Laici v Cirkvi majú svoje nezastupiteľné miesto a poslanie. Sú povolaní, aby udržiavali živú Kristovu prítomnosť uprostred všetkých národov a „aby všetci ľudia na zemi poznali a prijali posolstvo Božej spásy“ (Apostolicam actuositatem, č. 3 ). Laickí dominikáni sú jednou vetvou dominikánskej rodiny a, ako sa píše v Regule, „ako členovia rehole sa zúčastňujú na jej apoštolskom poslaní spôsobom, ktorý zodpovedá ich laickému stavu“. Rozprávame sa s provinčnou predstavenou laických dominikánov na Slovensku, Evou Zúdorovou.
Ujasníme si najskôr terminológiu. Hovorí sa Tretí rád, terciári, laickí dominikáni. Ktorý termín je vhodný?
K menu “Tretí rád” a “terciár” treba povedať, že rehoľa po II. vatikánskom koncile prijala rozhodnutie zrušiť používanie pomenovania – prvý, druhý a tretí rád. Namiesto toho začala používať delenie rehole na vetvy: bratia, mníšky, laici. Tieto tri vetvy skladajú svoje sľuby magistrovi rehole. Aj preto už nepoužívame meno terciár, ale laický dominikán.
Odkedy existuje laická vetva rehole dominikánov?
Dalo by sa povedať, že už od samého počiatku rehole, vyše osemsto rokov. Vieme, že už v roku 1206 sa okolo sv. Dominika, počas jeho pôsobenia v Prouilhe, objavujú laici, ktorí majú účasť na diele svätého kázania. Existujú dokumenty o niekoľkých manželských pároch z obcí Villasavary a Villepinte v južnom Francúzsku. Najstaršie dokumenty, ktoré sa zachovali, uvádzajú Ermengardu Godolinovú a jej manžela. Sama prehlasuje, že zo slobodného rozhodnutia daruje seba, svoj dom a všetko, čo má, Pánu Bohu, blahoslavenej Panne Márii a všetkým Božím svätým, svätému kázaniu a pánovi Dominikovi z Osmy, a všetkým bratom a sestrám v súčasnosti i v budúcnosti. Vyzerá to veľmi podobne ako forma sľubu, ktorú máme dnes. Avšak vtedy ešte rehoľa oficiálne nejestvovala, teda neexistoval ani tretí rád. Dominik však spolupracoval s týmito laikmi, ktorí sa darovali svätému kázaniu. Je dôležité podotknúť, že rehoľa od počiatku vznikala ako rôznorodé spoločenstvo laikov a rehoľníkov, mužov a žien.
Oficiálne však možno odvodzovať vznik “Tretieho rádu” od roku 1285. 69 rokov po schválení rehole, 22. decembra 2016, siedmy magister rehole Munio de Zamora schválil pre laikov, ktorí túžili nasledovať Krista v stopách sv. Dominika, regulu – Regulu kajúcich bratov a sestier sv. Dominika. Tým pripojil všetkých laikov pod jurisdikciu rehole.
Koľko členov má táto vetva na Slovensku?
Sme najpočetnejšou vetvou Dominikánskej rehole, či už celosvetovo alebo na Slovensku. Na Slovensku máme 24 bratstiev a 305 členov.
Kto sa môže stať laickým dominikánom?
V prvom rade ide o povolanie, ako hovorí naša regula: „Vnuknutím Ducha Svätého sú niektorí (laici) vedení k životu a k napĺňaniu charizmy podľa ducha sv. Dominika a preto sú zvláštnym sľubom, podľa svojich vlastných pravidiel, včlenení do rehole.“
Čo sa týka podmienok, dospelý kresťan katolík, ktorý dovŕšil vek 18 rokov, ktorý bol oslovený dominikánskou spiritualitou, a chce svoj život žiť v duchu charizmy sv. Dominika.
Medzinárodný kongres laických dominikánov
Aké povinnosti má laický dominikán?
Našou prvoradou úlohou je kázanie, pre ktoré bola rehoľa založená. A potom sú tu skutočnosti, ktoré podporujú a prehlbujú kázanie. Môžem spomenúť napríklad: pravidelne sa zúčastňovať na Slávení bratstva (stretnutie bratstva), načúvanie Božiemu slovu, slávenie liturgie s celou Dominikánskou rodinou, ustavičné štúdium zjavenej pravdy a zamýšľanie sa nad problémami doby. To, k čomu sa zaväzujú laici svojím sľubom, je obsiahnuté v Regule, ako aj v dokumentoch, ktorými sa riadia bratstvá, ako napr. Generálna deklarácia a Provinčné direktórium.
V čom je život dominikána laika iný ako život ostatných ľudí?
Podľa mňa je to spôsob, ako vnímajú svoj vzťah s Bohom a s inými. Prvky, ktoré sú vlastné našej tradícii, ako napr. dialóg, súcit, hľadanie pravdy, sloboda, dobro stvorenia a pozitívny pohľad na svet – to všetko dáva akúsi zvláštnu príchuť tomu, ako vnímame svoj vzťah s Bohom a s inými ľuďmi. Dominikánska spiritualita ovplyvňuje naše vnímanie a každodenné prežívanie života. Častokrát sa stáva, že keď laici spoznávajú dominikánsku tradíciu, objavujú, že je to niečo, čo im je blízke, a čo už dávno nosia v sebe.
FORMÁCIA ZAHŔŇA V PRVOM RADE SPOZNÁVANIE SPIRITUALITY
Čo čaká záujemcu po vstupe k laickým dominikánom?
Ak niekto prejaví záujem o vstup do bratstva, tak laik zodpovedný za formáciu – novicmajster sa zvyčajne stretne s kandidátom na osobnom stretnutí, aby spolu prebrali osobnú motiváciu kandidáta, porozprávali sa o reholi, bratstve a živote laických dominikánov. Následne je kandidát pozvaný na Slávenie bratstva, aby bližšie spoznal komunitu a jej život. Ak po týchto stretnutiach prejaví vážny záujem o vstup do bratstva, tak po odporučení novicmajstra ho predstavený bratstva prijme do kandidatúry.
Koľko trvajú jednotlivé etapy – kandidatúra, noviciát… a čo tieto obdobia znamenajú?
Kandidatúra (postulát) trvá najmenej tri mesiace. Počas tohto obdobia sa záujemca zoznamuje s rehoľou a so životom laických dominikánov. Mimo stretnutí bratstva sa stretáva s magistrom novicov a snaží sa rozpoznať, či je povolaný stať sa laickým dominikánom. Nasleduje noviciát, ktorý sa začína obradom prijatia do bratstva. Novic je prijatý predstaveným bratstva za prítomnosti rehoľného asistenta. Nasleduje formácia novica, ktorá trvá 12 mesiacov. Počas nej sa novic sústreďuje na formovanie vlastného života podľa evanjelia, na hlbšie spoznávanie pilierov dominikánskej spirituality, na spoločný život v bratstve, oboznamovanie sa s duchovnou tradíciou rehole, jej dejinami a pod.
Skladajú sa aj nejaké sľuby?
Noviciát sa končí zložením dočasného sľubu (profesie). Ten je možné zložiť na jeden alebo tri roky. Sľub prijíma predstavený bratstva za prítomnosti asistenta bratstva. Po uplynutí dočasného sľubu možno požiadať o doživotný sľub, najskôr po troch rokoch od zloženia prvého dočasného sľubu. Svojím sľubom sa laici slobodne dávajú Reholi kazateľov, čím sa osobitne zasväcujú hlásaniu Slova.
Čo konkrétne sa sľubuje?
Naša rehoľa mala už od čias sv. Dominika svoj vlastný obrad profesie (sľubu), ktorý sa líšil od iných, v tej dobe existujúcich obradov. Špecifická podstata našej profesie vychádza z prvkov, ktoré novým spôsobom zodpovedajú apoštolskému duchu a úmyslu sv. Dominika. Je to vyjadrené v štruktúre formuly profesie, ale i v gestách obradu. Profesia sa skladá nielen Bohu, ale aj Preblahoslavenej Panne Márii a sv. Dominikovi. Pozostáva z jedného sľubu poslušnosti, ktorý zahŕňa všetky prvky dominikánského života. Poslušnosť sa sľubuje priamo magistrovi rehole, ktorý je princípom jednoty rehole a jej poslania. U bratov a mníšok sa skladá nielen podľa Reguly sv. Augustína, ale i podľa Konštitúcii bratov kazateľov a Konštitúcii mníšok. Laici skladajú profesiu podľa Reguly laických bratstiev sv. Dominika. Aby laici boli začlenení do Rehole kazateľov, na ktorej apoštolskom poslaní sa zúčastňujú, skladajú profesiu používajúc formulu obsiahnutú v Regule. Podobne ako bratia a mníšky, skladáme svoju profesiu do rúk. Toto ústredné gesto v obrade našich sľubov otvára cestu k apoštolátu. Život, ktorý nám Boh vkladá do našich rúk, dostáva spoju plodnosť a vitalitu, ak ho vložíme do rúk iných.
Skladanie profesie
V Regule sa spomína obliečka. Čo to znamená u laických dominikánov?
Je to obrad, pri ktorom kandidát dostáva škapuliar, a je prijatý do bratstva. Týmto obradom mu začína ročný noviciát, doba, počas ktorej sa snaží hlbšie spoznať svoje dominikánske povolanie, učí sa spôsobu života v bratstve, spoznáva dominikánsku spiritualitu. Pri obliečke dostáva laik aj nové meno.
Meno si vyberá kandidát sám alebo mu ho pridelia?
Vyberá ho bratstvo, ale dnes zisťujeme u novica, koho by túžil mať za patróna. Keď som ja vstupovala, meno vyberal predstavený s asistentom. Mne vybral meno „Antonína“ ešte za totality p. Akvinas. Mojím patrónom je biskup sv. Antonín Florentský, dominikán, ktorý dal postaviť napríklad kláštor sv. Marka vo Florencii a zadal fra Angelicovi vymaľovať ho freskami.
KAŽDÝ ČLEN ROZHODUJE O POSLANÍ A ŽIVOTE KOMUNITY
Aká je hierarchická štruktúra? Pod koho vedením sú laici?
Laické bratstvá sú pod jurisdikciou rehole, tešia sa však z vlastnej autonómie, v rámci ktorej sa sami spravujú. Magister rehole je nadriadený všetkým bratstvám na celom svete. Jeho zástupcom je generálny promótor. Na území provincie je provinciál rehole nadriadený bratstvám na území svojej provincie. Provinciálov zástupca je provinčný promótor. Bratstvo laikov má provinčného predstaveného a provinčnú radu. Tí sú volení na Provinčnej kapitule zhromaždením delegátov z jednotlivých bratstiev. Každé miestne bratstvo má tiež svoju radu s predstaveným.
Rada by som tiež zdôraznila, že naše dominikánske riadenie sa vyznačuje demokratickou a komunitnou tradíciou, na základe ktorej je každý člen rehole zodpovedný za jej poslanie a život.
Aké sú vzťahy medzi laickými dominikánmi? Poznajú sa? Stretávajú sa?
Vzťahy sú ako v rodine. Áno, laici sa medzi sebou poznajú. Niektorí viac, niektorí menej. Avšak je množstvo príležitosti, kde sa môžu stretnúť. V prvom rade je to mesačné Slávenie bratského života. Mávame spoločné duchovné cvičenia, Deň Dominikánskej rodiny. V rámci našej provincie organizujeme kurzy, ako napr. Škola kázania, Škola formácie, Kurz o učení sv. Kataríny Sienskej, Kurz o čnostiach a pod. Nakoľko tieto kurzy trvajú jeden rok, niekedy aj dlhšie, prirodzene okrem štúdia a poznávania, vznikajú veľmi pekné priateľské vzťahy. Takto sa laickí dominikáni spoznávajú naprieč Slovenskom. Existujú aj stretnutia pre tých, ktorí sú v základnej formácii, aby sa už od noviciátu spoznávali, a tak vytvárali vzájomné väzby. Snažíme sa, aby sa bratský život neohraničoval iba na členov vlastného bratstva. Viem, že niektoré miestne bratstvá pozývajú ľudí z iných bratstiev, napr. na duchovné cvičenia, rôzne sviatky a pod. A takisto fungujú aj cezhraničné vzťahy. Samozrejme, najlepšie si rozumieme s laikmi z Česka. Taktiež funguje Európska rada laických dominikánskych bratstiev a Medzinárodná rada laických dominikánskych bratstiev, s ktorými sme v kontakte.
Stretnutie na Ábelovej
Ako sa pri laických dominikánoch aplikujú štyri dominikánske piliere – modlitba, spoločenstvo, štúdium a kázanie?
Ako rehoľa máme všetky tieto prvky spoločné. Na jednej strane je ťažko špecifikovať odlišnosť. Napríklad, keď sa modlíme Liturgiu hodín, tak je to modlitba Cirkvi, ktorú sa rovnako modlí rehoľník, ako aj laik. Rozdiel môže byť v tom, že bratia sa ju modlia ako komunita, my sa Liturgiu hodín modlíme každý vo svojej rodine, i keď mávame aj spoločné slávenie Liturgie hodín.
Štúdium od každého, či už je to rehoľník alebo laik, vyžaduje úsilie – snahu porozumieť, niečo sa naučiť. Všetci sme pozvaní k štúdiu Božieho slova. Naše štúdium je spôsob, ako spoznávať Božie tajomstvo. Boh sa k nám prihovára vo svojom Slove a volá nás do spoločenstva s Ním. Napríklad v rámci Slávenia bratského života dávame veľký dôraz na to, aby sme sa venovali štúdiu Božieho slova. Tento rok sme sa venovali štúdiu Evanjelia podľa Matúša. Naše štúdium taktiež býva častokrát spojené s našou profesiou, alebo s našimi záujmami.
My laici nežijeme v rehoľných komunitách, ale každý člen je súčasťou miestneho bratstva, svojej komunity, ktorá má svoju štruktúru. Bratský život je predovšetkým evanjeliová výzva. Svoj bratský život na jednej strane realizujeme cez Slávenie bratského života, avšak neobmedzuje sa to iba na niekoľko stretnutí. Snažíme sa ho žiť nepretržite tým, že navzájom zdieľame to, čím žijeme, na čom pracujeme, čo nás trápi. Tiež spolupracujeme na rôznych spoločných projektoch. To, čo je srdcom všetkého a čo dáva bratskému životu dominikánsku príchuť, je priateľstvo. V našej dominikánskej teológii hovoríme o Božom priateľstve, ktoré sa premieta do priateľstva s inými.
Naša regula hovorí, že každý dominikán musí byť schopný hlásať Božie slovo. Naše kázanie sa, samozrejme, uskutočňuje na tom mieste, kde žijeme, či už v rodine, v práci, v spoločnosti. Ako dominikáni chápeme kázanie v širšom slova zmysle. Pre nás kázanie zahŕňa aj počúvanie, dialóg, slovo, hľadanie pravdy s druhým, súcit, snahu vyjadriť Slovo rozličným spôsobom. To všetko zahŕňa bohatstvo vteleného Slova, ktoré chceme ohlasovať. Regula nás vyzýva, aby sme boli pozorní na znamenia čias a vedeli reagovať na to, čo sa deje vo svete a v Cirkvi. Naše kázanie má byť zamerané na obranu slobody a dôstojnosti človeka, života, rodiny.
Z histórie poznáme niekoľko významných svätcov, dominikánskych laikov. Asi na prvom mieste sv. Katarínu Sienskú. Kto ešte? V čom sú títo svätci pre vás inšpiráciou?
Naša rehoľa má veľa svätých. Ako členovia veľkej Dominikánskej rodiny samozrejme čerpáme z ich príbehov, príkladov čnostného života, ich učenia a samozrejme prosíme o ich príhovor. Okrem sv. Dominika, sv. Kataríny Sienskej a sv. Tomáša Akvinského máme aj mnoho svätých laikov. Dominikánske nebo je naozaj pestré: od kazateľov, filozofov, mučeníkov, umelcov, tých, ktorí boli na strane utláčaných a bojovali za pokoj a spravodlivosť, až po tých, ktorí sa venovali chudobným. Vedľa seba bratsky stoja veľký teológ sv. Tomáš Akvinský a sv. Martina de Porres, jednoduchý brat, miešanec, ktorý sa so súcitom staral o chudobných. Medzi významných svätých laikov patrí napr. sv. pani Zdislava z Lemberka, matka rodiny, Hadrián Fortescue, otec rodiny a mučeník, Villana Botti, matka rodiny, Bartolomej Longo, laik, ktorý sa zaslúžil o úctu k Ružencovej Panne Márii, sv. Margita z Cittá di Castello, ktorá napriek svojej slepote a telesnému postihnutiu nikdy nestratila pohľad na to, čo je podstatné. A mnoho ďalších.
Mojím najobľúbenejším svätým je bl. Pier Giorgio Frassati, ktorý ma nadchol svojím životom počas mojich štúdií. Jeho „normálny“ život, hlboko zakorenený v Bohu, je dodnes pre mňa inšpiráciou. Bol študentom, synom, bratom, priateľom a laickým dominikánom. V ňom sa viera harmonicky spájala s bežným životom tak, že pôsobil na svojich súčasníkov autenticky, prirodzene, príjemne a príťažlivo. Na budúci rok sa očakáva jeho svätorečenie.
EVA ANTONÍNA ZÚDOROVÁ (60) vyrastala v Hlohovci, tu sa aj prvýkrát stretla s laickými dominikánmi. Momentálne žije a pracuje v Bratislave ako projektová manažérka. Pred mesiacom oslávila 40 rokov od vstupu do Bratstva laikov sv. Dominika. K dominikánom ju priviedla túžba hľadať Pravdu spolu s ostatnými členmi veľkej rodiny sv. Dominika a čerpať z bohatej a plodnej tradície Dominikánskej rehole.
Jana Solárová
Fotografie: archív respondentky
