Pre slovenskú Kongregáciu sestier dominikánok bl. Imeldy sviatok.
V Slovenskej provincii bratov kazateľov sa slávi 13. mája maximálne ako ľubovoľná spomienka, pri zachovaní toho, čo sa zachovať má. Imelda, „inak vo verejnosti známa pod menom Mária Magdaléna de Lambertinis“, pochádzala zo šľachtickej rodiny a narodila sa v Bologni začiatkom XIV. storočia. Už v skorej mladosti ju prijali za „sestru mníšku“ rehole svätého Dominika v kláštore nazvanom Vallis Petr?, blízko Bologne. Tu aj zomrela ešte ako „mladica“ 12. mája 1333 pri nočnej bohoslužobnej slávnosti v nedeľu po Nanebovstúpení Pána, po zázračnom prijatí Eucharistie, ako uvádzajú staré písomné záznamy. V kláštornom Martyrológiu je o tom takýto záznam: „Štvrtý deň pred májovými Idami (t. j. 12. mája) … zomrela sestra Imelda de Lambertinis, ktorej, kým ešte žila, nebo zoslalo hostiu. Prítomný kňaz ju zachytil a Imelda ju prijala v prítomnosti mnohých.“ Nadväzne na túto udalosť ďalšia správa k tomu dodáva: „a hneď na to vypustila ducha.“ Dôstojne ju pochovali v hrobke kláštora Vallis Petr?. Roku 1582 jej telesné pozostatky preniesli do nového kláštora svätej Márie Magdalény v Bologni, kde mníšky sa museli v roku 1566 presťahovať na príkaz pápeža sv. Pia V. Tu jej telesné pozostatky zostali až do obsadenia mesta Napoleonom, keď ich preniesli do kostola svätého Žigmunda, kde sú doteraz vystavené úcte veriacich. Pápež Lev XII. dňa 20. decembra 1826 schválil jej verejné uctievanie ako blahoslavenej. Svätý pápež Pius X. z vlastnej vôle vyhlásil Imeldu za nebeskú patrónku a vzor deťom, ktoré prvý raz pristupujú k eucharistickému stolu Pána.
MODLITBA
Pane Ježišu Kriste, ty si do neba prijal blahoslavenú pannu Imeldu, keďže ju tam uchvátila vrúcna túžba po eucharistickom pokrme. Na jej príhovor daj, aby sme s takou láskou ako ona pristupovali k tvojmu svätému stolu, zatúžili odísť z tohto sveta a zaslúžili si byť naveky s tebou. Lebo ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.