Dotyk je elektrizujúca ľudská skúsenosť, najmä dotyk vzájomný, dotyk ako objatie či pohladenie, dotyk so svetom druhého človeka, s inou, než vlastnou realitou, ale tiež dotyk so sebou samým, keď objavíme v sebe nepoznané, nové zákutia, väčšinou vďaka človeku, s ktorým budujeme vzťah. Ale i dotyk so slobodou, keď dozrievame, čo nie je vždy jednoducho zvládnuteľná skúsenosť, no potrebná, aby sme „vyrástli“.

 

 

Keď Mojžiš prichádza k horiacemu kru, je to výnimočná udalosť Božieho dotyku, rodiaca sa náboženská skúsenosť – osobná i celého národa. Aj drevo kríka, jeho vetvy zakusujú nevídanú skutočnosť – dotyk plameňa, ktorý nenecháva za sebou popol. A človek – Mojžiš – stojí pred tajomstvom, hľadí naň pokorne svojimi očami, je bosý, jeho chodidlá sa dotýkajú zeme. Je to symbol náboženskej skúsenosti, ktorá tvorí súčasť ľudskej odysey – človek, stojaci na pevnej zemi, so zrakom upretým kamsi mimo tento svet. Svetlo Mojžišovho príbehu presvitá cez mnohé stáročia, do našej kultúry a jeho lúče poukazujú na potrebu jemnosti a trpezlivosti v našich vzťahoch – nechať horieť, ale nenechávať za sebou spáleniská. Keď čítame tento príbeh dnes, môžeme sa pýtať, či nestrácame pojem o realite vtedy, keď sa ju snažíme pevne uchopiť, zmocniť sa jej, ovládnuť ju? Ako by dopadol Mojžišov príbeh, keby bez bázne a pokory vstúpil do scény horiaceho kra? Keby vzal svoju pastiersku palicu a ošľahal by ňou horiace vetvy iba preto, že tomu úkazu nerozumie? Taká je skúsenosť našich vzťahov, keď nechápeme, nesnažíme sa porozumieť a konáme, rýchlo a bez bázne, s túžbou vlastniť a ovládať a čo je zlé, zabúdame na jemnosť a pokoru, vedomie, že vo vzťahu vždy stojíme pred tajomstvom a darom druhého človeka.

Niekoľko vĺn pandémie ochromilo našu sféru dotykov a stretnutí. Teraz sme svedkami inej vlny – utečeneckej – ide nám v ústrety, aby sme v dotykoch precitli, aby sme sa mohli našou ľudskosťou dotknúť utrpenia ľudí utekajúcich pred vojnou a pomôcť im na ich ceste, ktorá pripomína putovanie ľudu Izraela za slobodou. Milosrdenstvo, ktoré prejavíme, je spôsobom ako sa môžeme podobať Bohu.

fr. Bohuslav Tomáš Jančiar, OP