Prežiť Vianoce duchovne

V živote sa pripravujeme na rôzne situácie, či už dieťa štúdiom a školou sa pripravuje do života, študent do svojho povolania, a takisto príprava na Vianoce je veľmi dôležitá. Vianoce je krásne obdobie, ktoré je poznačené radosťou, radosťou z toho, že Pán je medzi nami.

„Radujte sa všetci v Pánovi“, píše sv. Pavol v liste Filipanom. Tak to zaznieva v Advente, myslím že na tretiu adventnú nedeľu, keď prežívame radosť, radosť, že blízko je Pán. A blízkosť Pána je pre nás znamením, že nie sme sami. Keď máme niekoho blízko, blízkeho človeka, prežívame z toho radosť.

My sa chceme zamýšľať nad prežitím Vianoc skutočne duchovne, nie len prípravou a zhonom, nákupmi, zahŕňaním sa všetkými možnými povinnosťami, a potom zadychčaní sadneme ku štedrovečernému stolu a zistíme, že vôbec nie sme pripravení. Cítime v srdci prázdno, nepripravení možno nezmierení s Bohom.

Súvis Vianoc a Adventu je tak, dá sa povedať, evidentná, pretože Advent je takou prípravou na Vianoce a ak chceme duchovne Vianoce prežiť, tak nemôžme zabudnúť na prípravu, na prežitie krásneho Adventu.

Iste, je to možno symbol Adventu – adventné sviece, adventný veniec, postupné približovanie sa k Pánovi, modlitba pri adventnom venci, ale určite je dôležitá hlavne tá vnútorná duchovná príprava, pretože Pán je blízko a môže prísť len do čistého srdca, a preto je dôležité aj naše zmierenie.  Uvažovať nad pokáním a zmierením. Zmierením sa s Bohom, zmierením sa s našimi najbližšími, pretože vtedy si môžeme spoločne sadnúť za vianočný stôl, keď máme vyriešené všetky naše spory, problémy, že sme si odpustili, že sme našli pokoj v srdci, a vtedy môžeme spievať tú radostnú pieseň „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.

Prežitie Vianoc duchovne je, samozrejme, pre veriaceho človeka. Ale povzbuďme aj ostatných: svojich kolegov, priateľov, blízkych ľudí, aby sa naučili prežívať Vianoce možno, aj keď to nebude celkom v duchu viery, ale predsa len  aby pocítili pokoj, aby našli zmysel života, aby našli objatie blízkeho človeka, priateľa, príbuzného, blízkeho v rodine, manželia navzájom, deti s rodičmi.

Dnes sa každý takto separuje a práve Vianoce nás majú akosi zhromaždiť navzájom okolo jedného stola. Často sadáme do svojej izby k počítaču a zabúdame sadnúť si spoločne za stôl. Zostáva tam ešte Štedrý večer a niektoré sviatočné dni, ale to je myslím málo na to, aby sme prežili spoločenstvo. Spoločenstvo v rodine a iste pre nás zasvätených spoločenstvo lásky bratov a sestier, ktorí žijeme spoločnú charizmu.

A tak je to pre nás výzva, aby sme my sami boli príkladom pre ostatných, ktorých vedieme k tomu, žeby prežili pokojné Vianoce, radostné Vianoce, bez zbytočného naháňania. Iste skromné darčeky sa dajú kúpiť, ale radosť zo skromného darčeka je isto väčšia, ako naháňanie sa po veľkom dare, ktorý je daný bez lásky, alebo je daný len z povinnosti, len preto, že sme sa chceli ukázať.

My však ani nemáme čo darovať, my máme prázdne ruky, ale máme možnosť darovať samotného Ježiša, ktorého sme sami prijali, Ježiša, ktorý sa narodil v našom srdci.  „Tu môžeš prísť“, povieme Pánu Ježišovi, „tu je miesto pre Teba“. V Betleheme mu povedali „Tu nemáš miesta“. Poslali ho tam a tam, jeho rodičov, Pannu Máriu a sv. Jozefa, ktorý hľadá, kde sa narodí to dieťa? Našli si prístrešok. Skromný, ale plný lásky, pokoja pre všetkých tých ktorí prichádzajú k tomuto narodenému Ježiškovi aby sa mu klaňali.

Pre nás je dôležité takisto povedať, „Ježišu, tu máš miesto. V mojom srdci. Tu sa môžeš narodiť. “ Ak urobíme poriadok vo svojom srdci, skutočne takou dobrou duchovnou prípravou. Prežívaním radosti, ktorú budú cítiť ostatní bratia a sestry s ktorými sa stretávame a stretneme. Budú cítiť, že prežívame niečo iné. Nie len radosť z tých materiálnych vecí, alebo nie že padáme únavou, a potom sa pretvarujeme a ukazujeme, že prežívame radosť. Nie.  My chceme prežiť radosť úprimnú. Jednoduchú, ale úprimnú. Radosť z toho, že Boh sa stal človekom. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“