Dnešné čítania veľmi pekne hovoria o múdrosti, ktorá pochádza z viery. V prvom čítaní počujeme úryvok z Knihy Múdrosti, v ktorej Božia múdrosť vložená do stvorenia, ale aj tá ktorá sa dáva v Duchu, hľadá svojich učeníkov, a ako sú ľudia pozvaní, aby sa s ňou spojili vo svojej túžbe. Ak po nej budú „dychtiť“, ak ju budú túžobne vyhľadávať, nebudú sklamaní. Práve naopak, nájdu ju sedieť pri dverách svojho srdca. A stačí jej pootvoriť dvere a pozvať ju, aby vošla do nášho života.

Podobný obraz nám podáva Ježiš v dnešnom evanjeliu. Múdre panny čakajú na príchod ženícha. Keď
príde, zavolajú ich, aby s ním vošli do spoločenstva a dvere sa za nimi zatvoria. Kombinácia múdrosti,
stretnutia a dverí, ktoré oddeľujú, ale tiež spájajú, je rovnako prítomná v evanjeliu, ako aj Knihe Múdrosti.

O akej múdrosti to ale Písmo hovorí? Môže nás viera urobiť múdrymi? Pre mnohých je viera niečím, čo je pre starých ľudí. Vierou človek nezbohatne, ani si život nezjednoduší. Načo je potom viera? A ako nám môže byť nápomocná? Život neveriaceho a život viery majú však veľa prienikov. A hoci sa zdá, že na tejto zemi a v tomto živote čaká obe skupiny rovnaký koniec, môžeme badať aj zásadný rozdiel. O tom hovorí Ježiš, že múdre i nemúdre panny zaspia spánkom smrti. Aj veriaci aj neveriaci ľudia umrú. V tom naozaj niet rozdielu. Rozdiel je v tom, či sa pripravili na stretnutie so ženíchom, či majú olej?

Olej je to, čo nás vnútorne motivuje. Motivuje nás to, že po tomto živote ide človek do prázdnoty bytia? To sa veľmi podobá na panny, ktorým sa olej minul a lampy zostali prázdne, bez oleja. Alebo nás motivuje to, že tento život je súčasťou väčšieho príbehu, ktorý sa smrťou nekončí, ale mení? V tom je potom zásadný rozdiel nie len pohľadu na život, ale aj rozhodovania sa v konkrétnych životných okolnostiach. Tu náboženský jazyk a jeho múdrosť nanovo prináša svoje svetlo.

Viera nás učí vidieť náš život, nie ako sekvenciu rôznorodých momentov, ale ako ucelený životný príbeh. K ucelenosti života nám pomáha vzťah s Kristom, ktorý je vtelenou Božou múdrosťou. Kristus povedal, že je Pravdou, nie ako neosobnou poučkou, ale ako veľmi osobným pozvaním do vzájomného vzťahu, k formovaniu božieho obrazu, na ktorý sme stvorený a ktorý v nás môže časom dozrievať. Keď sa snaží človek vidieť svoj život vo svetle tejto ucelenosti, potom si často kladie dôležité otázky – lásky, pádov, vzťahov, hriechu, zmyslu, … – to všetko na pozadí tajomstva smrti a zmŕtvychvstania. V tomto tajomstve veľkonočných udalostí je totiž veľká dráma toho, či má človek nádej v Božom súde a milosrdenstve, ktoré je jeho darom, alebo iba v samospravodlivosť a samoodmenenie. Pretože je to často naše prílišné zameranie na seba, ktoré nás vháňa do slepých uličiek bezvýchodiskovosti. No Boh nás nestvoril pre prázdno a slepé uličky. On nám prišiel okrem Pravdy, ukázať Cestu a Život.

Nech nás Boh učí milosti vidieť Cestu, tam kde naša prirodzenosť má ťažkosť vidieť smer. Nech nás učí vidieť Život, tam kde máme pocit, že život stráca cenu a zmysel. Nech nás učí vidieť Pravdu, tam kde by sme chceli použiť niekedy aj „milosrdnú lož“. Na toto potrebujeme olej milosti do svetla lampy nášho života, ktorý ani smrť nedokáže vyčerpať.

fr. Irenej Maroš Fintor OP