Biblický text: Ef 2,13-19
Modlitba:
Pane Ježišu, urob ma tvorcom pokoja,
aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť,
odpustenie, kde sa množia urážky,
jednotu, kde vládne nesvornosť.
Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia,
vieru tým, čo pochybujú,
nádej tým, čo si zúfajú,
svetlo tým, čo tápu vo tmách,
radosť tým, čo smútia.
Daj, aby som sa snažil
skôr potešovať iných,
než aby mňa potešovali,
skôr chápať iných,
než aby mňa chápali,
skôr milovať iných,
než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame – nadobúdame,
len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých,
len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia,
len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu.
Amen.
(modlitba pripisovaná sv. Františkovi z Assisi)
Blahoslavenstvo tých, čo šíria pokoj a jeho problémy
Blahoslavenstvo tvorcov pokoja vytvára exegétom niekoľko problémov. Prvý spočíva v preklade gréckeho slova εἰρηνοποιοί (eirénopoioi), doslovne: tvorcov pokoja. Treba ho prekladať slovom „pokojní“ (pacifiques) ako to robí Vulgata a mnoho iných prekladateľov, napríklad Crampon? Výraz evokuje tých, ktorí majú radi pokoj, ticho, a ktorí sa vyhýbajú sporom a hádkam. Nebolo by snáď vhodnejšie dať blahoslavenstvu aktívnejší význam a preložiť ako to robí Jeruzalemská Biblia „majstri pokoja“ (artisans de paix) alebo „tvorcovia pokoja“ ako to robí ekumenický preklad? Tento výraz vykresľuje tých, ktorí sa snažia vytvárať pokoj vôkol seba: medzi bratmi, medzi skupinami, alebo tých, ktorí konajú dielo upokojenia na širšej úrovni: sociálnej či politickej. Odhodlaných prívržencov možno nájsť na oboch stranách výkladu tohto pojmu; a je dosť pikantné, že blahoslavenstvo pokoja sa stáva jablkom sváru medzi tými, ktorí ho interpretujú 🙂 Sami sme preložili „pokojní“ (pocifiques), pretože tento omnoho klasickejší výraz môže nadobudnúť oba významy: tí, ktorí vnútorne milujú pokoj, sú istotne najviac naklonení tomu, aby vytvárali pokoj vôkol seba a bojovali za pokoj. Pokojný človek nemusí byť nutne miernou a bojazlivou bytosťou, neschopnou boja.
Druhá ťažkosť spočíva s odmenou, ktorá je im prisľúbená: budú sa nazývať Božími synmi; a skutočne, napríklad v porovnaní s blahoslavenstvom milosrdných, ťažko vidno bezprostredný súvis medzi spomínanou vlastnosťou a sľúbenou odmenou. Prečo si pokojamilovní obzvlášť zaslúžia, aby ich nazývali Božími synmi? V tom sa dosť odlišujú aj samotné výklady, ktoré často neuspokojujú ani čitateľov.
Význam slova „pokoj“
Predovšetkým by bolo dobré obnoviť plný významu slova pokoj, aký má v Biblii. Nie je to pre nás ľahké, lebo francúzsky význam slova (ale aj slovenský) je chudobnejší a nadobudol skôr negatívny význam. Výkladový slovník „Le Robert“ definuje pokoj ako „vzťahy medzi osobami, medzi ktorými nie sú konflikt, hádka“. A poznamenáva: „pokoj nezahŕňa pozitívne vzťahy medzi osobami. Skôr označuje pokojné vzťahy, ktoré, mimochodom, môžu byť len čisto formálne“ a dodáva: neprítomnosť bojov, zmätkov, násilia medzi občanmi; situácia národa, ktorý nie je vo vojne; stav človeka, duševný stav, ktorý nenarúša žiaden konflikt, žiadna obava. Prídavné meno „pokojný“ odvtedy taktiež nadobúda obmedzený význam: toho, kto túži po pokoji, kto nie je (roz-)rušený, kto uteká pred násilím.
V hebrejčine slovo „šalom“, ktoré znamená „pokoj“, sa používa veľmi často, najmä ako pozdrav pri stretnutí a lúčení. Takéto bežné používanie však nevylučuje plnší a bohatší význam tohoto slova, čo sa dá len veľmi ťažko vystihnúť. Hebrejské slovo je odvodené od koreňa, ktorý označuje neporušenosť, úplnosť. Byť zdravý a byť pokojný sú v hebrejčine paralelné vyjadrenia. Opýtať sa, či sa má niekto dobre, sa povie „Je pokojný?“ (2 Sam 18,29.32). Pokoj chodí svorne v páre so spokojnosťou v každodennom živote. Nesie so sebou bezpečnosť pred nepriateľmi, svornosť v rodinnom živote podobne ako v Abrahámovom prípade, ktorý zomrel sýty dní svojho života v šťastnej starobe (Gn 15,15; 25,8). Pokoj je dielom spravodlivosti a odmenou za ňu. Je súhrnom dobier, ktoré sú s ním v súlade. Takýto pokoj je Božím darom: „Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom““ (Ž 35,27). Pokoj má svoj zdroj v Bohu, ba dokonca sa stáva Božím menom, ako o tom rozpráva Kniha sudcov: „Pán mu (Gedeonovi) povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!“ Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán je pokoj!“ (Sdc 6,23-24)
Pokoj v Biblii sa ani zďaleka nedá zredukovať iba na neprítomnosť vojny alebo problémov. Je to pojem plný rôznych významov podobne ako sú plné významov slová blaženosť a spravodlivosť, ktoré sú taktiež súčasťou blahoslavenstiev. Žiaden výraz v našich západných jazykoch nie je schopný toto bohatstvo vyjadriť. Musíme ho teda objaviť tým, že budeme pátrať, čo v skutočnosti toto slovo v Písme znamená. To je bezpochyby najlepší spôsob, ako nájsť odpoveď na ťažkosti, ktoré spôsobujú preklad tohto blahoslavenstva: ak pokoj teda v sebe zahŕňa spravodlivosť a plnosť rôznych dobier, potom pokojný (pacifique) človek sa neobmedzí iba na pasívny postoj, ale bude pripravený za pokoj bojovať, aby ho získal, bránil a vôkol seba šíril.
Pokoj v Starom zákone
V Starom zákone sa pokoj chápe veľmi konkrétne a hmatateľne. V podstate spočíva v oslobodení ľudu, vo víťazstve nad nepriateľmi a získaní bezpečia. Avšak vždy sa viaže aj na dodržiavanie Božieho zákona, ktorý činí človeka spravodlivým, no neustále ho narúšajú ľudské hriechy. Vtedy, keď kráľ Dávid „býval vo svojom dome a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov“ a konečne sa teda tešil z pokoja a prosperity, Dávid si zmyslel, že Bohu vybuduje chrám (2 Sam 7,1-2). Ale Boh mu nedovolil zrealizovať tento projekt kvôli krvi, ktorú Dávid prelial. Boh vyhradil uskutočnenie tohto plánu Dávidovmu synovi Šalamúnovi, ktorého meno práve pochádza od slova „šalom“, pokoj: „Hľa, narodí sa ti syn, ktorý bude mierumilovný, a ja mu zaistím pokoj od všetkých jeho okolitých nepriateľov. Veď sa bude volať Pokojný a za jeho čias dám Izraelu pokoj a mier“ (2 Krn 22,9).
Neskôr, keď proroci kvôli hriechu ľudu predvídali koniec samarijského a júdskeho kráľovstva, bojovali proti tým, ktorí falošne hlásali pokoj: Veď od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtivci; od prorokov až po kňazov všetci páchajú podvod. Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: „Pokoj, pokoj!“ Ale pokoja niet!“ (Jer 6,13-14) Avšak, keď nastane okamih trestu, proroci budú ohlasovať príchod éry pokoja, nastolenie vlády Kniežaťa pokoja: „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja, a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej“ (Jer 29,11).
„Lebo chlapček sa nám narodil,
daný nám je syn,
na jeho pleci bude kniežatstvo
a bude nazvaný:
zázračný Radca, mocný Boh,
večný Otec, Knieža pokoja.
Jeho vláda bude veľká
a pokoj bude bez konca
na Dávidovom tróne
a nad jeho kráľovstvom,
aby ho upevnil a posilnil
právom a spravodlivosťou
odteraz až naveky.
Horlivosť Pána zástupov to urobí“ (Iz 9,5-6).
Žalmy majú tendenciu pokoj zvnútorňovať:
„Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu,
než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.
V pokoji sa ukladám a usínam,
lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí“ (Ž 4,8-9).
„Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým (…)
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom,
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú (…)
Veď Pán dá požehnanie
a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť
a po stopách jeho krokov spása“ (Ž 85, 9.11.13-14).
„Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon“ (Ž 119,165).
Pokoj v Novom zákone
Významné miesto taktiež patrí téme pokoja i v Novom zákone. Obzvlášť svätý Lukáš predstavuje Krista ako pokojamilovného kráľa v deň jeho narodenia, keď anjeli zvestujú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Tento text sa zopakuje v prevolávaní zástupu učeníkov v momente Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ (Lk 19,38). Všimnime si, že pokoj, ktorý ústami anjelov zostupoval z neba na zem, teraz v chváloreči zástupu vystupuje zo zeme do neba.
Keď Ježiš uzdravuje chorých a odpúšťa hriešnikom, často im vraví: „Choď v pokoji!“ Tento pokoj prináša znovunadobudnuté zdravie a zmierenie s Bohom (Lk 7,50; 8,48). Rovnako aj učeníci, vyslaní Ježišom, budú začínať tým, že svojím pozdravom ponúknu pokoj do domov a miest, kam vstúpia a ich tam príjmu (Lk 10,5). Avšak toto posolstvo pokoja vôbec nie je odpočinkom, ale paradoxne kvôli evanjeliovým požiadavkám a tvrdosti niektorých sŕdc spôsobuje rozdelenie medzi ľuďmi a rodinami. „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom…“ (Lk 12,51-52). Toto je bojovný pokoj ako je bojovné aj Božie slovo. Je to pokoj, ktorý zápasí v človeku s hriechom a vyvoláva v ňom reakciu síl zla.
