Stretnutie novicov v Caleruege

Vyše dvoch hodín cesty autom na sever od Madridu leží v provincii Burgos malá dedinka Caleruega, rodisko svätého Dominika, zakladateľa Rehole kazateľov. Miesto malebné, s domčekmi z pieskovcového kameňa zlatistej farby, obkolesené vlniacimi sa obilnými poliami, nespočetnými radmi vinohradu a lúkami, ktoré v neskorý máj ešte vládzu žiariť zeleňou pred tým, ako ich páliace letné slnko nezafarbí do žlta a nepremení úrodný kraj na vyprahnutú zem.

A práve v neskoré májové dni, od 23. mája do 29. mája, sa v Caleruege konalo stretnutie dominikánskych bratov novicov, takpovediac prvákov v rehoľnom živote a ašpirantov na zasvätený život v reholi svätého Dominika. Za účasti magistra rehole, brata Gerarda Timonera III., a štyroch jeho sóciov, sa rovná štyridsiatka novicov z desiatich európskych noviciátov, doplnená ich otcami novicmajstrami, počas jedného týždňa spoločne modlila, vzdelávala a diskutovala.¹ Cieľov tohto stretnutia bolo niekoľko: umožniť bratom novicom vzájomne sa spoznať, povymieňať duchovnú múdrosť a konkrétne skúsenosti z prvého roku v bielom dominikánskom habite, no taktiež stretnúť sa s magistrom rehole a členmi rehoľnej kúrie a nechať sa dotknúť miestami úzko spätými so zakladateľom rehole.

Program dní začínal a končil spoločným slávením liturgie, doplneným niekoľko ráz o modlitbu svätého ruženca. Štedrá porcia času bola v rámci programu venovaná prezentáciám. Bratia novici prezentovali svoje materské provincie a svoj noviciát, ako aj nedávne významné osobnosti dominikánskeho života svojich provincií. Za slovenskú provinciu zaznela prezentácia o Pátrovi Lexmannovi, inšpiratívnom kazateľovi a zakladateľovi košického kultúrneho centra Veritas, ktorý zomrel na následky komunistickým režimom nanútených prác. Magister rehole nám predstavil dominikánsku rodinu, zatiaľ čo brat Pablo Sicouly, sócius pre intelektuálny život, predstavil Salamanskú školu.²

Program týždňa nás taktiež zaviedol na niekoľko návštev a exkurzií. Priamo v Caleruege sme slávili liturgiu spolu s našimi sestrami mníškami a potom navštívili ich kláštor, ktorého história siaha až do druhej polovice 13. storočia. Ešte starší liturgický priestor sme videli v Santo Domingo de Silos. Tamojšie benediktínske opátstvo bolo založené v siedmom storočí a dnes je známe okrem iného svojou krásnou liturgickou hudbou. Podľa tradície bol svätý Dominik pomenovaný práve podľa opáta v Silos, ďalšieho svätého Dominika. A nakoniec sme navštívili mesto Valladolid a v ňom kláštory našich bratov dominikánov i sestier mníšok, no tiež Národné múzeum sôch.

Neodmysliteľnou súčasťou programu bol čas venovaný neformálnym rozhovorom, družným debatám alebo bratskému zdieľaniu sa, či už pri stolovaní, pri cestovaní a na exkurziách alebo jednoducho v Caleruege po skončení bloku prezentácií. Práve rozhovory s bratmi z najrôznejších kútov Európy boli pre mňa najsilnejším zážitkom celého týždňa stráveného na Pyrenejskom polostrove. Na tvárach bratov novicov sa zračilo odhodlanie a vyžarovala z nich túžba po veľkých veciach a zároveň zmysel pre realizmus. V pamäti mi utkvel rozhovor s jedným bratom, ktorý mal problémy dorozumieť sa v cudzom jazyku, no ktorý sa rozžiaril hneď, ako sme prostredníctvom tlmočiaceho brata sa začali rozprávať o jeho povolaní. Silno na mňa zapôsobili tiež novici v tínedžerskom veku, ktorí minulý rok o takomto čase skladali svoje maturitné skúšky, alebo novici, ktorí po desiatich a viac rokoch služby Bohu a Cirkvi v diecéznom kňazstve sa rozhodli vstúpiť do rehole. Milo dojatý som bol aj bezprostrednosťou a bratskou blízkosťou magistra rehole a vôbec všetkých bratov s riadiacou funkciou v reholi. Nie nadarmo sa v reholi hovorí, že predstavený, voči ktorému ma viaže sľub poslušnosti, je v prvom rade mojím bratom.

Veľmi užitočnou skúsenosťou bolo pozorovať ako rôznorodý kultúrny kontext, v ktorom rehoľa pôsobí, ovplyvňuje jej apoštoláty a samotné fungovanie, ako i to, ako konkrétni bratia prežívajú svoje rehoľné zasvätenie. Bolo poučné rozprávať sa s bratmi z Írska, kde má rehoľný život silný mníšsky rozmer, s bratmi z Nemecka, kde dodnes cítiť vplyv protestantizmu aj v Rímskokatolíckej Cirkvi, či bratmi z Poľska, výrazne poznačeného dedičstvom Svätého Jána Pavla II.

Tí, ktorí zažili Svetové dni mládeže či atmosféru veľkých pútnických miest ako Santiago de Compostela alebo Lurdy, si určite spomenú na radosť a elán, ktoré vie prebudiť zážitok z toho, že s druhým človekom, ktorý môže žiť v úplne iných zemepisných a kultúrnych šírkach, ma spája spoločná viera v Jedného v Trojici. Hoci rádovo v menších rozmeroch, podobné nadšenie z toho, že s druhým človekom ma spája nielen spoločná viera, ale i rehoľa, bolo možné vnímať aj medzi dominikánskymi bratmi novicmi v onen májový týždeň.

Kláštor bratov v Caleruege, ktorý celé podujatie hosťoval, bol postavený v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ako noviciátny kláštor, koncipovaný pre poskytnutie prístrešia tridsiatim novicom. V čase jeho dostavby mala španielska provincia toľko novicov, že časť ich musela z kapacitných dôvodov absolvovať svoj noviciát v inom kláštore. Časy, kedy ktorákoľvek európska provincia mala každý rok tridsať či viac novicov, sú nateraz minulosťou. Nedávne stretnutie aktuálneho ročníku európskych novicov však ukázalo, že naprieč kontinentom, od jeho najzápadnejšieho kraja až po tie južné a východné, sa stále nájdu muži, horlivo hľadajúci a prahnúci po absolútne, ktorým Boh dal milosť odpovedať na jeho volanie prvotným áno. Zdá sa mi, že v západnej civilizácii práve v tomto období, poznačenom narastajúcou ľahostajnosťou k pravde a jej požiadavkám pre osobný život, stratou kolektívnej pamäte a príklonu k jednoduchým riešeniam pre komplexné problémy, môže rehoľa, ktorej mottom je „Veritas“ (Pravda), pomôcť človeku znovuobjaviť seba samého i svoje skutočné šťastie. Modlime sa za bratov novicov, a to nielen tých dominikánskych, aby ich prvotný zápal pre hľadanie a ohlasovanie pravdy, ktorou je sám Kristus, sa vďaky ich duchovnej, intelektuálnej a bratskej formácii premenil na stálu dispozíciu ducha, ktorá bude prinášať hojnosť ovocia v Božej vinici. Modlime sa tiež za tých, ktorých Pán povoláva úplne sa mu zasvätiť, aby mali odvahu a pokoru vykročiť mu v ústrety.