Boh zveril svojho milovaného Syna a jeho Matku do opatery muža Jozefa. Z evanjelií ho nevnímame ako charizmatického, priebojného ani ako muža obdareného výrečnosťou či schopnosťou argumentovať. Napriek tomu si ho Boh vyvolil pre túto mimoriadnu úlohu. Azda pre jeho poslušné, odovzdané a prijímajúce srdce.
Boh svoju vôľu zjavuje Jozefovi v snoch
Prvou náročnou situáciou bolo Máriino nevysvetliteľné tehotenstvo. Jozef zamýšľal svoju snúbenicu potajomky prepustiť. Anjel mu však vo sne dáva jasný pokyn: „Neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 20 – 21). Jozef reaguje okamžite, nenechá si čas na rozmyslenie, neváha nad vhodnosťou a správnosťou anjelovej rady: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel“ (Mt 1, 24).
Druhý sen prichádza po návšteve mudrcov z východu. Anjel Jozefovi prikazuje: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil“ (Mt 2, 13). Jozef opäť bez váhania koná: „On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti“ (Mt 2, 14 – 15).
Ocitli sa v cudzej krajine, kde žili ako utečenci. Jozef s dôverou a trpezlivo čakal na ďalší pokyn. Keď mu anjel v treťom sne oznámil smrť Herodesa a vyzval ho na návrat, Jozef bez okolkov poslúchol: „On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny“ (Mt 2, 21).
Na spiatočnej ceste ho však čakalo ďalšie rozhodnutie. „Keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret“ (Mt 2, 22 – 23).
Anonymný autor: Panna a dieťa so svätým Jozefom (2. polovica 16. storočia)
Vernosť židovským nariadeniam
Svojou poslušnosťou nebeskému Otcovi dáva Jozef malému Ježišovi príklad oddanosti Bohu. Svätá rodina je tiež dôsledná v dodržiavaní predpisov Zákona: prinášajú dieťa Ježiša na obriezku, Mária sa očisťuje po pôrode, prinášajú obetu za prvorodeného.
Poslednýkrát sa Jozef spomína v evanjeliách, keď spolu s Máriou a dvanásťročným Ježišom putovali do Jeruzalemského chrámu. Každoročne tam prichádzali na veľkonočné sviatky, Ježiš išiel prvýkrát s nimi. Keď sa po slávnosti vydali na cestu domov, Ježiš zostal v chráme, no jeho rodičia si to spočiatku nevšimli. Mysleli si, že je medzi príbuznými v sprievode. Keď sa však celý deň neukázal, začali ho hľadať. Napokon sa vrátili do Jeruzalema, kde ho po troch dňoch našli medzi učiteľmi Zákona, ako ich počúva a kladie im otázky. Ježiš nechápal, prečo ho hľadali: veď má byť tam, kde ide o jeho Otca.
Jozef – pracovitý ochranca rodiny
Jozef bol tesárom a svojou prácou zabezpečoval rodinu. Práve on dal Ježišovi príklad poctivej manuálnej práce, vytrvalosti a zodpovednosti. Dnes je preto patrónom robotníkov a príkladom pre každého, kto sa snaží žiť svoju vieru v každodennom povolaní.
Patrón dobrej smrti a ochranca Cirkvi
Svätý Jozef zomrel skôr ako Ježiš. Apokryfné evanjeliá hovoria o tom, že umieral v ovzduší lásky Márie a jej Syna, o ktorého sa toľko staral a chránil ho. Preto je uctievaný ako patrón dobrej smrti.
Pápež Pius IX. dekrétom Quemadmodum Deus (8. december 1870) vyhlásil svätého Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi. Pri príležitosti 150. výročia tohto dekrétu vyhlásil pápež František v roku 2020 Rok svätého Jozefa.
Svätý Jozef je príkladom bezvýhradnej dôvery v Božiu prozreteľnosť. Nehľadal vlastné riešenia, ale vždy poslúchal Boží hlas. V tichosti konal veľké veci, lebo dôveroval Otcovi. Jeho život je vzorom nielen pre otcov a manželov, ale pre každého, kto chce žiť v poslušnosti Bohu a v službe druhým.
-jsol-
