Ingrida Elofsdotterová sa narodila v prvej polovici XIII. storočia vo švédskej provincii Ostergotland. Po púti do Svätej Zeme so sestrou Kristínou a inými zbožnými ženami v meste Skänninge obliekla dominikánsky habit v očakávaní, že tam bude založený kláštor mníšok. Túto jej túžbu uskutočnil dominikán Peter z Dácie, jeden z prvých švédskych spisovateľov, ktorého duchovne nasledovala. Kláštor mníšok (pomenovaný po sv. Martinovi), so súhlasom biskupa z Linköpingu a provinciála dominikánov, bol otvorený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v roku 1281, za účasti kráľa (Magnus Ladulas). Ingrida ako priorka kláštora zomrela v r. 1282, pravdepodobne 2. septembra. Keďže bola známa čnostným životom, v jej rodnom meste i v celej provincii Ostergotland, ju hneď po jej smrti začali uctievať ako svätú. V r. 1414 biskup z Linköpingu (Canuto Bosson) požiadal Apoštolský Stolec o dovolenie začať jej kanonizačný proces spolu s ďalším švédskym svätým (Mikuláš z Linköpingu). V roku 1418 proces uviazol a začiatkom nasledujúceho storočia sa zastavil. I napriek tomu, že nedošlo k formálnej kanonizácii, so súhlasom pápeža Alexandra VI., za účasti kráľa, všetkých biskupov Švédska, bratov kazateľov a veľkého množstva veriacich, došlo 29. júla 1507 k slávnostnému preneseniu jej pozostatkov.
MODLITBA
Láskavý Bože, ty si blahoslavenej Ingride udelil milosť, aby dôsledne nasledovala chudobného a poníženého Krista; daj, aby sme aj my verne prežívali svoje povolanie, a tak aby sme sa spojili v dokonalej láske, akú si nám ukázal vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.