Narodil sa okolo roku 1423 v piemontskom Rivoli neďaleko Turína. Približne v polovici XV. storočia vo Florencii prijal rehoľný odev z rúk sv. Antonína, ktorý ho aj niekoľko rokov vychovával. Bol veľmi odvážny a prudký, chcel mnoho vidieť a skúsiť. Keď sa roku 1458 svojvoľne vydal na plavbu po mori, neďaleko Sicílie bol zajatý pirátmi a odvlečený do Tuniska. Tam podľahol nátlaku zmyslov, odpadol od viery a oženil sa. Keď sa dopočul o zbožnej smrti biskupa Antonína, pocítil pôsobenie Božej milosti. Znovu si obliekol rehoľný odev a dobrovoľne obetoval svoj život, keď ho na Zelený štvrtok roku 1460 ukameňovali. Pápež Klement XIII. schválil jeho úctu 22. februára 1767. Jeho telesné pozostatky sú vystavené k úcte v Rivoli.
MODLITBA
Láskavý Bože, ty si blahoslaveného Antona milosrdne priviedol k svetlu svojej pravdy a urobil si z neho vynikajúceho mučeníka. Udeľ nám, prosíme, aby sme sa poučili z jeho trpkých skúseností, ako máme zapierať seba a nadovšetko milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s duchom svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa v umbrijskom Citti di Castello roku 1287. Slepú od narodenia ju rodičia pohodili, a tak sa naučila spoliehať len na Boha. Žila podľa predpisov Tretieho rádu sv. Dominika. Každého dokázala potešiť, pretože vo svojom vnútri bola zaplavená Kristovým svetlom. Veľmi uctievala tajomstvo Kristovho vtelenia. Zomrela 13. apríla 1320 vo veku tridsaťtri rokov. Pápež Klement X. jej úctu potvrdil 6. apríla 1675.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si nevidiacu blahoslavenú Margitu vnútorne naplnil božským svetlom, takže osvieteným zrakom srdca mohla nazerať len na teba. Buď svetlom pre naše oči, aby sme sa zbavili temnôt tohto sveta a došli do vlasti večnej jasnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa na konci XII. storočia v kastílskej Palencii. Najprv bol čestným dekanom katedrálnej kapituly v Palencii, potom pod vplyvom Božej milosti požiadal o rehoľný odev. Po vstupe do Rehole kazateľov bol taký pokorný, akým bol predtým slávychtivý. Vynikal vo viere a v modlitbe, pomáhal blížnym. Venoval sa najmä chudobným a tým, ktorí sa živili prácou na nebezpečnom mori. Stal sa ochrancom námorníkov. Ľudovo ho volali „Svätý Telmus“, pretože utíšil hroznú búrku na mori, keď sa viacerí k nemu obrátili o pomoc. Zomrel 14. apríla 1246 v Tuy. Úcta k nemu sa rozšírila hneď od jeho smrti. Pápež Benedikt XIV. ju potvrdil 13. decembra 1741.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, námorníkom v nebezpečenstvách mora poukazuješ na zvláštnu pomoc blahoslaveného Petra. Na jeho príhovor nám dopraj, nech nám v búrkach tohto života stále žiari svetlo tvojej milosti, aby sme došli do prístavu večnej spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa roku 1362 ako dcéra Petra, dobre známeho muža z Pisy, vo Florencii alebo Benátkach, kam sa musela rodina vysťahovať. Vo veku dvanástich rokov sa vydala, ako pätnásťročná ovdovela. Aby ju odvrátili od posvätného predsavzatia, že sa zasvätí Bohu, rodičia ju väznili a týrali. Po prepustení na slobodu na radu sv. Kataríny Sienskej prijala rehoľný odev v kláštore sv. Kríža v Pise. Pretože túžila po prísnejšom spôsobe rehoľného života, vstúpila do nového kláštora sv. Dominika, ktorý pre ňu postavil jej otec. S veľkou múdrosťou a láskou duchovne viedla sebe zverené sestry. Osobitnú starostlivosť venovala vrahom svojho otca a bratov. Rada sa venovala štúdiu a vyzývala k tomu i sestry. Zomrela 17. apríla 1419. Pápež Pius VIII. potvrdil jej úctu 24. apríla 1830.
MODLITBA
Narodila sa v polovici XIV. storočia v Pise. Dvakrát ovdovela a prišla o všetky deti. Novú životnú cestu na radu sv. Kataríny Sienskej začala pod regulou rehole najprv ako terciárka, neskôr v kláštore, ktorý založila bl. Klára Gambacortová. Ako mníška sa úplne venovala božskej kontemplácii a kajúcnosti. Zomrela 22. januára 1431. Hneď sa rozšírila jej úcta, ktorú 2. augusta 1855 potvrdil pápež bl. Pius IX.
MODLITBA
Narodil sa v obci Chiampo neďaleko Vicenze v Benátsku. Do rehole vstúpil okolo roku 1218 v Bologni. Bol „horlivým rehoľníkov a obľúbeným kazateľom“, „na tele i v srdci“ pestoval panický život, preslávil sa mnohými divmi. V Pávii založil konvent, ktorý múdro spravoval a riadil, a v ňom aj zomrel 19. marca 1244. Pápež Benedikt XV. potvrdil jeho úctu 12. marca 1919.
MODLITBA
Narodila sa roku 1287 v lombardskej Pávii. V mladom veku prišla o rodičov a v dvanástich rokoch o zrak. Ujali sa jej niektoré sestry Tretieho rádu sv. Dominika. Prijala ich odev a regulu, naučila sa horlivo skúmať Božie tajomstvá. Šesťdesiatpäť rokov prežila v uzavretej miestnosti pri kostole bratov kazateľov. Mnoho ľudí posilnila vnútorným svetlom, keď ju žiadali o pomoc. Osobitne uctievala ukrižovaného Krista a Ducha Svätého. Zomrela 19. marca 1367 vo veku osemdesiat rokov. Pápež bl. Pius IX. potvrdil jej úctu 17. augusta 1854.
MODLITBA
Spomienka
Narodila sa roku 1268 v meste Gracciano v Taliansku. Pochádzala zo zámožnej rodiny Segniovcov. Ako deväťročná vstúpila do kláštora istých panien z Montepulciana. V pätnástom roku života, so súhlasom pápeža, ale proti jej vôli, urobili ju predstavenou sestier kláštora vo Viterbe, ktorého výstavbu sama účinne podporila. Po dvadsiatich dvoch rokoch vyhovela prosbám občanov z Montepulciana a presťahovala sa k nim do kláštora, ktorý nedávno založila (1306) a dala mu regulu svätého Augustína. Po niekoľkých rokoch ho „plne a vo všetkom“ podriadila vedeniu rehole Kazateľov, keďže túžila dosiahnuť evanjeliovú dokonalosť pod vedením stanov rehole svätého Dominika. S hlboko precítenou zbožnosťou uctievala dieťa Ježiša a jeho panenskú Matku. Duch Svätý ju podporil svojimi darmi a urobil ju žiarivou fakľou modlitby a lásky. Príkladom svojho čnostného života a vážnosťou občanov dosiahla, že nevyprchalo nadšenie za uchovanie jednoty a daru pokoja. Svätá Katarína Sienská ju právom nazvala „vznešenou matkou“, ktorú hodno nasledovať „pre jej učenosť a vzor pravej pokory.“ Zomrela 20. apríla 1317. Pápež Benedikt XIII. ju dňa 10. decembra 1726 zapísal do zoznamu svätých panien.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si svoju snúbenicu Agnesu vyznamenal darom vrúcnej modlitby; daj, aby sme podľa jej príkladu stále mysleli na teba a dosiahli bohaté plody zbožnosti. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa v pravoslávnej rodine roku 1493 v jednej čiernohorskej obci. V mladosti pásla ovce. Žila ako pustovníčka, pretože sa chcela viac podobať trpiacemu Kristovi. Potom prijala odev Tretieho rádu sv. Dominika a tiež nové meno Hosanna. Horlivo rozjímala o božských veciach, často sa modlila, pretože sa zaujímala nielen o svoju spásu, ale i o spásu iných. Zomrela 27. apríla 1565. Pápež Pius XI. schválil jej úctu 21. decembra 1927 a vzýval ju o pomoc pri zjednotení Cirkvi.
MODLITBA
Pane a Bože náš, obnov v našich srdciach lásku k tvojmu krížu. Nech sa na príhovor a podľa príkladu blahoslavenej Hosanny, ktorá trpela za jednotu Cirkvi, staneme účastnými tvojich bolestí i slávy. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Sviatok
Narodila sa roku 1347 v Siene v Taliansku, v osade zvanej Fontebranda. Pochádzala z veľmi početnej rodiny; z 25 detí bola predposledná. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, zaviazala sa Bohu sľubom panenstva (r. 1354). Keď prekonala prekážky, ktoré jej členovia rodiny často stavali do cesty, začala žiť prísnym životom modlitby, pôstu a pokánia v spoločenstve Kajúcich sestier svätého Dominika (r. 1363). Vhĺbila sa do rozjímania o „Prvej sladkej Pravde“, a usilovala sa „poznávať Boha v sebe a seba v Bohu.“ Doma viedla prísne odriekavý život až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, vykročiť na cestu činného apoštolátu. Odvtedy, čo ju Duch Svätý zázračne obdaril svojimi milosťami a ona ho celkom pochopila a sa mu podriadila, v „izbičke vnútorej svojej duše“ spájala hlbokú kontempláciu o nebeských veciach s obdivuhodnou apoštolskou činnosťou. Plamennou výrečnosťou a krásnymi listami samého pápeža naviedla na to, aby sa vrátil do svojho sídla v Ríme (r. 1376), a tiež ju stálo veľa námahy, aby mnoho mužov a žien každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Zapálená láskou k Bohu usilovala stať sa podobnou ukrižovanému Kristovi, a tak si zaslúžila, že dňa 1. apríla 1375 bola ozdobená aj posvätnými stigmami, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. „Jej učenosť nebola nadobudnutá, bolo vidieť, že prv bola učiteľkou ako žiačkou“, hovorí sa v kanonizačnej bule. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí, najmä Dialóg (r. 1378). A tá, ktorú vtedajšia početná rodina jej žiakov právom nazývala menom „Matka“, aj v celej terajšej dominikánskej rodine má toto meno natrvalo. Zomrela v Ríme roku 1380 a je pochovaná v chráme Santa Maria sopra Minerva. Pápež Pius II. ju 29.júna 1461 zapísal do zoznamu svätých a pápež Pavol VI. ju roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi a pápež Ján Pavol II. Ju roku 2000 vyhlásil za spolupatrónku Európy.
MODLITBA
Všemohúci Bože, prostredníctvom svätej Kataríny nás poúčaš, že svetlo pravého sebapoznania získame, ak poznáme súčasne a obdivuhodne, čo si ty v nás a čo sme my v tebe; na jej príhovor nám daj pravdivým poznaním zveľaďovať sa v čnostiach, aby sme ťa zo dňa na deň viac milovali a dokonalejšie ti slúžili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Narodil sa roku 1504 v Bosco Marengo blízko Alessandrie v Taliansku. Jeho rodné meno bolo Anton Ghislieri. Roku 1520 ako štrnásťročný mladík prijal rúcho bratov Kazateľov a tiež rehoľné meno Michal. Roku 1528 prijal kňazské svätenie a dostal hodnosť lektora; vyučoval posvätnú teológiu a viac ráz bol predstaveným kláštora. Pozornosť budil svojím čestným a voči sebe prísnym životom. Roku 1551 bol menovaný generálnym komisárom Rímskej inkvizície, neskôr roku 1556 ho pápež Pavol IV. vymenoval za biskupa v Nepi a Sutri a napokon roku 1557 za kardinála. Nakoniec roku 1560 ho pápež Pius IV. ustanovil za biskupa v Mondovi v Piemonte. Na návrh svätého Karola Borromea bol 7. januára 1566 zvolený do hodnosti najvyššieho pastiera Cirkvi, za pápeža, a prijal meno Pius V. Ako pápež všetky sily venoval službe pre spásu duší a pre obranu Cirkvi. Rázne obhajoval katolícku vieru proti reformátorom a novátorom a bdel nad šírením viery. Do života uviedol reformné dekréty Tridentského koncilu: postupne od základu zreformoval rímsku Kúriu; dal vytlačiť „Rímsky katechizmus“ (r. 1566), aby sa pomohlo kňazom pri vyučovaní náboženstva; rozhodol sa postaviť na pevný základ vzdelávania duchovných, najmä tým, že v seminároch zaviedol štúdium slávneho diela svätého Tomáša Akvinského „Summa Theologiae“. Napriek obmedzenému udeľovaniu titulov vyhlásil svätého Tomáša za učiteľa Cirkvi s prívlastkom „Anjelský“, v poradí už piateho v Latinskej Cirkvi (r. 1567); úspešne obnovil, zjednotil a pevne ustálil liturgiu tým, že roku 1568 vydal „Breviár“ a roku 1570 „Rímsky misál“; vyzdvihol jednotu vieroučnej tradície vo Východnej a Latinskej Cirkvi, keď štyroch popredných teologických učencov z oboch Cirkví vyznamenal titulom „Učiteľ Cirkvi“. Proti nepriateľom viery sa postavil na odpor so všetkou mocou a obrannými opatreniami, z ktorých treba spomenúť ním zhromaždené vojsko na zastavenie tureckých výbojov v Stredozemnom mori. Námorná bitka pri Lepante 7. októbra 1571 sa skončila presvedčivým víťazstvom kresťanov a pápež dojatý prisúdil víťazstvo pomoci ružencovej Bohorodičky Panny Márie, a na ten deň určil aj jej sviatok (r. 1572). V úplnej odovzdanosti do vôle Božej zomrel v Ríme 1. mája 1572. Pápež Klement X. vyhlásil ho 1. mája 1672 za blahoslaveného a Klement XI. dňa 22. mája 1712 za svätého. Jeho telesné pozostatky sú uložené a uctievané v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, vo svojej prozreteľnosti si poslal svojmu ľudu svätého pápeža Pia, ktorý hájil pravú vieru a obnovil liturgiu Cirkvi; daj, aby sme na jeho príhovor slávili tajomstvá spásy so živou vierou a uvádzali ich do života činorodou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1423 v piemontskom Rivoli neďaleko Turína. Približne v polovici XV. storočia vo Florencii prijal rehoľný odev z rúk sv. Antonína, ktorý ho aj niekoľko rokov vychovával. Bol veľmi odvážny a prudký, chcel mnoho vidieť a skúsiť. Keď sa roku 1458 svojvoľne vydal na plavbu po mori, neďaleko Sicílie bol zajatý pirátmi a odvlečený do Tuniska. Tam podľahol nátlaku zmyslov, odpadol od viery a oženil sa. Keď sa dopočul o zbožnej smrti biskupa Antonína, pocítil pôsobenie Božej milosti. Znovu si obliekol rehoľný odev a dobrovoľne obetoval svoj život, keď ho na Zelený štvrtok roku 1460 ukameňovali. Pápež Klement XIII. schválil jeho úctu 22. februára 1767. Jeho telesné pozostatky sú vystavené k úcte v Rivoli.
MODLITBA
Láskavý Bože, ty si blahoslaveného Antona milosrdne priviedol k svetlu svojej pravdy a urobil si z neho vynikajúceho mučeníka. Udeľ nám, prosíme, aby sme sa poučili z jeho trpkých skúseností, ako máme zapierať seba a nadovšetko milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s duchom svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa v umbrijskom Citti di Castello roku 1287. Slepú od narodenia ju rodičia pohodili, a tak sa naučila spoliehať len na Boha. Žila podľa predpisov Tretieho rádu sv. Dominika. Každého dokázala potešiť, pretože vo svojom vnútri bola zaplavená Kristovým svetlom. Veľmi uctievala tajomstvo Kristovho vtelenia. Zomrela 13. apríla 1320 vo veku tridsaťtri rokov. Pápež Klement X. jej úctu potvrdil 6. apríla 1675.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si nevidiacu blahoslavenú Margitu vnútorne naplnil božským svetlom, takže osvieteným zrakom srdca mohla nazerať len na teba. Buď svetlom pre naše oči, aby sme sa zbavili temnôt tohto sveta a došli do vlasti večnej jasnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa na konci XII. storočia v kastílskej Palencii. Najprv bol čestným dekanom katedrálnej kapituly v Palencii, potom pod vplyvom Božej milosti požiadal o rehoľný odev. Po vstupe do Rehole kazateľov bol taký pokorný, akým bol predtým slávychtivý. Vynikal vo viere a v modlitbe, pomáhal blížnym. Venoval sa najmä chudobným a tým, ktorí sa živili prácou na nebezpečnom mori. Stal sa ochrancom námorníkov. Ľudovo ho volali „Svätý Telmus“, pretože utíšil hroznú búrku na mori, keď sa viacerí k nemu obrátili o pomoc. Zomrel 14. apríla 1246 v Tuy. Úcta k nemu sa rozšírila hneď od jeho smrti. Pápež Benedikt XIV. ju potvrdil 13. decembra 1741.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, námorníkom v nebezpečenstvách mora poukazuješ na zvláštnu pomoc blahoslaveného Petra. Na jeho príhovor nám dopraj, nech nám v búrkach tohto života stále žiari svetlo tvojej milosti, aby sme došli do prístavu večnej spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa roku 1362 ako dcéra Petra, dobre známeho muža z Pisy, vo Florencii alebo Benátkach, kam sa musela rodina vysťahovať. Vo veku dvanástich rokov sa vydala, ako pätnásťročná ovdovela. Aby ju odvrátili od posvätného predsavzatia, že sa zasvätí Bohu, rodičia ju väznili a týrali. Po prepustení na slobodu na radu sv. Kataríny Sienskej prijala rehoľný odev v kláštore sv. Kríža v Pise. Pretože túžila po prísnejšom spôsobe rehoľného života, vstúpila do nového kláštora sv. Dominika, ktorý pre ňu postavil jej otec. S veľkou múdrosťou a láskou duchovne viedla sebe zverené sestry. Osobitnú starostlivosť venovala vrahom svojho otca a bratov. Rada sa venovala štúdiu a vyzývala k tomu i sestry. Zomrela 17. apríla 1419. Pápež Pius VIII. potvrdil jej úctu 24. apríla 1830.
MODLITBA
Narodila sa v polovici XIV. storočia v Pise. Dvakrát ovdovela a prišla o všetky deti. Novú životnú cestu na radu sv. Kataríny Sienskej začala pod regulou rehole najprv ako terciárka, neskôr v kláštore, ktorý založila bl. Klára Gambacortová. Ako mníška sa úplne venovala božskej kontemplácii a kajúcnosti. Zomrela 22. januára 1431. Hneď sa rozšírila jej úcta, ktorú 2. augusta 1855 potvrdil pápež bl. Pius IX.
MODLITBA
Narodil sa v obci Chiampo neďaleko Vicenze v Benátsku. Do rehole vstúpil okolo roku 1218 v Bologni. Bol „horlivým rehoľníkov a obľúbeným kazateľom“, „na tele i v srdci“ pestoval panický život, preslávil sa mnohými divmi. V Pávii založil konvent, ktorý múdro spravoval a riadil, a v ňom aj zomrel 19. marca 1244. Pápež Benedikt XV. potvrdil jeho úctu 12. marca 1919.
MODLITBA
Narodila sa roku 1287 v lombardskej Pávii. V mladom veku prišla o rodičov a v dvanástich rokoch o zrak. Ujali sa jej niektoré sestry Tretieho rádu sv. Dominika. Prijala ich odev a regulu, naučila sa horlivo skúmať Božie tajomstvá. Šesťdesiatpäť rokov prežila v uzavretej miestnosti pri kostole bratov kazateľov. Mnoho ľudí posilnila vnútorným svetlom, keď ju žiadali o pomoc. Osobitne uctievala ukrižovaného Krista a Ducha Svätého. Zomrela 19. marca 1367 vo veku osemdesiat rokov. Pápež bl. Pius IX. potvrdil jej úctu 17. augusta 1854.
MODLITBA
Spomienka
Narodila sa roku 1268 v meste Gracciano v Taliansku. Pochádzala zo zámožnej rodiny Segniovcov. Ako deväťročná vstúpila do kláštora istých panien z Montepulciana. V pätnástom roku života, so súhlasom pápeža, ale proti jej vôli, urobili ju predstavenou sestier kláštora vo Viterbe, ktorého výstavbu sama účinne podporila. Po dvadsiatich dvoch rokoch vyhovela prosbám občanov z Montepulciana a presťahovala sa k nim do kláštora, ktorý nedávno založila (1306) a dala mu regulu svätého Augustína. Po niekoľkých rokoch ho „plne a vo všetkom“ podriadila vedeniu rehole Kazateľov, keďže túžila dosiahnuť evanjeliovú dokonalosť pod vedením stanov rehole svätého Dominika. S hlboko precítenou zbožnosťou uctievala dieťa Ježiša a jeho panenskú Matku. Duch Svätý ju podporil svojimi darmi a urobil ju žiarivou fakľou modlitby a lásky. Príkladom svojho čnostného života a vážnosťou občanov dosiahla, že nevyprchalo nadšenie za uchovanie jednoty a daru pokoja. Svätá Katarína Sienská ju právom nazvala „vznešenou matkou“, ktorú hodno nasledovať „pre jej učenosť a vzor pravej pokory.“ Zomrela 20. apríla 1317. Pápež Benedikt XIII. ju dňa 10. decembra 1726 zapísal do zoznamu svätých panien.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si svoju snúbenicu Agnesu vyznamenal darom vrúcnej modlitby; daj, aby sme podľa jej príkladu stále mysleli na teba a dosiahli bohaté plody zbožnosti. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa v pravoslávnej rodine roku 1493 v jednej čiernohorskej obci. V mladosti pásla ovce. Žila ako pustovníčka, pretože sa chcela viac podobať trpiacemu Kristovi. Potom prijala odev Tretieho rádu sv. Dominika a tiež nové meno Hosanna. Horlivo rozjímala o božských veciach, často sa modlila, pretože sa zaujímala nielen o svoju spásu, ale i o spásu iných. Zomrela 27. apríla 1565. Pápež Pius XI. schválil jej úctu 21. decembra 1927 a vzýval ju o pomoc pri zjednotení Cirkvi.
MODLITBA
Pane a Bože náš, obnov v našich srdciach lásku k tvojmu krížu. Nech sa na príhovor a podľa príkladu blahoslavenej Hosanny, ktorá trpela za jednotu Cirkvi, staneme účastnými tvojich bolestí i slávy. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Sviatok
Narodila sa roku 1347 v Siene v Taliansku, v osade zvanej Fontebranda. Pochádzala z veľmi početnej rodiny; z 25 detí bola predposledná. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, zaviazala sa Bohu sľubom panenstva (r. 1354). Keď prekonala prekážky, ktoré jej členovia rodiny často stavali do cesty, začala žiť prísnym životom modlitby, pôstu a pokánia v spoločenstve Kajúcich sestier svätého Dominika (r. 1363). Vhĺbila sa do rozjímania o „Prvej sladkej Pravde“, a usilovala sa „poznávať Boha v sebe a seba v Bohu.“ Doma viedla prísne odriekavý život až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, vykročiť na cestu činného apoštolátu. Odvtedy, čo ju Duch Svätý zázračne obdaril svojimi milosťami a ona ho celkom pochopila a sa mu podriadila, v „izbičke vnútorej svojej duše“ spájala hlbokú kontempláciu o nebeských veciach s obdivuhodnou apoštolskou činnosťou. Plamennou výrečnosťou a krásnymi listami samého pápeža naviedla na to, aby sa vrátil do svojho sídla v Ríme (r. 1376), a tiež ju stálo veľa námahy, aby mnoho mužov a žien každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Zapálená láskou k Bohu usilovala stať sa podobnou ukrižovanému Kristovi, a tak si zaslúžila, že dňa 1. apríla 1375 bola ozdobená aj posvätnými stigmami, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. „Jej učenosť nebola nadobudnutá, bolo vidieť, že prv bola učiteľkou ako žiačkou“, hovorí sa v kanonizačnej bule. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí, najmä Dialóg (r. 1378). A tá, ktorú vtedajšia početná rodina jej žiakov právom nazývala menom „Matka“, aj v celej terajšej dominikánskej rodine má toto meno natrvalo. Zomrela v Ríme roku 1380 a je pochovaná v chráme Santa Maria sopra Minerva. Pápež Pius II. ju 29.júna 1461 zapísal do zoznamu svätých a pápež Pavol VI. ju roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi a pápež Ján Pavol II. Ju roku 2000 vyhlásil za spolupatrónku Európy.
MODLITBA
Všemohúci Bože, prostredníctvom svätej Kataríny nás poúčaš, že svetlo pravého sebapoznania získame, ak poznáme súčasne a obdivuhodne, čo si ty v nás a čo sme my v tebe; na jej príhovor nám daj pravdivým poznaním zveľaďovať sa v čnostiach, aby sme ťa zo dňa na deň viac milovali a dokonalejšie ti slúžili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Narodil sa roku 1504 v Bosco Marengo blízko Alessandrie v Taliansku. Jeho rodné meno bolo Anton Ghislieri. Roku 1520 ako štrnásťročný mladík prijal rúcho bratov Kazateľov a tiež rehoľné meno Michal. Roku 1528 prijal kňazské svätenie a dostal hodnosť lektora; vyučoval posvätnú teológiu a viac ráz bol predstaveným kláštora. Pozornosť budil svojím čestným a voči sebe prísnym životom. Roku 1551 bol menovaný generálnym komisárom Rímskej inkvizície, neskôr roku 1556 ho pápež Pavol IV. vymenoval za biskupa v Nepi a Sutri a napokon roku 1557 za kardinála. Nakoniec roku 1560 ho pápež Pius IV. ustanovil za biskupa v Mondovi v Piemonte. Na návrh svätého Karola Borromea bol 7. januára 1566 zvolený do hodnosti najvyššieho pastiera Cirkvi, za pápeža, a prijal meno Pius V. Ako pápež všetky sily venoval službe pre spásu duší a pre obranu Cirkvi. Rázne obhajoval katolícku vieru proti reformátorom a novátorom a bdel nad šírením viery. Do života uviedol reformné dekréty Tridentského koncilu: postupne od základu zreformoval rímsku Kúriu; dal vytlačiť „Rímsky katechizmus“ (r. 1566), aby sa pomohlo kňazom pri vyučovaní náboženstva; rozhodol sa postaviť na pevný základ vzdelávania duchovných, najmä tým, že v seminároch zaviedol štúdium slávneho diela svätého Tomáša Akvinského „Summa Theologiae“. Napriek obmedzenému udeľovaniu titulov vyhlásil svätého Tomáša za učiteľa Cirkvi s prívlastkom „Anjelský“, v poradí už piateho v Latinskej Cirkvi (r. 1567); úspešne obnovil, zjednotil a pevne ustálil liturgiu tým, že roku 1568 vydal „Breviár“ a roku 1570 „Rímsky misál“; vyzdvihol jednotu vieroučnej tradície vo Východnej a Latinskej Cirkvi, keď štyroch popredných teologických učencov z oboch Cirkví vyznamenal titulom „Učiteľ Cirkvi“. Proti nepriateľom viery sa postavil na odpor so všetkou mocou a obrannými opatreniami, z ktorých treba spomenúť ním zhromaždené vojsko na zastavenie tureckých výbojov v Stredozemnom mori. Námorná bitka pri Lepante 7. októbra 1571 sa skončila presvedčivým víťazstvom kresťanov a pápež dojatý prisúdil víťazstvo pomoci ružencovej Bohorodičky Panny Márie, a na ten deň určil aj jej sviatok (r. 1572). V úplnej odovzdanosti do vôle Božej zomrel v Ríme 1. mája 1572. Pápež Klement X. vyhlásil ho 1. mája 1672 za blahoslaveného a Klement XI. dňa 22. mája 1712 za svätého. Jeho telesné pozostatky sú uložené a uctievané v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, vo svojej prozreteľnosti si poslal svojmu ľudu svätého pápeža Pia, ktorý hájil pravú vieru a obnovil liturgiu Cirkvi; daj, aby sme na jeho príhovor slávili tajomstvá spásy so živou vierou a uvádzali ich do života činorodou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.