Často je „obdobie cez rok“ chápané ako obdobie, kedy sa nič mimoriadne neslávi. Žijeme svoje všedné dni tak, ako idú – jeden po druhom. Môže nás to zviesť k tomu, že budeme považovať obyčajné dni za menejcenné, nedôležité… Dni bez zvláštneho významu.
Ale čo ak nás Boh túži stretnúť aj v celkom obyčajný utorok pri rannom pití kávy? A možno si chce dať s nami schôdzku v čase, keď dobiehame na autobus. Nie je vylúčené, že sa rozhodol prísť len tak, pri celkom obyčajnom opakovaní dennodenných rituálov. Hlboký zmysel obdobia cez rok je však v niečom inom ako v zážitku krásneho nečakaného okamihu, uprostred fádneho striedania dní a nocí.
Veľký teológ Hans Urs von Balthasar hovorí: „Boh, ktorý bol tridsať rokov murárom a tesárom, si poradí aj s troskami mojej duše.“ V Ježišovom živote existoval určitý nepomer medzi časom obyčajnej práce a mimoriadnymi udalosťami, ktoré priťahovali zázrakmi. Tento nepomer pokračuje a môže sa zdať neúnosný. On, ktorý je Boh, pracuje dennodenne s troskami ľudskej duše bez toho, aby sa o tom písalo v novinách a vydávali veľké svedectvá. Pracuje v skrytosti. Trpezlivo, neúnavne, nebadane mení svet vzťahov a životy ľudí práve vo všednom dni.