Svätá Katarína Sienská (1347–1380)

Katarína Sienská bola významná talianska mystička, teologička, spisovateľka a svätica. Narodila sa v Siene (Taliansko) ako jedna z 25 detí v rodine farbiara. Už od útleho veku prežívala hlboké mystické zážitky a vo veku 16 rokov vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika (ako laická dominikánka).

Baldassare Franceschini (1611–1690): Svätá Katarína Sienská

Veľkú časť života zasvätila kontemplácii, pôstom a službe chorým a chudobným.

Aktívna verejná činnosť: Napriek svojej skromnosti neostala zatvorená v súkromí — písala listy významným ľuďom svojej doby, radila politikom a dokonca zasahovala do záležitostí Cirkvi.

Úsilie o návrat pápeža do Ríma: V čase tzv. avignonského zajatia pápežov (keď sídlili vo Francúzsku), Katarína zohrala kľúčovú rolu v presviedčaní pápeža Gregora XI., aby sa vrátil do Ríma, čo sa jej aj podarilo.

Jej hlavné teologické dielo je Dialóg o Božej prozreteľnosti („Dialogo della Divina Provvidenza“), ktoré obsahuje mystické rozhovory medzi ňou a Bohom.

Podľa tradície dostala stigmy a prežívala hlboké duchovné spoločenstvo s Bohom.

Kanonizovaná bola v roku 1461 pápežom Piom II.

V roku 1970 ju pápež Pavol VI. vyhlásil za učiteľku Cirkvi — ako jednu z prvých žien s týmto titulom (spolu s Teréziou z Avily).

Je patrónkou Talianska (spolu so sv. Františkom) a spolupatrónkou Európy.

Ukážka z diela Dialóg

Strom lásky

Vieš, v akom vzájomnom vzťahu sú tieto tri čnosti: láska, pokora, rozvážnosť? Predstav si na zemi vyznačený kruh: z jeho stredu vyrastá strom a vedľa neho, a predsa s ním spojený, mladý výhonok. Strom prijíma živiny zo zeme vymedzenej obvodom kruhu. Keby sa strom ocitol vnútri kruhu, živorill by a neplodil, až kým by nebol zasadený späť do onej zeme.  A teraz si podobne predsav dušu, ktorá je stromom zrodeným z lásky a práve preto nemôže žiť z ničoho iného než z lásky.

Keď sa jej totiž nedostáva božskej čnosti pravej a dokonalej lásky, neprináša žiadny z plodov života, ale rodí  iba plody smrti. Je nevyhnutné, aby koreň tohto stromu alebo cit tejto duše zotrval vnútri kruhu symbolizujúceho pravé poznanie seba samého. Toto poznanie seba samého je vnútorne späté s poznaním mňa: mňa, ktorý nemám počiatok ani koniec, rovnako ako ich nemá kruh. Môžeš obchádzaťkruh, ako chceš, nikdy nenájdeš bod, ktorý by mohol byť jeho počiatkom alebo koncom, pretože ty stojíš vnútri. Človek dosahuje toto poznanie seba samého a rovnako poznanie mňa prostredníctvom svojej vlastnej osoby na pôde pravej pokory. Jeho pokora je taká veľká, ako veľký kruh znázorňujúci poznanie seba samého, ktoré duša dosiahla v zjednotení so mnou. Inak by sa nejednalo o kruh bez konca a počiatku, ale o kruh začínajúci úkonom, v ktorom duša začína sema seba poznávať a končiaci hneď potom v zmätku, pokiaľ by k tomuto poznaniu seba samej nedospela v spojení so mnou.

Strom lásky je teda vyživovaný pokorou a vedľa seba dáva rásť výhonku pravej rozvážnosti, ako som ti povedal. Miazgou stromu, to je podstatou citu lásku, ktorá sa nachádza v duši, je trpezlivosť, ktorá je jasným znamením mojej prítomnosti v duši a jej spojenia so mnou.

Tento tak sladko zakorenený strom prináša hojnosť voňavých kvetov cností, ktoré majú najrozmanitejšiu vôňu, Dáva duši plody milostí a prospešnosti blížnemu, podľa toho, ako je kto schopný prijímať dary mojich služobníkov. A mne tento strom vzdáva vôňu slávy a chvály môjho mena.: práve pre tento účel som ho stvoril. Tak dosahuje svoj cieľ, ktorým som ja, večný život., ktorý nemôže byť nikomu vzatý a ktorý stráca len ten, kto ma nechce.

všetky plody stromu Božej lásky chutia po rozvážnosti, ktorú majú spoločnú, ako som ti povedal.