Každý ľudský život je jeden príbeh. Niekedy šťastný či podarený, inokedy smutný či ťažký. Niekedy premrhaný, inokedy naplno využitý. Ale poslednú dobu sa až príliš často stáva, že ten príbeh sa mení na beh. Ľudský život sa stáva behom.

Bežíme, ženieme sa za nepodstatnými vecami Niekedy bežíme, hoc nevieme kam, lebo všetci okolo nás bežia. Zo životného príbehu sa stal životný beh. A to nie je dobré. Postupne odstraňujeme prvé tri podstatné písmenka, vďaka ktorým život nie je BEHom, ale PRÍBEHom: P ako pamäť, R ako rozlišovanie, I ako identita.

P ako pamäť. My dnes tak ľahko (dobrovoľne) zabúdame na svoju minulosť. Zabúdame na to, čo nám škodí, na čom sme sa popálili. Zabúdame na svoje korene. No aj ako spoločnosť zabúdame na rôzne “izmy”, na ktorých sme sa kedysi poriadne popálili a čuduj sa svete, niektorí by sa k nim chceli vrátiť. Bežíme v ústrety k tým istým chybám. Ak sa nepoučíme z minulosti, v budúcnosti budeme opakovať tie isté chyby. Ale vďaka pamäti dokážeme naše minulé chyby, pády či zlyhania premeniť na budúce víťazstvá či úspechy. Len či máme odvahu mať dobrú pamäť…

R ako rozlišovanie. Vďaka rozlišovaniu dokážeme rozpoznať rozdiel nielen medzi dobrým a zlým, ale aj medzi dôležitým a menej dôležitým. I keď dnes akosi máme problém už s tým prvým. Vďaka rozlišovaniu dokážeme odhaliť, čo sa skrýva pod obalom. Dnes platí, že obal predáva. Čím krajší obal, tým lepšie sa míňa produkt. Ale život nie je o obale. Rozlišovanie odstráni obal a odhalí jadro. Len či máme odvahu pustiť sa do rozlišovania… Rozlišovanie totiž nie je pre zbabelcov. Je pre ľudí, ktorí sa neboja pravdy.

A napokon, I ako identita. (Nielen) Dnes je v móde meniť identitu, stávať sa sebatvorcom. Človek sa stavia do pozície boha. Akosi zabudol a znecitlivel na to, že pred 2000 rokmi sa Boh doslova vtelil do pozície človeka, aby mu pripomenul, aká je jeho identita. Samozrejme, človek má na sebe pracovať, rásť v láske, v čnostiach … lenže identita je zrnko, ktoré je už v nás. A tou najhlbšou ľudskou identitou je to, že sme Bohom milovaní, premieňaní a volaní k Nemu. Naša identita v sebe obsahuje aj cieľ, ku ktorému by mal náš príbeh smerovať. Len či máme odvahu prijať túto identitu…

Útržky zo života svätého Štefana, ako nám ich predstavujú Skutky apoštolov, naznačujú, že život svätého Štefana bol skutočným príbehom. Jeho modlitba prezrádza, že Štefan si bol vďaka pamäti vedomý nielen svojej minulosti, ale aj minulosti svojho národa. Svätý Štefan dokázal, vďaka pôsobeniu Ducha Svätého, ktorému sa otvoril, rozlíšiť to najpodstatnejšie v jeho živote: Ježiš je vtelený Boh, ktorý nám priniesol plnosť lásky, pravdy a života. A napokon, mučeník Štefan si nenechal vziať svoju identitu učeníka, ktorá je napojená na identitu Božieho Syna. Nenechal si ju vziať ani za cenu svojho života.

Nechajme sa inšpirovať odvahou svätého Štefana. Nedovoľme si ani my vziať tie tri dôležité písmenká: P ako pamäť, R ako rozlišovanie, I ako identita. Vďaka nim sa totiž náš životný BEH dokáže zmeniť na životný PRÍBEH…

fr. Alan Ján Dely OP