Sedemdesiat dva strán o tom, že sa máme odovzdať do vôle Božej… Zo 17. storočia, písané nejakou staročeštinou. No, priznám sa, čakala som nudu a prvých 30 strán to pre mňa tak aj bolo. Keby som sa nesľúbila to celé dočítať a napísať o knihe pár odstavcov pre Dominikánsky knižný inštitút, možno by som to aj vzdala. Ale…

Často sa bojím, či som dosť dobrá, čo si o mne myslia druhí, či som dobre oblečená, či stihnem všetko, čo som si naplánovala, či nemám o 2kg viac, ako by som mala mať, či som dobrou mamou, či naše deti chodia na dosť krúžkov, či ma v práci pochvália… Bojím sa, aby som ja alebo niekto z mojej rodiny neochorel, aby sme mali dosť peňazí, aby neprišla vojna…

… Niet neúspechu, pretože aj ten prichádza z vôle Prozreteľnosti a má byť prijatý ako taký.

Bojme sa, preboha, len seba, pretože my sme si najhorší nepriatelia. Bojme sa svojej vlastnej vôle, ktorá toľkokrát rozvrátila a zničila to, čo v nás postavila a obnovila Božia Dobrota.

Chcem mať všetko, čo si predstavím a po čom zatúžim. Chcem byť úspešná – či už v práci, rodine alebo v duchovnom živote. Chcem mať veľa dobrých priateľov, ktorí si ma vážia. Chcem pomáhať chudákom a zachraňovať všetkých, ktorí nie sú takí dobrí ako ja. Chcem byť zdravá. Chcem byť svätá. Chcem…

Či nie je naša vlastná vôľa jediným drevom, ktoré podľa sv. Bernarda horí v pekle? Odstráň vlastnú vôľu a pekla nebude.

Odovzdanosť do Božej vôle je najlepší liek proti všetkému zlu, ktoré nám hriech spôsobuje v tomto živote.

Buď vôľa tvoja..

Opakujeme dennodenne v Otčenáši. Často bezmyšlienkovite. Ale čo to naozaj znamená, odovzdať svoj život do Božej vôle?

Je to úplná dôvera, že všetko je tak, ako má byť. Aj keď som na dne, aj keď trpím, aj keď som smutná alebo neúspešná. Ale aj keď sa teším, aj keď jasám od radosti, že sa mi niečo podarilo, alebo len tak prežívam, že ma niekto má rád. Že som.

Keďže je Boh náš Otec, musíme sa úplne odovzdať do jeho náručia.

Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. (Ž131,2)

Počas tých pár týždňov, čo som knihu čítala, som si všimla, že sa vo mne niečo začalo hýbať. Začala som si uvedomovať, že všetko, čo sa mi deje, je Božia vôľa, a pocítila som zvláštny pokoj, ktorý začal postupne napĺňať moje dni.

Pokoj a Boží obraz v nás

Po tomto “prebudení” som sa už čítaniu venovala s väčším záujmom a nasledujúce kapitoly som priam hltala, lebo hovorili presne o tom, čo som dlhodobo hľadala. Možno nepoznáme Boha, aký naozaj je, ale môžeme sa naňho úplne spoľahnúť. Úplne sa odovzdať do vôle toho, ktorý nás s láskou stvoril. Ide z toho úžasný pokoj.

Kto z nás sa nenechá uniesť svätou radosťou, aby odovzdal všetky svoje záujmy, aby odovzdal seba samého viac než čokoľvek iné do rúk Boha, ktorý miluje naše spasenie a naše duše, Boha, ktorý stvoril všetko z lásky k nám?

Ako môžem byť obrazom svojho Stvoriteľa, keď žijem iba svojimi predstavami, ako by mal môj život vyzerať? Keď sa neotvorím jeho plánu, ktorý mal so mnou, keď si vybral práve mňa, práve moje jedinečné vlastnosti?

Keď sme teda boli stvorení, aby sme zjavovali jeho slávu a oslavovali ho tým, že ju zjavujeme, máme nadovšetko túžiť po tomto zjavení Božej slávy, lebo len takto, zjavujúc jeho slávu, dosiahneme cieľ svojho stvorenia.

Odovzdaná duša zjavuje Božiu slávu najdokonalejším spôsobom.

Odovzdanosť a páter Akvinas OP

Táto kniha vraj inšpirovala aj pátra Akvinasa a pomohla mu, aby s veľkou odovzdanosťou znášal kruté obdobia svojho života, keď bol vo väzení ako “vlastizradca”:

“No ja som to vzal ako teda dopustenie Božie v tom a pre mňa sa konkrétne prejavila Božia vôľa, znášanie toho všetkého. Som to obetoval Pánu Bohu, spojoval som sa s trpiacim Pánom Ježišom Kristom, a jedine takto človek mohol vydržať. Áno, len som prosil o milosť, aby som nič nezradil, aby som dôsledne všetko prežíval ako kňaz, trpiteľ za Krista. Áno, tak tá odovzdanosť do Božej vôle, zvlášť, keď som prerozjímal jednu knižku, ešte ako klerik v Olomouci, od nášho jedného francúzskeho dominikána, pátra Alexandra Pinyho. Do češtiny to bolo preložené, Odovzdanosť do Božej vôle. To som prerozjímal, potom aj ako kňaz som to prerozjímal, takže táto knižka tiež veľmi moc sily mi dala, pravda. A keď sa človek akosi otvoril v pokore pred Bohom, že tu jedine na Teba, Pane, sa môžem spoliehať. Tebe sa odovzdávam a ty vieš, kde mám byť, čo mám byť, ako čo má byť ďalej so mnou. Preto aj s takouto odovzdanosťou som prijal výrok súdu, doživotné väzenie.” (Zdroj: https://www.upn.gov.sk/sk/akvinas-juraj-gabura-1915-2019/)

… táto odovzdanosť je tak dokonale cestou, aby sme sa rýchlo stali dokonalými, že nás môže priviesť k dokonalosti aj uprostred našich nedokonalostí.

Budeme ešte teraz pochybovať, že tento stav odovzdanosti je najistejšou cestou, ktorá nás vedie do prístavu spasenia?

Bonus: Návod na cvičenie v odovzdanosti

Páter Piny OP nám v závere svojho diela podáva konkrétne kroky, ktoré odporúča ľuďom, ktorí zatúžili úplne sa odovzdať Božej vôli. Neprezradím vám ich tu 🙂, prečítajte si sami a vyberte si tie, ktoré sami uznáte za najdôležitejšie:

  • Návod, ako začať sväto deň
  • Modlitba srdca
  • Svätá omša a sväté prijímanie
  • Modlitba za duše v očistci
  • Spomienka na minulé kríže
  • Prijatie budúcich krížov
  • Telesná práca
  • Jedlo
  • Oddych
  • Myšlienka na smrť
  • Úkon odovzdanosti

Je preto úplnou spravodlivosťou, aby sme sa odovzdali Bohu, pretože uznávame, že mu patríme so všetkým, čím sme.

Ale je to pravá odovzdanosť, ak neopustíme všetko, čo máme, život aj ostatné – a zostávame vlastníkmi seba samých natoľko, že nemáme odvahu povedať: ‚Amen‘ k rozsudku smrti?

Knihu Odovzdanosť do Božej vôle si môžete zadarmo stiahnuť zo stránky Dominikánskeho knižného inštitútu priamo TU.

-sr-