Milí priatelia, bratia a sestry. Dnes slávime sviatok svätej Nazaretskej rodiny. Označenie „svätá“ zaraďuje túto rodinu do oblasti svätosti, ktorá ako taká je Božím darom, no zároveň aj slobodným a zodpovedným súhlasom s Božím plánom. To bol prípad Nazaretskej rodiny: bola plne k dispozícii Božej vôli.

Ako nežasnúť nad Máriinou poddajnosťou konaniu Ducha Svätého, ktorý od nej žiada, aby sa stala matkou Mesiáša? Veď Mária, tak ako každá mladá žena tej doby, mala práve pred sebou realizáciu svojho životného plánu, čiže vydať sa za Jozefa. Keď si ale uvedomí, že ju Boh povoláva k osobitnej úlohe, neváha sa nazvať jeho „služobnicou“ (porov. Lk 1,38). Jej veľkosť Ježiš vyzdvihne ani nie tak pre jej úlohu matky, ale pre jej postoj poslušnosti Bohu. Ježiš hovorí: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho“ (Lk 11,28), tak ako Mária. A aj keď Mária zrejme úplne nechápe udalosti, ktoré sa jej dotýkajú, nad konaním Boha v tichu rozjíma, uvažuje a adoruje ho. Jej prítomnosť pod krížom napokon posväcuje túto jej úplnú odovzdanosť.

Pokiaľ ide o jej ženícha Jozefa, evanjelium nám nezachytáva ani jedno jeho slovo. Jozef nehovorí, ale v poslušnosti koná. Je to muž mlčania a zázoveň muž poslušnosti. V dnešnej evanjeliovej stati (porov. Mt 2,13-15.19-23) je táto poslušnosť spravodlivého Jozefa zachytená až trikrát. Pod vedením Boha, zastúpeného anjelom, Jozef berie svoju rodinu z dosahu Herodesových hrozieb a zachraňuje ju. Svätá rodina sa tak solidárne stotožňuje so všetkými rodinami sveta, ktoré sú prinútené emigrovať, stotožňuje sa so všetkými, ktorí sú prinútení opustiť vlastnú zem kvôli útlaku, násiliu a vojne.

Napokon, treťou postavou Svätej rodiny je Ježiš. On je tou Otcovou vôľou: v ňom, hovorí sv. Pavol, nie je aj „áno“ aj „nie“, ale iba „áno“ (porov. 2 Kor 1,19). A toto sa prejavilo v mnohých okamihoch jeho pozemského života. Napríklad pri udalosti v Jeruzalemskom chráme, keď svojim rodičom, ktorí ho ustarostene hľadali, odpovedá: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,49); či jeho opakované vyhlásenie: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4,34); alebo jeho modlitba v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26,42). Všetky tieto udalosti sú dokonalou realizáciou samotných Kristových slov, ktorý hovorí: „Nechcel si obetu ani dar… Vtedy som povedal: ‘Hľa, prichádzam…, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.’“ (Hebr 10,5-7; Ž 40,7-9).

Mária, Jozef a Ježiš: toto je SVÄTÁ RODINA z Nazareta, ktorá predstavuje originálnu odpoveď na Otcovu vôľu: traja členovia tejto rodiny si navzájom pomáhajú objavovať Boží plán. Modlili sa, pracovali, vzájomne komunikovali. Vieme vo svojej rodine, spoločenstve alebo komunite komunikovať? Alebo sme ako tínedžeri, ktorí sú pri stole a každý s mobilom alebo tabletom v ruke? Pri takom stole zavládne „zvláštne ticho“ sú spolu ale medzi sebou nekomunikujú. Preto by sme mali v našich rodinách nanovo nadviazať na kultúru dialógu: rodičia, deti, starí rodičia, súrodenci musia navzájom komunikovať… Toto je dnešná výzva k nedeli Svätej rodiny.

Kiež môže byť Svätá rodina vzorom našich rodín, aby sa rodičia a deti navzájom podporovali vo vernosti Evanjeliu, ktorá je základom posvätnosti každej rodiny. Zverme Panne Márii, „Kráľovnej rodiny“, všetky rodiny sveta, zvlášť tie, ktoré sú teraz skúšané utrpením alebo ťažkosťami, a vyprosujme im materskú ochranu a otcovský príhovor a ochranu i jej ženícha svätého Jozefa.

P. Bruno Branislav Donoval OP