Narodila sa 7. septembra 1457 v Orzinuovi neďaleko Brescie v Taliansku. Ako dcéra z roľníckej rodiny pracovala so svojimi rodičmi na poli. V roku 1489 vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Ustavične rozjímala o Kristovom utrpení, jeho rany nosila v srdci i na tele, štyridsať rokov pociťovala duchovnú opustenosť a statočne znášala neprítomnosť pocitov lásky a zbožnosti a útrapy pochybností a pokúšaní. Napriek tomu horlivo slúžila chudobným a snažila sa o zachovanie pokoja. Zomrela 2. januára 1530 v Soncini pri Kremone v kláštore, ktorý dala postaviť a dlhú dobu múdro riadila. 14. decembra 1740 potvrdil pápež Benedikt XIV. jej úctu, ktorá bola od nepamäti.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.