Čo všetko pokladáme vo svojom živote za dôležité?
Zdravie, pohodlie, pokoj v rodine…
Stačí, aby sme si viac všimli svoje postoje, názory a správanie. Pravda, to môžu urobiť aj iní, čo nás poznajú a sledujú. Z nášho správania dá sa poznať veľkosť človeka. A to platí aj o našej viere.
Aj zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ktoré slávime každý rok a pripomíname každú nedeľu, zovšednieva a pre mnohých už neznamená skoro nič.
Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša – ako nám ho opísal svätý Ján – nechápal ani on sám, ani apoštol Peter a taktiež ani Mária Magdaléna. Hovorí o tom posledná veta z dnešného evanjelia: „Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych“ (Jn 20,9).
Všetky svedectvá o Zmŕtvychvstalom sú konkrétne. Prvé – keď sú apoštoli bez apoštola Tomáša a Ježiš ich pozdraví: „Pokoj vám!“ (Jn 20,19). O osem dní povie Ježiš Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ (Jn 20,27). Jedol s učeníkmi (por. Jn 21,9–13). Ježišove telo je už iné. Je to iné vzkriesené telo, ako bolo v prípade syna vdovy z Naim či Lazárove telo. Ich telá aj po vzkriesení podliehali zákonom prírody. Ježišovo vzkriesené telo apoštoli videli, dotýkali sa ho. Ježiš s nimi jedol, rozprával, ale telo už bolo oslávené a nepodliehalo zákonom prírody.
Vyznávame a veríme, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych. Svedkovia sú hodnoverní. Nebolo ich málo. Toto je pre nás, čo sme uverili slovám Krista, dostatočným motívom veriť v zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. A nielen to. On predpovedal svoje zmŕtvychvstanie a hovoril aj o našom vzkriesení z mŕtvych. Ježiš povedal: „Vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň“ (Jn 6,39). A tieto slová sa stávajú dnes pre nás novým impulzom: naplniť príkazy a slová Pána Ježiša, aby sme si zaslúžili účasť v jeho kráľovstve.
