V jednom zo zjavení svätej sestre Faustíne Ježiš povedal: „Jedna hodina rozjímania o mojom bolestnom umučení má väčšiu zásluhu ako celý rok bičovania sa až do krvi.“ Pozývame vás dnes zastaviť sa pri Kristovom utrpení v Getsemanskej záhrade, ako ho videla blahoslavená Anna Katarína Emmerichová. 

Po ustanovení Oltárnej sviatosti sa Ježiš spolu s apoštolmi vydal na Olivovú horu. Zbožné ženy ho varovali pred hroziacim nebezpečenstvom, ale on išiel, vedomý si toho, čo má prísť.

Keď dorazili do Getsemanskej záhrady, Ježiš sa na okamih zastavil a rozhliadol sa okolo seba. Vedel, že to bude miesto jeho najväčšieho vnútorného zápasu.

Getsemanská záhrada sa nachádza na úpätí Olivového vrchu, v údolí Cedronu. V Matúšovom a Markovom evanjeliu, ktoré boli napísané v gréčtine, je jej názovΓεθσημανι – Gethsémani, čo je odvodenina z aramejského גת שמנא (Gaṯ-Šmānê), v preklade „olivový lis“. Markovo evanjelium používa aj výraz chorion – „miesto“. Jánovo evanjelium Getsemani označuje ako kepos, čiže „záhrada“ alebo „sad“. V tradícii východnej ortodoxnej cirkvi je Getsemanská záhrada miestom, kde „usnula“ (teda bola vzatá do neba) Ježišova Matka.

El Greco (1541–1614): Agónia v záhrade

Osem apoštolov nechal pri vchode do záhrady a vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, aby s ním bdeli a modlili sa. Oni však boli unavení a nechápali, prečo je ich Majster taký rozrušený.

Títo traja apoštoli boli tiež svedkami vzkriesenia Jairovej dcéry a Ježišovho premenenia na vrchu Tábor. Práve tí, ktorí boli svedkami jeho slávy, mali mu byť nablízku v čase najťažšieho vnútorného zápasu a nepohoršiť sa. Ježiš ich opakovane žiadal, aby bdeli a modlili sa s ním (Mt 26,38-41). Zaspali, hoci Ježiš prežíval smrteľnú úzkosť.

Keď zostal osamote, začal sa v ňom odohrávať hrozný boj. Pred jeho vnútorným zrakom sa odkrývali všetky hriechy sveta, od prvého pádu človeka až po posledný hriech dejín. Cítil ťarchu všetkého zla, všetkej nevery a odmietnutia Božej lásky. Satan ho pokúšal, ukazoval mu márnosť jeho obety, nevďačnosť ľudí a hrozné hriechy, ktoré budú aj tak naďalej páchať. Počul hlasy tých, ktorí ho budú urážať, tých, ktorí odmietnu jeho milosť, ktorí budú zneužívať jeho učenie a popierať jeho božstvo. Vidina tohto všetkého ho napĺňala nesmiernym smútkom a úzkosťou.

Ježiš padol na kolená a modlil sa k Otcovi: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Vedel, že jeho obeta je nevyhnutná pre spásu ľudí, ale jeho ľudská prirodzenosť trpela pod ťarchou hrôzy, ktorá ho očakávala. Bojoval s pokušením utiecť, vyhnúť sa krížu, ale jeho láska k Otcovi a k ľuďom bola silnejšia. Potil sa krvavým potom, jeho telo slablo, no jeho duch zostával pevný.

Podľa Lk 22,44 „mu pot stekal na zem ako kvapky krvi“.Tento opis zodpovedá medicínskemu javu hematidrózy. Ide o veľmi zriedkavý stav, pri ktorom extrémny stres alebo intenzívna emočná záťaž spôsobia praskanie drobných kapilár okolo potných žliaz, čím sa krv zmieša s potom a vychádza cez kožu. Hematidróza bola zaznamenaná u ľudí v extrémnych situáciách, napríklad pred popravou alebo počas vojny. Intenzívny stres spôsobuje nadmernú aktiváciu sympatického nervového systému, ktorý ovplyvňuje cievy a potné žľazy. Drobné cievky v blízkosti potných žliaz môžu prasknúť v dôsledku náhleho zvýšenia krvného tlaku a ich krehkosti. Krv z poškodených kapilár sa dostane do potných žliaz a následne na povrch kože spolu s potom.

Vrátil sa k apoštolom, ale našiel ich spať. Boli unavení a nechápali vážnosť chvíle. Zobudil ich a povedal Petrovi: „Nemohli ste so mnou bdieť ani jednu hodinu? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Potom sa opäť vzdialil a pokračoval v modlitbe. Jeho úzkosť sa ešte prehĺbila, až sa mu krv miešala s potom a stekala na zem. V tej chvíli sa mu zjavil anjel, aby ho posilnil. Nebol to anjel, ktorý by ho oslobodil od utrpenia, ale ktorý mu dal silu vydržať ho až do konca.

Keď sa tretíkrát vrátil k apoštolom a znovu ich našiel spať, povedal: „Už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka bude vydaný do rúk hriešnikov.“ Potom sa postavil, jeho tvár bola vážna, ale rozhodná. Počul kroky tých, ktorí prichádzali, aby ho zajali. Napriek strašnému utrpeniu prijal svoj údel a vykročil v ústrety svojmu osudu – vykúpeniu ľudstva skrze svoju smrť na kríži.

Jana Solárová