Homília – 3. nedeľa v cezročnom období „B“
„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“
Týmito slovami Pán Ježiš začína svoje verejné účinkovanie. I keď jeho slová nie sú prvými, ktorými Boh v ľudských dejinách oslovil človeka, majú v sebe nový charakter. Môžeme si to ilustrovať, ako hovorí pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa, na význame slov o kajúcnosti.
Židovský výklad obrátenia znamenal pre veriaceho človeka akoby návrat domov, či na správnu cestu. Tou sa rozumela cesta plnenia Božích prikázaní, ktoré človek opustil, keď sa dal na cestu hriechu. Spravodlivosť, ktorá bola vrcholom náboženského života, teda znamenala naplnenie zmluvy, ktorá bola definovaná desatorom.
Novosť Kristovho ohlasovania však, ako hovorí dnešný úryvok evanjelia znamená čosi iné. Nie že by človek nepotreboval obrátenie, ale nie je to len o návrate. Prichádza mi na um jeden rozhovor s mladým dievčaťom, ktoré po odchode z domu zanechalo úplne celý život viery. Keď som sa s ňou neskôr rozprával, prišla reč aj na jej život viery. Povedala mi, že ona tak ako žili vieru jej rodičia, vieru žiť nechce. Obrátenie pre ňu znamenalo návrat k čomusi, čo definitívne opustila. Keď sme sa o tom dlhšie rozprávali, musel som jej dať, bohužiaľ, za pravdu, že tento návrat nie je opravdivým návratom. Či sa k viere neskôr vrátila, už neviem, ale mal som aspoň dobrý pocit, že snáď pochopila, že viera sa dá žiť aj inak ako videla u svojich rodičov. Táto životná skúsenosť mladého človeka mi vždy príde na myseľ, keď počúvam úvodné slová Kristovho ohlasovania. Ježišov návrat, ku ktorému on volá, je návrat do Otcovej náruče. Teda nie návrat k niečomu, ale k Niekomu. Je podaním ruky, ktorá nás chce stále viesť, objímať, posilňovať, ochraňovať a dať nám pocítiť Božiu prítomnosť. Toto všetko pocítili Ježišovi učeníci, ktorých si on vzápätí povolal. Chcel, aby pocítili jeho prítomnosť v svojom živote. Pozval ich na cestu v ústrety Božiemu kráľovstvu. Aj oni sa jej museli učiť napriek svojej slabosti. Ale jeho slová ich neustále posilňovali na ceste. Zažili sklamanie Veľkého piatku, ale aj dotyk zmŕtvychvstalého Ježiša. Veriť evanjeliu sa stalo naplnením obrátenia v ich živote. Tento postoj otvorenosti Bohu ich nakoniec urobil svedkami Kristovho zmŕtvychvstania.
Prežívame nedeľu Božieho slova. Ježiš s nami kráča vo svojom slove celými dejinami Cirkvi, až po ich naplnenie v Božom kráľovstve. Počúvajme jeho slová nielen ako akési obzretie sa do minulosti. Počúvať jeho hlas v jeho slove, znamená počúvať hlas Zmŕtvychvstalého, ktorý kráča s nami v celom našom živote. Tam kresťan čerpá posilu v každodenných výzvach života, keď svoje rozhodnutia nechá preniknúť Božím slovom s pohľadom upretým na Ježiša. Nech nám je Božie slovo vždy živou vodou pre náš život, aby osviežovalo, čo je v našom živote sklesnuté, obmylo, čo je v našom živote zašpinené, a dávalo vzrast nášmu konaniu, aby prinášalo hojný úžitok dobrých plodov nášho duchovného života.
fr. Chryzostom František Kryštof, OP
