Pri prepisovaní kníh Svätého písma sa vždy v Cirkvi dbalo, aby sa ani jedno slovko nepozmenilo, lebo sú všetky dôležité… Inak by sme si neuvedomili napríklad to, že zázrak, o ktorom sme práve čítali, sa udial v dvoch fázach:

Keď malomocní muži z diaľky kričia, prosia Ježiša o zmilovanie, Ježiš im len zavolá: Choďte, ukážte sa kňazom… Lebo kňaz ich mal podľa zákona obzrieť a ohlásiť čistými. Všetci sa v dôvere v Ježišove slová otočili a šli. A ako šli, malomocenstvo z nich spontánne zmizlo. Tu vraví text, že boli očistení. Keď sa ale jeden z nich vracia a ďakuje, Ježiš vraví, že bol čo…? Bol uzdravený. Očistenie a uzdravenie nie je jedno a to isté. Desať ich je čistých, jeden je uzdravený.

Malomocenstvo je v Biblii vždy symbolom hriechu, lebo je zhubné, nákazlivé, zničujúce. Človeka izoluje do života podobnému peklu na zemi. Sv. Lukáš vie, že kresťania, ktorým adresuje svoje evanjelium už vedia, aké je ľahké získať dar očistenia – odpustenie hriechov. Koniec koncov ani pre nás to nie je nič ťažké. Ba je to dokonca tak jednoduché, že ak príde na svätú spoveď človek, ktorý naozaj úprimne vyznáva a ľutuje svoje hriechy, úloha kňaza nespočíva v jeho poučovaní či napomínaní, ale skôr v presviedčaní, že Boh mu skutočne odpustil, skutočne ho očistil od hriechu.

Je ale ešte jedna vec, ktorú pri dobrej spovedi a očistení nezískavame automaticky. Je ňou dar uzdravenia. To, čo sme našimi hriechmi spôsobili, bolí aj po obrátení, aj po očistení. Často následkom nezahojených rán padáme znova a znova do tých istých hriechov, preto sa očisťujeme znova a znova ale možno nás ani nenapadne, že z hriechov sa treba nielen očistiť, ale aj uzdraviť.

Samaritán padol Ježišovi k nohám a grécky text vraví: autú eucharistón – a vzdával vďaky. Schválne chcem, aby ste počuli to grécke slovo – eucharistia, lebo vy, tak ako miestna cirkev, ktorej píše sv. Lukáš,  viete, čo je to eucharistia. A tak vedzte, že naše pokánie sa nekončí odpustením hriechov. Cieľom pokánia nie je len očistenie od vín. Potrebujeme uzdravenie a ono súvisí so vzdávaním vďaky, čiže s eucharistiou. So svätou omšou, so svätým prijímaním.

Preto ak sa má niečo pozitívne zmeniť na našom živote, ak ozaj chceme výjsť z nekonečného kolotoča hriechov po dobrej spovedi neriešme iné veci prv, ako tú najdôležitejšiu – moje prežívanie eucharistie. Nedeľná eucharistia má pre nás oveľa hlbší význam, ako by sme sa nazdávali. Každý človek, každá rodina, ktorá sa chce duchovne pozbierať, uzdraviť, sa musí zamerať na svoje prežívanie eucharistie.

Bola by škoda, keby nám Lukáš, evanjelista milosrdenstva, hovoril len o tom, ako sa očistiť a nedal by návod, ako sa uzdraviť. Ale dal nám ho. Očistený muž zastal, popremýšľal, obrátil sa a šiel vzdávať vďaky. Zvyšok bola opäť Ježišova práca, Ježišovo dielo. Urobme to isté aj my a verme, že budeme zo slávenia eucharistie odchádzať skutočne uzdravení.

fr. Bruno Branislav Donoval, OP