníkov, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil dňa 1. októbra 1995 za blahoslavených.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si v ťažkých podmienkach deportácie blahoslaveného Jána Juraja a jeho spoločníkov obdaroval milosťou vernosti a odpustenia; daj, aby sme aj my, podľa ich príkladu, boli vždy zjednotení s tvojou Cirkvou a stále ochotní zmieriť sa so svojimi bratmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1398 vo vznešenej rodine v piemontskom mestečku Savigliano. Do Rehole kazateľov vstúpil v zrelom veku. Bol „vynikajúcim učiteľom a kazateľom“, horlil za dom Boží, skôr vyhľadával pravdu než bludy, najmä po smrti Bartolomeja z Cerveri (r. 1466). Veľmi si uctieval prebl. Pannu Máriu. Keď na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie roku 1495 zomrel, mal takmer sto rokov. Zanechal po sebe spomienku ako na človeka oddaného rozjímaniu. S hlbokou zbožnosťou slávil eucharistiu a božské ofícium. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 29. mája 1856.

MODLITBA
Pane a Bože náš, tebe slúžiť, znamená kraľovať; na príhovor blahoslaveného Aimona, z ktorého si učinil vynikajúceho bojovníka za vieru, dopraj i nám, nech ti v Cirkvi slúžime tým, že budeme šíriť pokoj a jednotu, a tak si zaslúžime radovať sa s ním vo večnom kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Slávnosť

Touto slávnosťou si so vzdávaním vďaky spomíname na orodovanie bl. Panny Márie i na to, že chráni dominikánsku rehoľu. Liturgicky sa to môže vyjadriť mnohými spôsobmi: procesiou pred omšou alebo slávnostným vstupom; pri omši väčším zdôraznením toho alebo onoho momentu eucharistického úkonu; pri liturgii hodín slávnostnejším slávením niektorej hodiny alebo zvolením niektorých osobitných prvkov.

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, ty si vzal nepoškvrnenú Pannu Máriu, matku tvojho Syna, s telom a dušou do nebeskej slávy; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme vždy smerovali k nebu a mohli mať s ňou účasť na večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Spomienka

Koncom XII. storočia vo Wrócławskej diecéze, v osade Kamienska, sa narodil Jacko (Jakub); od XIV. storočia je známy pod menom Hyacint. Roku 1220 ako krakovský kanonik vstúpil do Rehole kazateľov v Ríme. Roku 1221 svätý Dominik poveril jeho a brata Henricha z Moravy, aby uviedli Rehoľu kazateľov do Poľska. Už roku 1222 bol založený konvent v Krakove. Roku 1225 Gerard Wrocławský, prvý poľský provinciál, rozposlal krakovských bratov piatimi smermi po Poľsku. Jacko založil konvent v meste Gdaňsk v Pomoransku, neskôr aj v Kyjeve, kde žil od roku 1229 až do roku 1233, a všade žiaril ako vzor mravného života a synovskej úcty voči Matke Pána. Húževnato pracoval medzi pravoslávnymi a katolíkmi v tejto oblasti, a mesto opustil krátko predtým, ako knieža Vladimír Rurikovec bratov z neho vyhnal. V súvislosti s jeho cestami sa spomína zázračný prechod cez rieku Vislu, keď rozprestrel na vodu plášte a suchou nohou prešli cez rieku on i jeho spoločníci, ktorí niesli Eucharistiu a sochu Panny Márie. Zomrel v krakovskom konvent dňa 15. augusta 1257. Pápež Klement VII. ho v roku 1527 vyhlásil za blahoslaveného a Klement VIII. dňa 17. apríla 1594 ho zapísal do zoznamu svätých.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, svätého Hyacinta si naplnil horlivosťou za hlásanie evanjelia, takže mnoho národov priviedol k svetlu pravdy; prosíme ťa, daj, nech s tvojou pomocou konáme dobré skutky, aby sa nimi ľudia povzbudili k oslave tvojho mena. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou
žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1170 v Caleruege. Bol „nevlastným bratom“ sv. otca Dominika a jeho „pomocníkom v šírení rehole“. Bol to „muž rozjímavý a svätý“, „príjemný, pokorný, radostný a milosrdný“, tiež však „ohnivý kazateľ“. Spolu s inými bratmi v roku 1217 založil konvent sv. Jakuba v Paríži. Od roku 1219 sa na Dominikov príkaz horlivo venoval duchovnému vedeniu mníšok v Madride. Bol pritom rozvážny a dával príklad svojimi čnosťami. „Žil dlho v ustavičnej modlitbe pred Bohom.“ Zomrel v roku 1235 v kláštore sv. Petra v Gumiel de Izán. Pápež Gregor XVI. ho 2. júna 1834 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Manesa si ako kazateľa pridružil k jeho bratovi Dominikovi. Daj, prosíme, nech aj my kráčame v jeho šľapajach a vytrvalo a horlivo hlásame radostnú zvesť o spáse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa okolo roku 1260 pravdepodobne na hrade Rivalto, ktorý vtedy patril Republike v Pise. V konvente sv. Kataríny v Pise prijal rehoľný odev. Vynikal učenosťou a výrečnosťou. V Pise a vo Florencii zanechal na seba spomienku ako slávny kazateľ. Obrátil mnohých ľudí. Keď hovoril, vedel spájať šírku a hĺbku učenia s veľkou jednoduchosťou. Prestal kázať, podľa vtedajšieho zvyku, po latinsky, a hovoril ľudovou rečou. Žil v ťažkej dobe, podobne ako Dante Alighieri, a pomáhal vytvoriť ľudový jazyk. Na ceste do Paríža ochorel. Zomrel 19. augusta 1311 v Piacenzi. Pápež Gregor XVI. ho 23. augusta 1833 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Pise.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jordána si ozdobil počestným životom a jemnými mravmi, takže bol dôstojným služobníkom kázania evanjelia; prosíme, daj, nech podľa jeho vzoru sa i my veľkodušne venujeme službe tvojho slova a spáse ľudí, a tak aby sme získali večnú odmenu v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Spomienka

Roku 1586 v peruánskom meste Lime sa narodila Izabela Floresová, ktorú pre jej mimoriadnu krásu nazývali „Ruža“ – Ružena. V jej osobe vyrástol a vykvitol prvý americký kvet svätosti, z ktorého sa šírila ľúbezná vôňa pokánia a modlitby. Obdarená premnohými darmi ducha túžila vstúpiť do kláštorného spoločenstva mníšok, aby dôkladnejšie prenikla k dokonalosti podľa evanjelia. Horlivo a vytrvalo rozjímala o nebeských veciach a túžila aj iných zasvätiť do tajomstva tejto skrytej modlitby. Na tento cieľ rozširovala aj duchovnú literatúru, ba aj samých kňazov nabádala, aby získavali ľudí a prebúdzali v nich lásku k modlitbe. Hoci žila takmer zavretá v rodičovskej záhrade, predsa otvárala svoje srdce misionárskej činnosti Cirkvi. Horela túžbou zachraňovať hriešnikov pre večnú spásu, a k nej privádzať aj domorodých Indiánov, pre ktorých bola ochotná obetovať aj život. Preto sa dobrovoľne trýznila, aby ich získala pre Krista. Bolelo ju, že ako žena sa nemôže zapojiť do apoštolskej služby hlásaním evanjelia. S plnou vážnosťou si uvedomovala, akou pohromou pre človeka je hriech. Preto si želala byť balvanom a vápnom, aby sa ním pre všetkých uzavreli dvere do pekla. Horela láskou k Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej a zbožnou úctou k Bohorodičke Panne Márii. S nezvyčajným zanietením horlivo šírila modlitbu svätého ruženca a bola presvedčená, že každý kresťan by mal túto modlitbu šíriť aj slovom a nosiť ju zaštepenú hlboko v srdci. Zomrela v Lime 24. augusta 1617 v 31. roku života. Pápež Klement IX. ju roku 1668 vyhlásil za blahoslavenú a Klement X. dňa 12. apríla 1671 za svätú. Od roku 1671 ju uctievajú ako patrónku Južnej Ameriky.

MODLITBA
Všemohúci Bože, štedrý darca všetkého dobra, ty si svätú Ruženu, dotknutú rosou nebeskej milosti, preslávil pokorou, trpezlivosťou a horlivosťou za spásu jej národa. Daj, aby sme kráčali v jej šľapajach a stali sa Kristovou príjemnou vôňou. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa okolo roku 1220 v umbrijskom mestečku Bevagna. Vo veku šestnástich rokov v Spolete vstúpil do Rehole kazateľov. V Bevagni založil konvent a múdro ho riadil. Prísne a účinne bojoval proti bludu nikolaitov. Podarilo sa mu dosiahnuť to, že Horta verejne odvolal svoje omyly. Zázračným spôsobom bol pokropený Kristovou krvou a posilnený dôverou vo večnú spásu. Zomrel dňa 12. augusta 1301. Pápež Klement X. potvrdil jeho úctu 18. mája 1672.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Jakuba si tak posilňoval, že bezpečne dôveroval vo večnú spásu; rovnaké milosrdenstvo prejav i nám, aby sme skropení krvou nášho Vykupiteľa boli naveky pripočítaní k ovciam po tvojej pravici. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Sviatok

Biskup v Hippo a teológ, na Západe sa veľmi zaskvel svojou milosťou a autoritou. Je vynikajúcim autorom reguly a učiteľom nášho spoločného života. „Regula pre Božích služobníkov“ bola pôvodne určená pre ženský kláštor. V XII. storočí ju prijali rehoľní kanonici. Po Štvrtom lateránskom koncile (1215) pápež Inocent III. vyzval sv. Dominika, aby si so svojimi bratmi vybral už jestvujúcu staršiu regulu, ktorá by vyhovovala novej rehoľnej rodine. „Hneď“, ako dosvedčuje Jordán Saský, „zložili sľub na regulu svätého Augustína, slávneho kazateľa, tí, čo mali byť budúcimi kazateľmi. Pridali si nejaké prísnejšie observancie v jedle, pôstoch, bdeniach a nosení vlneného odevu.“ Humbert de Romans neskôr poukazuje, že sv. Augustín regulu napísal podľa života apoštolov. Ak si pomyslíme, že kanoník Dominik dodržiaval už takmer dvadsať rokov regulu sv. Augustína, pochopíme, ako sa apoštolský život zvolený Augustínom, hodil pre myšlienku kazateľov. Poslušnosť podľa apoštolskej reguly sv. Augustína a podľa konštitúcií rehole obsahuje i v našej dobe celý spôsob dominikánskeho života.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, v nevýslovnej prozreteľnosti si priviedol svätého Augustína z temnoty bludu ku svetlu evanjeliovej pravdy. Keď sa radujeme, že si mu preukázal milosrdenstvo, prosíme ťa, daj, nech na jeho prosby napravíme svoje skutky. Skrze nášho Pána Ježia Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Ľubovoľná spomienka

Jordán Saský vo svojej knižke Libellus píše o tom, že otec svätého Dominika sa volal Félix a matka sa volala Jana. Porodila troch synov Antona, Manesa a Dominika. Najstaršieho syna vraj mala z predchádzajúceho manželstva. Podľa svedectva Rodriga Cerratského bola to „žena plná viery“ a „počestná, cudná a rozvážna, veľmi súcitná k biednym a utrápeným, a medzi všetkými ženami tohto kraja vynikala dobrou povesťou“. Zomrela na začiatku XIII. storočia. Pochovali ju v Caleruege, neskôr ju preniesli do kostola sv. Petra de Gumiel de Izán a potom do Pe?afielu. Jej pozostatky sú teraz uložené v Caleruege v kastílskej provincii Burgos. Pápež Lev XII. schválil jej úctu 1. októbra 1828.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď vo svojom ľude ducha evanjelia, ktorým bola preniknutá blahoslavená Jana tak, že mohla pripraviť svojich synov Dominika a Manesa na apoštolský spôsob života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Augustín sa narodil okolo roku 1260 v dalmátskom Trogire a v mladom veku vstúpil do rehole. Roku 1303 ho pápež bl. Benedikt XI. vymenoval a osobne konsekroval za biskupa v Záhrebe. Neskôr, roku 1322 sa stal biskupom v Lucere v Puglii, pretože uhorský kráľ Karol Róbert z A njou sa voči Augustínovi správal nepriateľsky a vyhnal ho zo Záhrebu. Bol horlivým pastierom, „otcom a ochrancom chudobných“ proti mocným. Cestoval peši, i počas vizitácií. Za
spasiteľné životné pravidlo si zvolil heslo: „Vytrvalo budem rozjímať o božských tajomstvách a uvažovať o smrti.“ Podľa vzoru sv. Dominika sa modlil v noci, aby si vyprosil Božie milosrdenstvo. Od svojho patróna, sv. Augustína sa naučil toto: „Správne žiť sa naučil ten, kto sa vie dobre modliť.“ Zomrel 3. augusta 1323. Jeho úctu potvrdil 17. júla 1700 pápež Inocent XII.

MODLITBA
Najláskavejší Otče, dopraj nám, nech sa riadime napomenutiami a príkladom blahoslaveného biskupa Augustína, nech vytrvalo rozjímame o tajomstvách
spásy a usilovne slúžime Cirkvi, a tak nech dôjdeme do radosti večného života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Slávnosť

Narodil sa niekedy v rokoch 1172–1173 v kastílskej obci Caleruega. Filozofiu a teológiu vyštudoval v Palencii v tamojšej škole, v tom čase veľmi slávnej. Už tam sa u neho prejavila pozoruhodná láska k evanjeliovej chudobe a veľký súcit s núdznymi. Po skončení teologického štúdia sa stal členom katedrálnej kapituly v Osme. Pre jeho horlivosť v modlitbe a schopnosti v správe ho kapitula vyvolila za podpriora. V oblastiach okolo mesta Toulouse, kde albigénski
bludári šírili zmätok a nepokoj, horlivo rozvíjal svoju kazateľskú činnosť (r. 1206), ktorú výrazne podporoval príklad jeho evanjeliovej chudoby a priateľský dialóg s bludármi o otázkach viery. A vôbec dialóg s bludármi vniesol ako nový prvok do šírenia viery, a mal dobré výsledky. Na ich základe pápež Inocent III. schválil túto formu apoštolátu. Dominik si vysoko cenil účasť žien v práci evanjelizácie. Preto založil pre ne kláštor v Prouilhe (r. 1206), ktorý im mal slúžiť ako miesto na vzdelávanie a prípravu, a kazateľom mal poskytovať pomoc a podľa potreby aj prístrešie. Od podaktorých spolupracovníkov „v hlásaní Ježiša Krista“ prijal do svojich rúk ich odovzdanie sa Jemu, čím vytvoril prvé konventné bratstvo, a tak položil základy pre novú rehoľu. Kanonický spôsob života povýšil na život apoštolský podľa reguly svätého Augustína (r. 1216). A tak službu slova, ktorá v tej dobe bola úlohou biskupov, prevzal na seba a na rehoľu, ktorú pápež Honorius III. potvrdil dňa 22. decembra 1216. A keď sa potom v Ríme dozvedel, že jeho reholi vôbec je určená misijná činnosť (18. januára 1217), svoju dôveru vložil do lásky Božej, dal sa do ochrany preblahoslavenej Panny Márie a bratov rozposlal do celej Európy (25. augusta 1217), najmä do Paríža a Bologne, hlavných štúdijných centier. Pre seba si vyhradil ako misijnú oblasť severnú Itáliu, zamorenú bludom albigénskej sekty katarov. „Ustavične sa zhováral s Bohom“, aby mohol potom „o Bohu“ aj kázať. Kým v zápalistých kázňach poslucháčom podával Boha, silou svojej modlitby ich tiahol k Bohu. „Všade sa slovom a skutkom predstavil ako muž evanjelia. Medzi bratmi alebo priateľmi nebolo vľúdnejšieho a láskavejšieho ako on, bol najlepším a najpôsobivejším tešiteľom.“ Zomrel v Bologni dňa 6. augusta 1221. Pápež Gregor IX., ktorý ešte ako kardinál v Ostii pri ústi Tiberu mal k nemu veľmi priateľský vzťah, zapísal ho do zoznamu svätých dňa 3. júla 1234.

MODLITBA
Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme, na jeho orodovanie
vzbuď aj v našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1190. Pochádzal zo vznešeného normandského rodu Salerni. Keď pod vplyvom bl. Reginalda r. 1219 vstúpil do rehole, bol už kňazom a univerzitným profesorom. V tom istom roku ho sv. Dominik poslal so skupinou bratov do Toskánska, aby vo Florencii založili konvent. Bol vedúcim tejto skupiny bratov. Horlivo pracoval na poli obhajoby právd katolíckej viery. Zomrel roku 1242 vo Florencii. Pápež Pius VI. jeho úctu potvrdil 2. apríla 1783.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty chceš, aby sa viera vzmáhala; preto si urobil z blahoslaveného Jána vynikajúceho hlásateľa tvojho slova. Na jeho orodovanie nám dopraj, aby to, čo srdcom veríme k spravodlivosti, sme ústami vyznávali na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.