Dnes slávia všetky kresťanské cirkvi slávnosť Obetovanie Pána. Niekde sa uvádza aj názov Uvedenie Pána Ježiša do jeruzalemského chrámu. Pôvodne sa tento sviatok volal Očisťovanie Panny Márie.

Aj v evanjeliu sme počuli: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi“ Možno je to v dnešnej dobe ťažko pochopiteľné. Prečo sa má žena 40 dní po narodení dieťaťa očisťovať? Zdá sa to nedôstojné, primitívne. Tu je však možno hľadať peknú symboliku. Pohlavný život aj keď nie je nečistý, priťahuje príliš veľa pozornosti k nižšej rasti ľudskej osoby – prevláda tu teda živočíšnosť nad tým, čo je intelektuálne a duchovné. Je potrebné teda očistenie mysle., jej zdvihnutie k vyšším hodnotám, k Bohu. Teda tu môžeme krásne vykresliť drámu duchovného života – očistenie človeka od všetkého telesného, a pozdvihnutie srdca k duchovným hodnotám.

Štyridsať dní po narodení sa Ježiš v jeruzalemskom chráme stretáva s Otcom, jeho rodičia vykonávajú rituálnu obeť, ako to predpisoval Mojžišov zákon, a dieťa Ježiš je prijímaný veriacim ľudom prostredníctvom Simeona a Anny, teda tých, ktorí dôverovali v Boha svojich otcov, a očakávali príchod jeho prisľúbeného Mesiáša.

Mária a Jozef boli tí, ktorí boli „spravodlivými“. V dnešnom jazyku by sme povedali svätými. Poslúchali Mojžišov zákon, a tak prinášajú maličkého Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho obetovali Pánovi. Vykonajú obeť chudobných ľudí, teda tých, ktorí neobetujú baránka, ale len pár hrdličiek. Obetovali dieťa, pretože jeho život patrí Bohu. A tak si tu môžeme postaviť otázku: komu patrí môj život? Môžeme odpovedať: Nám samým: ale nie pre nielen nám samým. Patrí nám preto, aby sme v službe Bohu konali dobro, plnili jeho vôľu.

Pri dvoch hrdličkách ide o malú, takpovediac nepatrnú obetu. Ale to by sa malo nejakým spôsobom prenášať aj do nášho duchovného života. Prinášať Pánu Bohu malé obety – možno aj také, ktoré si nikto nevšimne, Boh to však vidí. Teraz aj v našej farnosti prebieha program pre mužov Exodus 90. Stretávajú sa muži na týždenných stretnutiach, pričom majú počas 90 dní jasne predpísané obety – každý deň rozjímanie, jesť len tri krát denné (okrem rôznych sladkostí, chuťoviek), sprchovanie v studenej vode, internet len na prácu a štúdium, atď. Cieľom nie je vytvorenie „železného muža“, ale zduchovnenie, posvätenie, zbožštenie človeka. Aby človek priniesol Pánovi tie svoje „dve hrdličky“, cez ktoré by sa mu viac podobal, a mohol tak naplno prijať Ježišov dar nového života, v slobode Božieho dieťaťa.

Možno je to ťažké pochopiť, uchopiť. V dnešnom evanjeliu čítame proroctvo starého Simeona, ktorý Jozefovi a Márii hovorí o Ježišovi tieto slová: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Ježiš je skutočne tým predpovedaným znamením, ktorému aj súčasný svet odporuje. Ako sám povedal: priniesol rozdelenie. Práve kvôli tomu aby vyšlo najavo zmýšľanie sŕdc všetkých ľudí. A tak každý jeden z nás stojí v dnešný deň pred výzvou: prijať, alebo odmietnuť Ježiša. Žiť v temnote, alebo prijať do svojho života Božie svetlo.