Spomienka
Dominik si želal, aby ho pochovali v Bologni v chráme svätého Mikuláša de Vineis „pod nohami bratov“. Mnohí ľudia, ktorých sužovali rôzne choroby, sa priznávali, že pri jeho hrobe dosiahli pomoc a uzdravili sa. Bratia to však odmietali uznať ako zázrak, a preto ničili dary, ktoré ľudia prinášali podľa sľubu. Nakoniec dňa 24. mája 1233 so súhlasom pápeža Gregora IX., v prítomnosti Teodorika, arcibiskupa z Ravenny a pápežského legáta, ďalej Jordána Saského a veľkého počtu bratov, zídených na generálnej kapitule v Bologni, Dominikove telo uložili do mramorového náhrobku. Vtedy zo svätcovho tela začala sa šíriť akási nezvyčajná vôňa a „všetkým dala jasne najavo, akou je on príjemnou vôňou Kristovou“. Arcibiskup slúžil slávnostnú svätú omšu, a pretože svitol už tretí svätodušný deň, chór zaspieval vstupnú pieseň „Rozveseľte sa nad svojou slávou“ (Jordán Saský). To bol začiatok kanonizačného procesu; keď sa ukončil, pápež Gregor IX. dňa 3. júla 1234 pripočítal Dominika do zoznamu svätých. Neskôr bl. Ján Vercellský, v poradí šiesty Magister rehole, dal postaviť dôstojnejší náhrobok a do neho uložili telo svätého Dominika dňa 5. júna 1267.
MODLITBA
Bože, ty si milostivo osvietil svoju Cirkev zásluhami a učením nášho otca svätého Dominika; daj, nech jej na jeho orodovanie nechýba pomoc v časných veciach a nech neustále vzrastá v hodnotách duchovných. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.