Po tom, ako sa vo februári 1948 dostala v Československu k moci komunistická strana, začal sa otvorený boj proti cirkvám a veriacim. Viera v Boha bola považovaná za prežitok a podľa marxisticko-leninských téz bolo náboženstvo „ópiom ľudstva“. Jedným z plánovaných radikálnych opatrení bola likvidácia mužských a ženských kláštorov, ku ktorej štátna moc pristúpila v roku 1950. Začalo sa v apríli s akciou „K“ (Kláštory), čo bol krycí názov pre likvidáciu mužských reholí a po jej ukončení nasledovala v auguste akcia „R“ (Rehoľníčky) namierená proti ženským rehoľným inštitútom.
Násilné odvlečenie rehoľníkov
Prípravou na akciu „K“ bol vykonštruovaný súdny proces s desiatimi zástupcami jednotlivých rádov. Obžalovali ich z velezrady a vyzvedačstva. Skutočnosťami, ktoré pri procesoch „zistili“, odôvodnili pred verejnosťou následné zásahy proti reholiam. Po nátlaku sa súdení rehoľníci priznávali k protištátnej činnosti, k nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, k sympatiám k imperializmu, ale aj k výrobe ilegálnych letákov, k ukrývaniu agentov, zbraní a cenných predmetov.
Akcia „K“ vyvrcholila v noci z 13. na 14. apríla, pre svoju brutalitu sa dostala do histórie pod názvom Barbarská noc.
O polnoci zo štvrtka 13. na piatok 14. apríla 1950 sa príslušníci ozbrojených zložiek – Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti začali dobýjať do kláštorov a obsadili takmer všetky mužské kláštory v Československu. Najskôr búchali na dvere, tam, kde im neotvorili, dostali sa násilím. Vyzbrojení boli puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Ako dôvod zásahu uviedli údajnú protištátnu činnosť reholí. Zhromaždili rehoľníkov a nadránom ich začali autobusmi deportovať do sústreďovacích kláštorov. Rehoľníci boli pri sústreďovaní rozdelení do troch skupín: 1. Predstavení a „najreakčnejší“ rehoľníci boli sústredení v tzv. kárnom kláštore umiestnenom v budove kapucínskeho kláštora v Pezinku. 2. Ostatní rehoľníci (pátri, frátri, klerici a novici) boli rozdelení do štyroch sústreďovacích kláštorov: františkáni do kláštora saleziánov v Hronskom Beňadiku, saleziáni do kláštora v Šaštíne, jezuiti (ako najnebezpečnejší izolovaní od ostatných) do premonštrátskeho kláštora v Jasove, tešitelia, redemptoristi a baziliáni do kláštora redemptoristov v Podolínci. 3. Rehoľníci, u ktorých sa predpokladal kladný vzťah k režimu, boli preradení do verejnej duchovnej správy.
Na celom Slovensku bolo sústredených celkovo 881 rehoľníkov z 11 reholí (františkáni, saleziáni, jezuiti, tešitelia, redemptoristi, premonštráti, baziliáni, milosrdní bratia, minoriti, dominikáni, verbisti). Počas celej akcie zasadal štáb akcie „K“ rozšírený o zástupcu vojenského obranného spravodajstva a povereníka vnútra D. Okáliho.
Zdroj: ČTK
Dominikáni počas Barbarskej noci
Prvý kláštor dominikánov na Slovensku vznikol v roku 1235 v Košiciach. Postupne pribudli ďalšie v Štiavnici, Gelnici, Trnave, Kremnici, Veľkom Šariši a v Komárne. Jozef II. v 80. rokoch 18. storočia však zatvoril všetky kláštory, ktoré vtedy existovali, okrem košického. V roku 1939 bol založený dominikánsky kláštor v Trenčíne. Teda v roku 1948 boli na Slovensku dva dominikánske kláštory, v Košiciach a v Trenčíne. Spolu jedenásť bratov, z toho sedem kňazov. V Olomouci mali štyroch klerikov. Komunistický režim sa usiloval hlavne zastaviť ich pedagogické pôsobenie na školách.
Počas Barbarskej noci sa podarilo na Slovensku internovať len troch dominikánov – pátra Mikuláša Lexmanna, pátra Bertranda Husku a frátra Bernarda Sokola z košického kláštora. Starých a chorých bratov – pátra Mannesa Ungera a frátra Egýda Marchińského umiestnili v nemocnici a neskôr v domove dôchodcov. Predstavený košického kláštora Akvinas Gabura v tom čase viedol duchovnú obnovu mimo Košíc a keď sa dozvedel o komunistickom zásahu, prešiel do ilegality. Brat Rafael, rodný brat Mikuláša Lexmanna sa ešte v roku 1948 pokúsil o útek, no na nemeckých hraniciach ho chytili a v čase Barbarskej noci si odpykával šesťročný trest odňatia slobody. Páter Pius Krivý sa od septembra 1949 skrýval, lebo bol naňho vydaný zatykač. Ostatní slovenskí dominikáni pôsobili v Česku. Z nich internovali bratov Martina Furmana z Uherského Brodu a Rozára Zálesa z Prahy. Tomášovi Gajdošovi, pôsobiacemu v tom čase v Prahe, sa podarilo prejsť do ilegality. Z Olomouca internovali diakona Gregora Hajdua, bratov študentov Humberta Hildebranda, Benedikta Červeňáka, Marcela Považana, bratov spolupracovníkov Hyacinta Drnzíka a Alberta Bencka.
Druhá časť plánu – ženské rehole
Pri likvidácii ženských rehoľných spoločenstiev plánovala komunistická moc postupovať miernejšie, sestry mali odísť dobrovoľne a len v prípade, že by kládli odpor, mala byť použitá pomoc bezpečnostných orgánov. Akcia „R“ sa začala 29. augusta 1950 o 8.00. Vo viacerých mestách narazila na odpor zhromaždených občanov. Dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám a napadnutiu funkcionárov štátnej správy. Na týchto miestach sa akcia zopakovala v noci za prítomnosti ozbrojených zložiek Štátnej bezpečnosti.
Použité zdroje:
upn.gov.sk
barbarskanoc.sk
Lagová, V. a kol.: Smrť za mrežami. Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
