Keď hľadíme v advente do ulíc a do obchodov – vidíme tam niečo ako „zabudnutý, či preskočený advent“ – všade sa predávajú len Vianoce a už Vianoce. Vianočne svetlá, stromčeky, ozdoby, darčeky...., to všetko patrí skôr k akejsi bezprostrednej príprave na sviatky, ale to ešte nie je ten pravý Advent, ktorý mám teraz na mysli.
Pri prepisovaní kníh Svätého písma sa vždy v Cirkvi dbalo, aby sa ani jedno slovko nepozmenilo, lebo sú všetky dôležité... Inak by sme si neuvedomili napríklad to, že zázrak, o ktorom sme práve čítali, sa udial v dvoch fázach: Keď malomocní muži z diaľky kričia, prosia Ježiša o zmilovanie, Ježiš im len zavolá: Choďte, ukážte sa kňazom... Lebo kňaz ich [...]
Ak by sme sa mali pokúsiť nájsť nejakú spoločnú črtu veľmi pestrej dominikánskej svätosti za viac ako 800 rokov rehole, bolo by to asi nemožné. Medzi stovkami kanonizovaných a beatifikovaných bratov a sestier Rehole kazateľov sú rôzne charaktery a spirituality. […]
On, ktorý je Boh, pracuje dennodenne s troskami ľudskej duše bez toho, aby sa o tom písalo v novinách a vydávali veľké svedectvá. Pracuje v skrytosti. Trpezlivo, neúnavne, nebadane mení svet vzťahov a životy ľudí práve vo všednom dni
Vyznávame a veríme, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych. Svedkovia sú hodnoverní. Nebolo ich málo. Toto je pre nás, čo sme uverili slovám Krista, dostatočným motívom veriť v zmŕtvychvstanie Pána Ježiša.
My však ani nemáme čo darovať, my máme prázdne ruky, ale máme možnosť darovať samotného Ježiša, ktorého sme sami prijali, Ježiša, ktorý sa narodil v našom srdci. „Tu môžeš prísť“, povieme Pánu Ježišovi, „tu je miesto pre Teba“
Vzťah medzi dominikánskou komunitou a kázaním je typickou dominikánskou črtou. Všetky dominikánske komunity, aj kontemplatívne kláštory mníšok, sú domus praedicationis – domy kázania. Každé dominikánske kázanie potrebuje komunitu. O tomto vzťahu chcem spolu s Vami uvažovať. Príkladom vzťahu medzi komunitou a kázaním bola mužská dominikánska komunita fra Pedra de Cordobu, nazývaná aj hispánskou komunitou (Hispaniola [...]
